Veľké prekvapenie 3

Ako Naruto nakázal, Tsunade chodila občas nazerať do nemocnice na Hinatu, ktorá tam už dlho pracovala. Jeden deň ju pozorovala o niečo dlhšie, keď zrazu videla, že sa nemôže sústrediť. Zavolala si ju do svojej kancelárie.
„Ahoj Hinata!“
„Dobrý deň, Tsunade-sama.“
„Dnes som si všimla, že sa nejako nemôžeš sústrediť na svoju prácu.“
„Áno, ja ospravedlňujem sa.“
„Isto ťa trápi Naruto, už je viac ako mesiac preč.“
„No ja..“
„Však mne to nevadí, je to normálne, ale mám pre teba šťastnú správu, Naruto sa vráti už zajtra o druhej poobede.“
„To vážne?“ potešila sa Hinata a na jej tvári sa rozľahol úsmev.
„Áno, ak sa nič po ceste nestane.“
„Mohlo by sa niečo stať?“
„Jasné, že nie.“
„Ďakujem Vám Tsunade-sama a teraz sa už idem vrátiť do práce.“
Ako sa od šťastia otočila, podlomili sa jej kolená a omdlela na zem.
„Hinata!“ pribehla k nej Tsunade a skontrolovala jej stav. Potom sa usmiala a snažila sa ju prebrať mykaním. Po chvíli otvorila oči.
„Čo sa stalo?“
„Omdlela si.“
„Och, pardon.“
„Hinata, dovoľ, aby som ti oznámila, že si tehotná,“ povedala Tsunade s nadšením.
„Čo?“ vyvalila oči.
„Je to zlé? Ale vedela si o tom, že sa to môže stať, vieš kedy a kde a hlavne dúfam, že s kým.“
„Áno, viem kde aj kedy, aj s kým, len neviem, čo mi na to povie otec, keďže som sa ešte za Naruta nevydala a ktovie, či to Naruto bude chcieť.“
„Ja si myslím, že áno a keby tvoj otec robí problémy, tak ho pošli za mnou, ja mu to vysvetlím,“ usmiala sa na ňu.
„Dobre, tak ďakujem, ja idem, dovedenia.“
„Ahoj Hin a neboj sa.“

Hinata bežala domov a hodila sa na posteľ. Celú noc rozmýšľala ako to povie Narutovi a jej otcovi. Ako to bude ďalej, kde budú bývať, a čo budú robiť. Ráno prišla do izby jej mama.
„Ahoj Hin, budeš raňajkovať?“
„Ahoj mami, nie ďakujem.“
„Je ti niečo? Ani si s nami nevečerala.“
„Mami, musím ti niečo povedať, sľúb mi, že sa nenahneváš a nepovieš to otcovi.“
„Čo sa stalo?“
„Som tehotná s Narutom.“
„Čo?“
„Ale neboj sa, ja ho milujem, on ma miluje a vezme si ma a som s ním šťastná, len neviem, čo mám povedať otcovi.“
„To vymyslíme neboj, som veľmi šťastná,“ objala ju.
„Tak ti donesiem jedlo sem, teraz musíš veľa jesť.“
„Ďakujem, mami.“

... Zrazu si sadla na posteľ, z hlboka si vzdychla a dala si hlavu do dlaní. Niekto zaklopal na jej okno a ona zdvihla hlavu. Ako očakávala za oknom bol Naruto. Otvorila ho a on sa na ňu hodil až ju zvalil na zem a pri tom ju pobozkal.
„Chýbala si mi, ani nevieš ako.“
„Aj ty mne, moc,“ postavili sa. Naruto mal na sebe typické zranenia ako z každej misie.
„Sakura sa so mnou teraz asi nebude dva mesiace rozprávať, lebo už som jej liezol na nervy mojím vyplakaním za tebou.“
„Milujem ťa.“
„Aj ja teba. Tsunade mi povedala, aby som sa sem ponáhľal.“
„Naruto, sadni si na posteľ.“
„Čo je?“
„Neviem ako ti to mám povedať, vieš po tom plese sme si nedali pozor a ja...“
„Si tehotná?“ skríkol.
„Tichšie, otec to ešte nevie. A áno som,“ zahanbene a neisto sa usmiala.
„Oh to je úžasné. Ja, ale teraz musím niečo urobiť,“ povedal, kľakol si a z vrecka vytiahol krabičku.
„Hin, chcel som to urobiť na večeri, ale toto je lepšia príležitosť, vydáš sa za mňa?“
„Áno,“ pobozkali sa a objali.
„Budeme bývať u mňa. Kúpim byt vedľa mňa a urobíme si dvojizbový. Teším sa.“
„Aj ja.“
„Ideme to povedať tvojmu otcovi.“
„Ja sa bojím.“
„Neboj sa si so mnou.“
„Dobre.“

Zišli dole. Hiashi sedel pri stole práve po obede. Mama upratovala riad.
„Dobrý deň!“
„Naruto, vítam ťa v mojom dome.“
„Chcel by som Vás o niečo poprosiť. O ruku vašej dcéry.“
„Naruto, keď si sa narodil, chcel som ťa dať zabiť, aby si nebol hrozbou pre Konohu, no ako syn Hokageho to bolo zakázané. Keď si začal chodiť s mojou dcérou, zakazoval som jej to. No ty si mi ukázal, že sa vieš postarať nie len o seba, ale aj o ňu a viem, že bude pri tebe v bezpečí. Takže ti ju odovzdávam.“
„Ďakujem,“ potriasli si rukou.
„Tati, je tu ešte jedna vec, ktorú ti musím oznámiť.“
„Ešte niečo?“
„Som tehotná,“ zavládlo ticho.
„No tak to musíme, čo najskôr usporiadať svadbu,“ povedal a všetci sa rozosmiali.