Nový vek Konohy (I.) 022: Oblačná krajina

Hmla padala pozdĺž nekonečnú lúku. Všade bola tráva, hmla a nepríjemne chladno. Cez túto lúku prechádzali akési postavy.
„Už bežíme celé hodiny. Kedy sa dostaneme do Oblačnej?“
„Už tam skoro sme. Ešte musíme prejsť pár kilometrov.“
„A čo potom, až ho nájdeme, Madaro?“
„Ja sa oňho postarám a vy choďte do Oblačnej odovzdať odkaz.“ Cez lúku prechádzali Akatsuki. Hmla bola hustá a sotva videli jeden na druhého. Nepríjemný chladný vietor im fúkal do tváre.
„Ja s ním chcem bojovať, Madaro! Mám výhodu.“
„Kisame, je to veľké riziko. Ak sklameš, ohrozíš...“
„Ja nesklamem, Madaro.“
„Budiš. Tak ho prenechám tebe.“ Kisame sa na Madaru usmial a pokračovali v ceste do Oblačnej.

„Neviem, či je rozumné opustiť Konohu v týchto časoch.“
„Niekto musím ísť do Dažďovej a Oblačnej. Kto iný sa na to hodí ak nie Sakura, Sai, Yamato, Naruto, Sasuke a Kakashi?“ Rozprávali sa Kotetsu a Izumo, keď prechádzali popri hlavnej bráne. Kotetsu sa tváril mrzuto.
„V tom máš pravdu, Izumo. Ale škoda, že sa skúšky odkladajú na neurčitú dobu.“ Kotetsu a Izumo zastali, keď pred nimi stál Gaara a bol dosť smutný.
„Je vám niečo, Kazekage?“ Spýtal sa Izumo opatrne. Gaara pokrútil hlavou a odišiel. Z poza hlavnej brány do Konohy vošla zamaskovaná postava v čiernom plášti. Po plášti akoby stekala krv a v strede bolo slabo viditeľné písmeno K. Postava opatrne prešla okolo Kotetsuho a Izumeho, tak aby nič necítili. Vytvorila len slabý vánok, ktorý na okamih rozplinul ich zmysli a postava prešla k hlavnej budove, do ktorej vstúpila.
„Mám zvláštny pocit.“ Hovorila si pre seba Anamo.
„Cítim, niečo zlé.“
„Upokoj sa, Anamo. Som tu predsa ja.“ Niky sa usmiala na sestru, ale tá jej úsmev ignorovala.
„Chcem byť silnejšia, Niky. Chcem už konečne dokázať, že za niečo stojím. Chcem pomôcť ostatným a chcem, aby ma uznali a moju silu tiež.“
„To dokážeš iba silou a rozumom. Pozri na mňa. U mňa je súboj niečo ako posvätný rituál. Bez neho, by môj život mal ťažký zmysel.“
„NIKY! ANAMO! Poďte sem!“ Niky sa s Anamo obzreli. Z hlavnej budovy na nich volal Gaara. Obe sa k nemu rýchlo blížili.

Akatsuki práve zastali.
„Sme tu.“ Nakoniec vyhlásil Madara. Keď sa všetci porozhliadli, zbadali ohromné mesto, ktoré sa vznášalo v oblakoch. Neďaleko mesta bol chrám, z ktorého bola cítiť divoká chakra.
„Kisame, je to na tebe. Ostatný za mnou.“ Kisame bežal k chrámu a Zetsu so Shirom, bežali za Madarom do Oblačného mesta. Všetci sa prevliekli za občanov a vkročili do mesta. Všade naokolo boli stánky, obchody a obyvatelia, ktorý nakupovali tovar. Po stenách budov sa lemovali zlatisté značky, pripomínajúce hieroglyfy.
„Vy viete, čo máte robiť.“ Shiro so Zetsum prikývli a rozišli sa do bočných uličiek. Madara pokračoval do budovy, v ktorej mala sídliť rada Oblačnej.

„Čo sa deje Gaaro?“ Spýtala sa Anamo prirýchlo. Gaara smutne pozeral z jednej na druhú.
„V Piesočnej ma odvolali z funkcie Kazekageho.“
„Čože?! Čo tým myslíš?!“ Spýtala sa Niky a jednu ruku si položila na obruč katany.
„Neviem o tom veľa. Iba toľko, že som bol vyhlásený za zradcu a práve volia nového Kazekageho.“
„A čo budeme teraz robiť?“ Spýtala sa Anamo. Gaara sa na ňu pozrel so slzami v očiach.
„Anamo, hovorí sa mi to ťažko, ale... Žiadam ťa, aby si išla so mnou do Piesočnej a pomohla mi nastoliť poriadok.“ Anamo sa zatvárila zoskočene.
„Samozrejme, že s tebou pôjdem. Ale čo Niky?“
„Niky musí ostať tu a pomôcť Tsunade s istou misiou.“ Niky došlo, čo tým Gaara myslel a vybrala sa hneď za Tsunade.
„Anamo, choď si pripraviť veci. O tri dni odchádzame.“ Anamo prikývla a okamžite sa vybrala do ich domu, všetko pripraviť.“

Klop. Klop.
„Vstúpte!“ Ozval sa muž z hlavnej Oblačnej rady. Dvere sa otvorili a do nich vošiel občan.
„Čo by si rád?“ Občan zavrel dvere a sadol si oproti vrchnému.
„Chcel by som vám ukázať toto.“ Vrchný vzal od občana zvitok. Pomaly ho rozvinul a začal čítať. Po chvíli zhíkol a zhrozil sa.
„Odkiaľ to máš?“
„Na tom teraz nezáleží. Zaujíma ma, ako to budete riešiť.“
„Dúfam, že si uvedomuješ, čo si mi práve dal do ruky. To je plán Konohy, ako ovládnuť Piesočnú a Dažďovú.“
„Ja viem. Pravdu povediac, to Konoha rozpútala v Dažďovej nepokoje a zničila ich pevnosť. Najali si na to Akatsuki, ktorý neboli porazený.“
„To snáď nemyslíš vážne!“
„Tak ako počujete. Ako proti Konohe zakročíte?“ Vrchný sa na občana nepríjemne pozrel. „Kto si? Poznám miestnych a ty ním určite nie si. Naozaj čakáš, že ti uverím takýmto báchorkám?“ Občan si vzdychol.
„Máte pravdu. Ja nie som miestny. Premena!“ Vrchný spadol zo stoličky, keď občan zmizol a na jeho mieste sa objavil Uchiha Madara.
„T... TY?!“ Madara sledoval vrchného. Ukázal naňho prstom a vrchný omdlel.
„To by sme mali. Teraz, keď je vrchný pod mojou kontrolou, môžem spustiť ostatné fázy plánov.“

Kisame opatrne vošiel do chrámu. Zo stien kvapkala voda. V chráme bolo ešte chladnejšie ako vonku.
„Kto tu je?“ Ozval sa niekto z konca chrámu.
„Moje meno je Kisame a som členom Akatsuki. Ak sa voláš Kejos, tak mám pre teba návrh.“
„Hovor.“ Vyzval ho Kejos.
„Pridaj sa k nám. S tebou môžeme pokoriť všetko a vybudovať nový svet.“
„A ak odmietnem?“
„Tak ťa budem musieť zabiť.“ Kejos sa rozosmial.
„V tom prípade volím druhú možnosť. Ak ihneď neodídeš, tak ťa zabijem a tvoju mŕtvolu hodím zvery.“ Tento krát sa rozosmial Kisame.
„Môžeš to skúsiť kamarát. Ale mňa neporazíš.“ Ozval sa radostne Kisame.
„Hm. Zlá odpoveď!“ Vyhlásil Kejos. Na to sa začal otriasť celý chrám. Zo stien padali kusy kameňov, ktoré padali do ľadovej vody. Vzduch sa začal zhusťovať pod náporom silnej chakry.
„To je ono! Konečne silný súper!“ Ozval sa víťazoslávne Kisame. Kejos sa smial na plné hrdlo. Zo zeme začala vystreľovať voda ešte viac. Kisame si pripravil Samehadu a čakal na prvý úder, ktorý Kejos spraví.

Koniec 22. časti