Strážkyňa hviezd 04

Opatrne zaklopala z vnútra bolo počuť slabé „už idem“ a potom veľký dupot po schodoch.
„Ahoj Hinata!“ privítala ju.
„Ahoj Sakura, ja chcela som sa spýtať, či by si mi nepomohla s chôdzou vo vysokých topánkach.“
„A na čo to potrebuješ?“
„Postúpila som ďalej v súťaži o najkrajšiu kunoichi.“
„Tak to ti gratulujem, ja som neprešla.“
„Tak sa ti to podarí o rok.“
„Jasné a s tou chôdzou ti rada pomôžem,“ povedala, potiahla Hinatu dovnútra a zavrela dvere.
Po dvoch hodinách tréningu povedzme, že to Hin už skutočne išlo si dievčatá sadli na gauč a dlho do noci sa ešte rozprávali. Ráno sa obidve zobudili a rozhodli sa, že sa pôjdu najesť do Ichiraku ramen. Po výdatných raňajkách sa opäť pustili do chôdze.
Za týždeň vedela chodiť lepšie, ako ktorákoľvek modelka.
„Ďakujem ti Sakura za všetko,“ strávila u nej celý týždeň.
„Nemáš zač, prídem sa na teba pozrieť takú udalosť si nenechám ujsť.“
„Maj sa pekne a niekedy ešte skočíme na ramen.“
„Jasné,“ povedala a zavrela dvere.

Hinata začala uvažovať, čo má ešte spraviť. Chodiť už vie no potrebuje sa niečo dozvedieť. A s týmto jej môže pomôcť jedine najmúdrejší človek v dedine Shikamaru. Nie s moc veľkou odvahou zaklopala na jeho dvere.
„Prosím,“ otvoril Shikamaru len v uteráku a za ním bolo počuť „Kto je tam zlatko“
„Hinata, ahoj, čo potrebuješ?“ opýtal sa v rozpakoch. Za chvíľu prišla Temari.
„Jé, ahoj Hin!“ povedala v Shikamarovom tričku.
„Ahojte! Shikamaru potrebovala by som od teba, aby si ma naučil nejaké základné veci, vieš idem na súťaž o najkrajšie dievča ninja sveta a budú sa tam pýtať nejaké otázky. A ty si najmúdrejší z Konohy, tak som ťa prišla poprosiť, či by si mi nepomohol.“
„Jasné, príď zajtra dám ti kartičky, ktoré sa za dva dni naučíš a potom ťa budem skúšať.“
„Dobre, tak sa majte, pristane vám to spolu,“ mrkla na nich očkom a bežala domov.
Prišla na druhý deň a Shikamaru bol zaneprázdnený, tak jej podal len kartičky medzi dverami a zašomral niečo, že nech nabudúce nechodí tak skoro a to bolo 11 hodín. Nechápavo pozrela na zavreté dvere. Potom pozrela na kartičky vo svojich rukách. Bolo ich tam asi 200 tak sa rozhodla, že dnes sa naučí sto a zajtra ostané. Už len stačilo nájsť ideálne miesto na učenie.

Rozbehla sa k miestu, kde sa považovala za najdôležitejšiu. Miesto odkiaľ dávala pozor na hviezdy. Zo začiatku jej to celkom išlo. Začala geografiou alebo si myslela, že je to geografia, lebo sa tam pýtali na mnohé štáty, mestá, či ich priemysel. Bolo tam vlastne osem kategórii po 25 otázok. Okrem geografie tam bola biológia, dejepis, chémia, fyzika, rodný jazyk, umenie a všeobecné otázky. Mala radšej prírodné vedy, tak začala nimi, lebo už sa dlho nič neučila naposledy v akadémii a to bolo dosť dávno. Keď sa dotrápila s geografiou a fyzikou bolo pol tretej. V bruchu jej už vyhrávalo a tak sa rozhodla dať si pauzu a rozbehla sa k Ichiraku ramen. Vbehla dnu a sadla si ako vždy za barový pult.
„Dobrý deň, starček!“
„Dobrý!“ pozdravil, keď v tom opäť Hinate zaškŕkalo v bruchu.
„Tak to bude super rýchla extra porcia ramenu,“ zasmial sa starček a už pred Hinatou stála miska.
Zjedla ho behom minúty a za ním ďalších šesť. S plným bruchom sa oprela o stoličku a nevládala sa ani postaviť.
„Vidím, že Vám ramen stále chutí. Ako Narutovi. Nemáte o ňom nové správy?“ opýtal sa starček s nádejou v hlase.
„Stále nič. No cítim, že to už nebude dlho trvať a zase príde,“ zasnila sa Hinata, vstala a bežala naspäť učiť sa. S plným bruchom sa hneď lepšie rozmýšľa. Okolo šiestej konečne skončila s biológiou a išla sa vyspať.

Ráno o pol ôsmej sa zobudila, najedla sa a išla sa opäť učiť. Začala dejepisom, lebo ten nikdy nemala bohvieako rada a tak jej to šlo len veľmi pomaly. No o dejinách Konohy už vedela toho veľa. Po dvoch hodinách konečne prešla na umenie, čo spolu aj trochu súviselo. No tiež ju to moc nebavilo, lebo pamätať si všetky tie mená rôznych maliarov a hudobníkov bolo pre ňu ťažké. Radšej sa na obrazy dívala a snažila sa nechať uniesť ich nádherou. Potom jazyk, tam bolo veľa gramatiky, na ktorú si musela len pospomínať, lebo poučky mala ešte stále v hlave. Na koniec si nechala chémiu, lebo tá ju najviac bavila a nikdy s ňou nemala problém. Bolo však poludnie a ona zase dostala chuť na niečo dobré. Išla teda na hodinku na ramen. Poobede zvládla chémiu a išla sa pozrieť ako sa darí Tenten. Zaklopala jej na dvere.
„Ahoj!“ vyšla celá spotená a len v uteráku.
„Ahoj, nič mi nehovor! Je tu Neji, že?“
„No vlastne áno, my sme včera boli na večeri a akosi sme sa zblížili, ale až moc.“
„Ja chcela som sa opýtať, ako sa ti darí s prípravami.“
„No fajn, už mám nacvičenú pesničku a zajtra som chcela zájsť do knižnice. A ty?“
„Ja už chodím na opätkoch a od včera sa učím.“
„Super tak sa teda uvidíme tam a rozdáme si to.“
„Už sa na to teším, tak si užívaj s mojím bratrancom a pozdrav ho,“ povedala a pomaly odchádzala.
„Ahoj!“ Tenten zavrela dvere. Nevedela, čo mala robiť, tak išla za Tsunade