manga_preview
Boruto TBV 15

Nový vek Konohy (I.) 052: Hiraykon

Hiraykon:
Kakashi zastal pred mohutnou železnou bránou Hiraykonu. Dvere do mesta boli otvorené, no pri bráne stáli ninjovia s poodhalenou hruďou, cez ktorú mali prevlečenú rozopnutú vestu, červené voľné nohavice a červené sandále. Na chrbte mali pripevnené katany s čiernou rukoväťou.
"Teraz každého z nás skontrolujú, či nevlastníme nebezpečné predmety okrem povinnej výbavy ninjov. Nič nehovorte a čakajte." Kakashi vykročil prvý. Ninja ho zastavil zdvihnutím ruky a pred neho vystrel ruku. Ninja sa sústredil a na jeho dlani sa vytvoril zlatý točitý symbol hada, z ktorého vychádzali lúče, ktoré cez Kakashiho prechádzali od hlavy až po päty.
"Môžete prejsť." skonštatoval ninja a pokračoval v ďalších prehliadkach. Keď skontrolovali všetkých troch, Kakashi vás previedol na hlavné námestie, ktoré bolo päťnásobne väčšie než to v Konohe. Všade sa to hemžilo ľuďmi, množstvom stánkov, zoskupených budov a prezdobených fontán čistej vody.
"Vitajte v Hiraykone. V najväčšom meste Shinobi." povedal Kakashi a behom menšej prehliadky po meste rozprával zaujímavosti, ktoré o meste vedel.
"Tie mohutné múry okolo celého mesta nie je možné preliezť ani inak sa cez ne dostať. Obsahujú najmodrenejšie techniky o ktorých nemáme ešte ani tušenia. Niet divu, že sa Hiraykon nazýva mestom vedy, kultúry a technológie. Nikde na svete nie je bezpečnejšieho mesta ako je toto. Aj z toho dôvodu sa slávnosti konajú tu."
Prechádzka po meste trvala tri hodiny a aj to si pozreli len tretinu mesta. Niki najviac zaujímali vystavené zbrane a občas aj nejaká keramika. Zato Konohamaru bol v nemom úžase zo všetkého. Od chvíle čo do mesta vstúpili ani na okamih nebol schopný zavrieť ústa, čo Niki liezlo dosť na nervy a ani zabŕdanie démona jej v tom nijako nepomáhalo. Mala sto chutí mu tie ústa navždy zavrieť.
"Tak... a sme tu." skonštatoval Kakashi, keď sa ocitli pred obrovským hotelom s nádhernou záhradou plnou kvetov, altánkov, fontán a jazierok. Len samotný areál bol väčší než Suna a Konoha dohromady.
"Paráda!" vykríkol Konohamaru a s otvorenými ústami sa díval na budovu, na ktorej strechu ani nedovidel. Za to Niki otrávene povzdychla a už sa nevedela dočkať, kedy si bude môcť ľahnúť na posteľ sama v izbe a zdriemnuť si.
"Ako viete, máme sa tu stretnúť s Tsuchikagom, ale na to máme ešte čas. Dohodli sme sa, že sa ubytujeme tu. Už som mu poslal správu, takže keď bude pripravený, dá nám vedieť. Do tej doby máte voľno, ale ešte predtým sa tu ubytujeme."

Každý dostal vlastnú izbu a všetky tri boli neskutočné. Keď sa Niki oddelila od oboch, pootočila kľučkou svojej izby. Keď sa otvorili dvere, ovial ju chladný sladký vzduch vôni čerstvých kvetov. Toto nebola izba, ale priam apartmán. Vošla do dlhej chodby s kamennou dlážkou červenej až medenej farby. Po pravej strane sa nachádzala moderná kuchyňa s jedálňou. Po ľavej strane bola kúpeľňa spolu so záchodom. V kúpeľni boli dve umývadlá, sprchový kút a aj vaňa a nad ňou polička s množstvom prípravkou na kúpeľ. Niki neváhala ani na sekundu. Zamierila do spálne s manželskou posteľou. Periny boli neskutočne mäkké a posteľ tvrdá akurát. Ked prešla okolo koženej sedačky v obývačke s plazmou, zamierila do kúpeľne, kde si pripravila horúcu vodu.
"Ach... konečne oddych." hlesla od vďačnosti a spokojnosti a užívala si chvíľu pokoja, ticha a samoty.

Kakashi dlho na izbe neostal. Ani nie po dvadsiatich minútach po ubytovaní už kráčal po ulici na miesto určenia. Cestou si všímal návštevníkov z rôznych miest a kultúr, ktorých prezrádzal ich odev, gestá, výslovnosť a niektorých aj tovar, ktorý predávali. Po chvíli dorazil do malej uličky, kde sa nachádzala krčma, no za to pekná ako celé mesto, no napriek tomu do nej nechodilo veľa ľudí, nakoľko sa nachádzala ďaleko od centra diania. Keď do nej Kakashi vošiel, posadil sa ku stolu, ktorý bol čo najďalej od ostatných. Objednal si zatiaľ nealko a čakal. Vo chvíli ako vypil prvý pohár sa stolička oproti nemu pohla a za stôl si sadla zahalená postava.
"Som rád, že si prišiel." zašeptala postava a poobzerala sa okolo seba.
"Po tej správe to ani inak nešlo." Kakashi sa nadýchol, že postavu osloví, no tá zdvihla ruku.
"Tu ma neoslovuj, Kakashi. Nie je to bezpečné." na tvári postavy, ktorej boli vidieť len ústa sa objavil znepokojený úškrn.
"Nerozumiem."
"To teraz nie je dôležité. Počúvaj, Kakashi. Prečítal si celú správu?" Prikývol.
"Tak prečo si sem dopekla zavolal tie decká?" postava rozprávala čoraz tichšie.
"Toho chlapca nemyslím, ale prečo si sem vzal aj ju? Niki?"
"Nevidím na tom nič zlé. Okrem toho máme misiu." postava sa nervózne zasmiala a na okamih sa pozrela k dverám. Bola čoraz nervóznejšia, ale podľa hlasu sa dalo usúdiť, že je to muž.
"Akú už len teraz môžete mať misiu? Veď sa blížia oslavy. Čo si zabudol?"
"Nezabudol."
"Tak potom?" naliehal muž. Kakashi bol z jeho nervozity zmätený. Nepozdávalo sa mu to.

"Čo sa deje? Prečo si taký nervózny,"
"Neoslovuj ma!" zvýšil muž hlas a rýchlo kontroloval, či si ich nik nevšíma.
"Dobre teda. Povieš mi, čo je také dôležité?" Muž sa otočil ku Kakashimu a snažil sa upokojiť.
"Táto informácia je prelomová, Kakashi. Za celé tie roky sme sa mýlili. Útok Akatsuki na Dažďovú bola len zásterka."
"O čom to hovoríš? Bol tam predsa väznený Zetsu. Podľa mňa je to logické, že zaútočili práve tam. Okrem toho, tušili sme, že Akatsuki neumreli."
"Áno? Tak mi potom povedz. Ako je možné, že pevnosť dobyla len hŕstka Akatsuki, keď to je tá najstráženejšia väznica na celom svete?" Kakashi prižmúril oči.
"Kam tým mieriš."
"Akatsuki niekto pomáhal, Kakashi. Sami by sa tam nikdy nedostali a nedobyli by ju."
"To je vylúčené." protestoval Kakashi, na čo sa muž nervózne zasmial.
"A keď ti poviem, kto im pomáhal, budeš si o mne myslieť, že som blázon."
V tú chvíľu k nim prišiel čašník. Obaja si s čo najväčšou pokojnosťou objednali ďalšie nealko a počkali, kým sa vzdiali.
"Boli to oni, Kakashi." pokračoval muž úplne potichu, až sa priam krčil k stolu. "Fanatici." Kakashimu sa rozšírili zreničky a položil ruky na stehná.
"To je vylúčené." muž pokrútil hlavou.
"Nie počúvaj ma. Počas štvrtej vojny boli celý čas v úzadí a spolupracovali s Akatsuki. Vymysleli stratégie, ktorých hlavou úlohou bolo odlákanie pozornosti. Keď Naruto a Bee opustili korytnačí ostrov, naskytla sa im príležitosť, ako na ostrov preniknúť. Vtedajší útok s Deidarom a Kabutom, to bol len manéver na zmapovanie ostrova. Skutočnosti po Yamatovi ani Narutovi nešli."
"To je šialené. Uvedomuješ si, čo mi tu hovoríš?"

"Ja viem, Kakashi, ale ver, že je tomu tak. Fanatici sa usídlili v Dažďovej. Nikdy sa ti nezdalo čudné, prečo sa tam náhle rozpútali nepokoje a potom záhadne utíchli? Fanatici vládnu Dažďovej a majú prístup k mnohým veciam, o ktorých my ani netušíme. Oni nie sú obyčajný ninjovia. A už vôbec nie sú ako Akatsuki... Sú oveľa nebezpečnejší. V porovnaní s nimi sú Akatsuki hotoví anjeli."
"To už preháňaš... Ako si sa vôbec dostal k týmto informáciám?" Kakashi prižmúril oči a tváril sa, že starému priateľovi neverí. Muž si odfrkol a mávol rukou. Cítil sa o čosi lepšie, akoby mu zo srdca padol obrovský kameň.
"Prečo sa na to neopýtaš Tsuchikageho?"
"Čo s tým má on?"
"Úplne všetko, Kakashi. Úplne všetko."

Keď Kakashi opúšťal krčmu, bolo neskoro večer. Niki a Konohamaru ho sa snažili nájsť, ale sami sa skoro stratili. No to teraz Kakashiho nezaujímalo. Dával si dohromady informácie, ktoré sa len dnes dozvedel.
"Ak hovoril pravdu... potom Sakura, Sai a Yamato sú v nebezpečenstve. Musím ihneď Tsunade informovať."
Kakashi sa vrátil do svojej izby po streche a tak, aby ho náhodou Niki a Konohamaru nevideli. Sadol si na posteľ a nabral trochu krvi.
"Kuchiyose no jutsu." spálňu mu zaplnil biely dym, z ktorého vychádzal malý psík.
"Pakkun, potrebujem, aby si čo najrýchlejšie šiel za Tsunade a odovzdal jej správu."
"Tiež ťa rád vidím, Kakashi." odpovedal mu, ponaťahoval sa a zívol. Zažmurkal očami a pozrel na nervózneho pána.
"Naposledy som ťa takto videl počas vojny."
"Teraz je to vážnejšie. Sakure, Saiovi a Yamatovi hrozí nebezpečenstvo."
"Čo nepovieš?" Kakashi uviazal správu Pakkunovi okolo krku.
"Správa prijatá. Tak ja teda idem."
"Ponáhľaj sa."
Kakashi celý zničený si ľahol na posteľ a informácie z celého dňa sa mu začali miešať v hlave. Najviac ho trápila otázka, čo mohli Fanatici na korytnačom ostrove hľadať. Dlho nad tým premýšľal, ale bol príliš vyčerpaný a aj keď nechcel, zaspal...

Konoha, úkryt Krvavých:
Čierny dym sa točil v celej miestnosti a zhasínal všetky lampy a pochodne. Sklo sa rozbíjalo a poletovalo pod náporom sily, ktorá v úkryte Krvavých narastala. Spix sa zhmotnil vo svojej izbe a od zúrivosti udrel päsťou o stôl, ktorý sa rozbil na tisíc kúskov.
"Ja tú ženu zabijem!" zreval z plného hrdla a dym sa uvoľňoval z jeho tela. V očiach mu sršal hnev a nenávisť a Kurenaina fotka ležala roztrhnutá na zemi.
"Niekto sa nám tu tuším hnevá." ozval sa ženský hlas patriaci rúžovovlasej Yoru. Žena sa nad Spixovou zúrivosťou náramne zabávala.
"Teraz nie. Choď preč. Vypadni!" zreval Spix ešte hlasnejšie, nad čím sa žena pousmiala a vošla ďalej.
"Mal by si mi byť vďačnejší, prízračik. Nebyť mňa, bolo by ťa počuť až k samotnej Hokage."
"Len nech! Nech ma len všetci počujú! Nech ich môžem všetkých zabiť!" žena sa rozosmiala, na čo Spix reagoval veľmi nepriateľským pohľadom. Bolo to posledné varovanie pred útokom.
"Ach, už dávno som ťa nevidela tak krvilačného, Spix. Chýbal si mi." hoci si Yotu uvedomovala, že Spix je vo veľmi zlej nálade, neprestávala si ho doberať.
"Vážne, Yoru. Daj mi pokoj... alebo chceš byť prvou obeťou?"
"Ale no tak." oslovila ho pokojným hlasom. "To nevieš, že hustými rečami nič nevyriešiš?"

V tom Yoru ucítila ostrú bolesť na krku. Vzduch sa jej zasekol v ústach a nemohla sa viac nadýchnuť. Spix ju držal pod krkom ako zvierač a zdvihol ju do výšky.
"Tak čo ti mám urobiť, aby si konečne pochopila?" surovo a bezcitne ju hodil o najbližšiu stenu, na čo Yoru vykríkla a vypľula trochu krvi. Nervy v končatinách mala ochromené a tak sa nemohla ani pohnúť.
"Kašlem na to, čo kancelár povedal." a pozrel sa kútikom oka na Yoru, ktorej za to venoval o to chladnejší pohľad.
"Je mi jedno, že jej verí. Ja Kurenai už neverím ani slovo. Svojou prítomnosťou znesväcuje našu organizáciu a dôvod pre ktorý bojujeme."
"To... nemôžeš." zapišťala Yoru, keď v tom ju uchopil čierny dym okolo krku.
"Asi zabúdaš, kto tu je najmocnejší z nás všetkých, Yoru. Nik z vás sa mi nevyrovná. Ani keby ste na mňa išli spoločne." Dym ju obmotal ako had a postavil pred Spixov zúrivý pohľad.
"Tak mi povedz jediný dôvod, prečo by som mal teba ušetriť."
Yoru sa naňho vydesene dívala. V živote Spixa nevidela tak ako teraz.
"Sspix... pprosím." zaligotali sa jej oči a zovrela pery. Tep a dych sa jej zrýchlili. Spixovy sa v ruke zhmotnil priezračný meč, ktorý namieril na Yoruine srdce.
"Už dávno som necítil čerstvú krv."

Prásk!
Yoru dopadla na zem bez pohnutia či zastonania. Spix zodvihol stoličku a posadil sa. Pozeral sa na Yoruine nehybné telo. Skúmal každý detail jej chladnej pokožky.
"Ako dlho ešte budeš hrať mŕtvu?" na to sa Yoru pohla a položila obe ruky k telu.
"Nemôžem sa pohnúť."
"To prejde." sklonil sa k nej a ich tváre boli od seba len niekoľko centimetrov.
"Ale nabudúce... ťa neušetrím. Nemysli si, že len preto, že sme v jednej organizácií, tak sme aj priatelia. Všetci sme tu sami za seba. A ty by si si to mala uvedomiť tiež."
"Budem si to pamätať." zavrčala naňho, na čo sa Spix zdvihol a odišiel.
"Toto ti nezabudnem, Spix... prisahám... za toto... ešte zaplatíš." dodala s odporom a nenávisťou a čakala, kedy muky pominú.
Koniec 52. časti

Poznámky: 

V ďalšom diely:

5
Průměr: 5 (2 hlasů)