Veľké prekvapenie 2

Keď prišli ľahli si na posteľ a pozerali na seba.
„Hin, už som ti niekedy povedal, že si krásna?“
„Áno, už veľakrát.“
„Ale skutočne si nádherná, nikdy som nikoho krajšieho nevidel, si ako anjel, ktorý prišiel na zem, aby ma miloval a pomáhal mi.“
Hinata ho pobozkala. Potom sa začali bozkávať a Naruto opatrne rozopínal Hinatin zips.
„Naruto, čo to robíš?“ pýtala sa ho, aj keď nechcela prestať.
„Chcem ťa milovať a obdivovať tvoju fyzickú krásu.“
Tak ho Hinata nechala a aj ona mu začala rozopínať košeľu. Všetko to bolo také krásne, ale rýchle. Nakoniec zaspali.

Ráno sa zobudila prvá Hin na slnko, ktoré ju oslepovalo. Keď sa trošku rozpamätala, usmiala sa, ale vzápätí si spomenula, že mala ísť po plese domov, tak sa opatrne postavila z postele a obliekala sa.
„Dobré ráno, už mi utekáš?“
„Dobré ráno, nie ja musím ísť domov, otec ma zabije.“
„Ach do kelu, zabudol som,“ Naruto tiež vstal z postele a obliekol sa.
„Chceš raňajky?“
„Nemám čas, niekedy nabudúce.“
„Tak ťa idem aspoň odprevadiť.“
Išli spolu mlčky rannou Konohou. Nikde nikto, všetci sa ešte spamätávali z plesu. Prišli pred bránu klanu Hyuuga.
„Tak a som doma, ďakujem za krásny večer.“
„Aj ja ďakujem,“ a do ucha jej zašepkal: „Aj za krásnu noc.“
Ešte si dali pusu na rozlúčku a Hinata sa rozbehla smerom domov.

Pred domom stretla Tenten.
„Ahoj, ty si ešte tu?“
„No tak nejak,“ usmiala sa na ňu.
„A ty ešte len prichádzaš?“ Hinata sčervenala. Už to nebol tak častý jav, že Hinata má farbu čerstvej rajčinky, ale trošku sa hanbila.
„Takže tvoj prvýkrát. A použili ste to?“
Hinata sa chytila za hlavu.
„Nie, myslíš, že by som mohla?“
„To je dosť málo pravdepodobné, že hneď po prvýkrát,“ uistila ju Tenten.
„Tak ja už musím ísť domov, maj sa pekne.“
„Ahoj!“ pozdravila Hin a s obavami išla do svojej izby.

O dva týždne.

„..tak Naruto, a preto musíš ísť na tú misiu ty,“ povedala Tsunade a zadívala sa na neho, či tomu rozumie.
„Rozumiem Tsunade-sama,“ vzdychol si Naruto.
„Prečo vlastne nechceš ísť na misie, veď kedysi si ma o ne žiadal, prosil a ja som ti musela vymyslieť, aj keď som nemala a za posledného pol roka si bol na misii dvakrát, čo sa deje? Už nechceš byť Hokage?“
„Jasné, že chcem, svojho sna sa nikdy nevzdám, ja len nechcem opúšťať Hin. Bojím sa o ňu.“
„Tak ja ti sľubujem, že na ňu budem dozerať, ok?“
„Dobre. Teraz už musím ísť. Ahoj bábi.“
„Naruto a dávaj si pozor na seba.“
„Áno,“ už len v rýchlosti odpovedal a prebehol k Hinatinmu domu. Vyliezol na strom a uvidel ju ako sa prezlieka. Toho si všimla Hinata a prudko otvorila okno.
„Naruto!“
Ten neudržal rovnováhu a spadol na zem.
„Naruto!“ Zdvihol sa zo zeme oprášil a opäť vyliezol.
„Som v poriadku. Čo to robíš, veď už som ťa videl nahú.“
„Prepáč, ešte som si nezvykla, ahoj!“
„Ahoj!“ pobozkali sa. Naruto ju hodil na posteľ a bozkával za krkom.
„Nerob, otec môže kedykoľvek prísť.“
„Aj tak som ti prišiel niečo povedať,“ zosmutnel.
„Čo sa stalo?“
„Idem na misiu, na dlhú misiu. Vrátim sa až za šesť týždňov.“
„A kam ideš?“
„Idem do zeme Bleskov pre jeden krištáľ a tam musím, ale ešte niečo predtým splniť. Nič nebezpečné.“
„No dobre, veď musíš z niečoho žiť. Len si dávaj pozor. Kedy vyrážaš?“
„Za hodinu.“
„Idem ťa vyprevadiť.“
„Musím sa ísť ešte zbaliť.“
„Tak poďme k tebe.“
Za hodinu už stáli pred bránou a kým čakali na zvyšok týmu, objímali sa a bozkávali.
Prišli tam Kiba, Sakura a Lee.
„Ahoj, láska, maj sa pekne a opatruj sa,“
„Ahoj, Hin a čakaj ma.“
Naruto odišiel. Hinata sa rozbehla do lesa k vode a rozplakala sa. Už to bolo dlho, čo bola sama.