Legendárny Sennin 08 - Hliadka.

Otvoril som oči. Niekto sa nadomnou skláňal. Rýchlo som siahol po kunaii. Neznáma osoba my zachitila ruku.
„Kľud Naruto.“ zašepkala. Ten hlas by som spoznal kdekoľvek a kedykoľvek. Bola to Manami.
„Čo sa deje?“ spýtal som sa. Jej prítomnosť ma znérvozňovala aj vzrušovala.
„Pssst.“ zašepkala a priložila mi ukazovák na ústa. Sklonila svoju tvár k mojej a pootvorila pery. Potom ma pobozkala. Šokovane som jej hľadal do očí. Nechápal som čo s ňou deje. Spametal som sa a začal jej bozky opetovať. Vášnivo a lačne (prepáčte to slovo ). Moje bozky opetovala s rovnakou vášňou a nenásytnosťou.A ja som ju bozkával ako by som nikdy nechcel prestať. Jej pery chutili sladko a zvláštne. Potom som si uvedomil, že nám treba aj dýchať. Jemne som sa odtrhol. Jej oči žiarili sťastím. Ja som bol na tom úplne rovnako.
„Milujem ťa Naruto.“ zašepkala. Nikdy by som neveril, že tia slova začujem z jej úst. Zem sa so mnou zatočila, bol som neskonale šťastný.
„Ja teba tiež.“ povedal som. Šťastne a šibalsky sa usmiala a vrhla sa na mňa, začala ma znova bozkávať. Bozky som jej opetoval. Prestne po tom som túžil odkedy som ju spoznal. Presne o tom som sníval...počkať sníval?
Prudko som sa vystrel. Vedľa mna horel oheň a Manami sedela na neďalekej skale a hliadkovala. Otočila ku mne hlavu a v tvári sa jej zračila otázka. Iba som potriasol hlavou a neveselo som sa usmial.
„Vystriedam ťa.“ povedal som. Na spánok som nemal ani pomyslenie.
„Ešte mam máť hliadku jednu hodinu.“
„Nevadí, ja to vezmem. Dnes už nezaspím.“
Spýtavo na mna hľadela a potom potriasla ramenami.
„Ja som na tom rovnako. Môžeme hliadkovať obaja.“ navrhla.
„Určite by si na hliadke zaspal a bolo by po nás.“ povedala a usmiala sa. Tým nezbedným úsmevom ktorý som tak miloval.
„Ako myslíš.“ povedal som a tiež som sa usmial. Ešte stále som bol sklamaný z môjho sna. Určite poznáte ten pocit keď sa vám sníva, že dostanete niečo po čom veľmi túžite. Ste neskonale šťastný. Myslíte si, že je to skutočnosť. Ale potom sa prebudíte. Zistíte, že to bol len sen a máte chuť plakať aj kričať naráz. Približne to som cítil teraz aj ja.
Pristúpil som k nej sa sadol si vedľa. Mlčali sme a sledovali hviezdy. Pritom sme dávali pozor na všetký zvuky okolo nás.
„Mal si zlý sen?“ prerušila ticho.
„Skôr naopak.“ pozrela sa na mňa a prikývla.
„To poznám.“ potom sme zas chvíľu mlčali.
„Rozmýšľala som nad tým ake si mal detstvo.“ znova perušila nočné ticho. Spýtavo som na ňu pozrel.
„Viem o tom, že na konohu tak pre šestnástimi rokmi zautočil Kyuubi a tedajší hokáge ho do teba zapečatil. Ľudia vedeli, že Kyuubi, démon ktorý zničil takmer celú ich dedinu je v tebe. Preto som premýšľala ako sa k tebe správali, aké si mal detstvo.“ teraz na mňa spýtavo pozrela ona.
Nadýchol som sa a potom som začal rozprávať s očami upretými na hviezdy.„Nechcem ti klamať a preto ti poviem pravdu. A nehovorím ti ju preto aby si ma ľutovala alebo niečo také.“ rýchlo som na ňu pozrel a znova sa zahľadel na hviezdy. „Pokiaľ si pametám tak na mňa ľudia odmaličky hľadeli ako na démona. Tý ktorý prežili útok Kyuubiho vedeli, že je vo mne. Hľadeli na mňa ako by som ja bol Kyuubi. Ako by som to ja zničil ich domovy, zabil ich rodinu, priateľov, ich milovaných. Deti cítili ich nenávisť a preto sa my vyhýbali. Vo viacerých prípadoch dokonca svojim deťom zakazovali sa ku mne približovať. Bol som sám. Musel som sa o seba starať sám. Nemal som jediného priateľa. V akadémii som bol triedny šašo. Vyvádzal som rôzne hlúposti. Učenie mi vôbec nešlo. Bol som najhorší z triedy. A tie problémy ktoré som stále mal. Viac krát som u maturity prepadol. Ako jediný z triedy. Všetci sa mi smiali. Potom sa ale našiel človek ktorý vo mňa uveril. Iruka-sensei. Veril, že niesom démon a , že zo mňa bude jedného dňa skvelý ninja. Zachránil mi život. Bol ochotný pre mňa zomrieť. Toho dňa som sa oficiálne stal ninjom. Zaradili ma do týmu. So Sasurou haruno a Sasukem Uchihom. Áno tým Sasukem Uchihom.“ povedal som keď som videl, že sa chce na to spýtať. Potom som pokračoval „So Sasukem sa stále sútažili kto je lepší. Boli sme rivalmi. Ale aj priateľmi Sílili sme aby sme prekonali jeden druhého. Ale on potom odišiel k Orochimarovi. Chcel svoju hlúpu pomstu a na to potreboval byť silný. A ja som nebol dosť silný aby som ho zastavil. Vtedy som dal Sakure sľub, že ho jedného dňa privediem späť. Sasuke medzitým zabil Orochimara a aj Itachiho a teraz je v Akatsuki. A teraz som z Konohy odišiel aj ja. A neplánujem sa do nej vrátiť kým nebude po Akatsuki. Myslím, že na tvoju otázku som odpovedal.“
„Áno prepáč.“
„Čo ti mám prepáčiť?“
„Prepáč, že som necitlivý idiot. Mohlo ma napadnút, že si mal také detstvo a sa ťa na to spýtam.“
Pozrel som na ňu. Tvárila sa kajúcne. Potom som sa rozosmial. Hľadela na mňa ako na blázna.
„P-prepáč. Ale ten kajúcny výraz ti vôbec nesedí. A nemáš za za čo ospravedlňovať. Nemohla si to vedieť. A je to minulosť. Čo bolo to bolo. Nama zmysel sa tým trápiť.“
„Myslím, že máš pravdu.“ povedala nakoniec a usmiala sa. Zas sme sa odmlčali. Videl som na nej, že sa chce niečo spýtať ale zjavne váhala.
„A ta Sakura. Ta z tvojho týmu. Ako ste spolu vychádzali?“ odhodlala sa nakoniec. Bol som prekvapený, že sa spýtala práve na to.
„Nooo. Vieš tažko sa mi o tom rozpráva, ale bol som do Sakura zaľúbeny.“ usmial som sa nad spomienkami na ňu. „Stále som ju pozýval na rande, otravoval ju ale ona bola zbláznena do Sasukeho ako všetky dievčata z Konohy. Teda takmer všetky. Až na Hinatu. Ta bola zaľubená do mňa.“
„Bola?“
„Myslím, že už nieje. Krátko predtým ako som odišiel z Konohy prišla za mnou. Vyznať svoje city. Kôli nim aj takmer zomrela keď skočila medzi mňa a Paina. Ala ja som k nej necítil nič viac ako priateľstvo. Povedal som jej to. Veľmi ma to bolelo keď som jej v očiach videl ten smútok. Potom odomňa utiekla. Stále iba každému okolo seba ubližujem.“ povzdychol som si.
Mlčala ale potom sa spýtala: „A tá Sakura, ako to je s ňou. Ešte stále ju miluješ?“
Nevedel som kam tou otázkou mieri ale odpovedal som:
„Nie už nie.“ na viec sa nepýtala. „A ty? Ako to je s tebou? Máš niekoho?“
„Nie nemám, niežeby sa nenašli nápadníci tých bolo plno, ale žiaden sa mi nepáčil. Nemyslím vzhľadovo. Našli sa aj taký, ale povahovo nebol nikto kto by ma zaujal.“ pri tých správach sa mi srdce rozbúchalo. Takže nikoho nemá. Snáď budem mať u nej šancu.
Začal fúkať studený vietor. Ochladilo sa. Manami sa začala triasť zimou.
„Určite je ti zima. Počkaj dám ti bundu.“
„Nie potom by bola tebe zima.“
„O mna sa neboj. Mňa to nezloží.“ povzbudivo som sa usmial.
„Chceš tým snáď povedať, že mňa áno?“ výhražne na mňa pozrela.
„Nie samozrejme, že nie, ale nechcem aby si sa tu triasla od chladu zatial čo ja si tu pohodlne sedím.“
„Nebuď hlupák. Sadneme si k ohňu.“
„Hmm mňa to nenapadlo.“ vtom oheň zhasol.
„Eeee vieš nejaké ohnivé jutsu?“ potriasla hlavou. „Ani ja nie a v tomto vetre oheň nezáložime. Tak ber tu budndu a aspoň poďakuj.“ predstieral som hnev hoci mi to veľmi nešlo.
„Ty mi rozkazuješ?“ spýtala sa. Moja predstierana odvaha zmyzla so závanom vetra. Dúfal som, že nemá rovnakú náturu ako Sakura.
„Nie samozrejme, že nie to by som si nedovolil.“ zjavne ju moja porážka uspokojila a nič viac nehovorila len sa tam ďalej triesla. Prečo nikoho z nás nenapadlo zobrať si nejkú deku alebo hrubšie oblečenie. Rozopol som si zips na bunde a dával som si ju dole. Otočila sa ku mňe.
„Tý úchyl. Vonku mrzne a ty sa tu zobliekaš!“ vykríkla.
„Na čo ty len nemyslíš len nechcem aby si tu zamrzla“ Prevalila očami a priskočila ku mňe. Zazipsovala mi zips a sadla si predomňa. Schúlila sa a hlavu položila na moju hruď, takže jej hlava bola tesne pod mojou. Na tvári ma šteklili jej vlasy tak om ich odfúkol a objal som ju. Spokojne sa zamrvila. Bolo mi prijémne a jej zrejme tiež. A tak sme v tichom porozumení prežili zvyšok noci.