Legendárny Sennin 01 - Mesiac po tom.

Porozprávam vám svoj príbeh. Príbeh o naivnom blonďakovi ktori veril v seba, svojich priateľov a svoje sny. Niektorý mi hovoria že som najmocnejši ninja sveta. Niektorý mi hovoria Legendárny Sennin alebo Kyuubi. Možno že je to pravda. Možno že som niečo z toho. To naisto neviem. Ale viem že sa volám Naruto Uzumaki a som ninja z Konohy.
Môj pribeh začína mojím narodením, dňom ked do mňa zapečatil môj otec Kyuubiho. Ale to by bolo veľmi dlhé a preto začnem dňom keď som pochopil aky som bol naivný. Bol to deň keď Nagato zautočil na Konohu.
Nie...myslím že začnem dňom keď už ubehol mesiac od útoku Nagata.

Ubehol už mesiac od toho dňa. Toho dňa kedy bola zničena takmer celá Konoha. Toho dňa kedy zomrel Kakashi-sensei, Fukusaku-sama, Shizune a mnoho ninjov Konohy a takmer aj Hinata. Toho dňa kedy som zistil že všetky moje odpovede sú zbytočné. Toho dňa kedy mi povedal Nagato o Madarovi Uchihovi a nasledne zomrel jeho rukou . Toho dňa kedy sa pre mňa všetko zmenilo.

„Na-Naruto-kun“. Pomaly som sa otočil a zahliadol som osobu ktora ma vytrhla z premyšľania (ano Naruto premyšľal ). Bola to Hinata.
„Hinata“. Odpovedal som a s povzdychom som vstal. Vedel som čo bude nasledovať. Hinatu som nevidel odkedy takmer zomrela a povedala tie dve pre mňa šokujúce slová.
Rozhliadol som sa okolo seba, sedel som na hlave môjho otca vytesanej na skale s tvarami ostatných hokage. Potom som svoj pohľad zamieril na Hinatu. Samozrejme že sa začala červenať.
„N-Naruto-kun, deje sa niečo?“ Videl som že sa jej v očiach zračia obavy.
„Nie nič sa nedeje Hinata“. Pokusil som sa o úsmev. Musel som sa veľmi premáhať a výsledkom bol akýsi úškrn.
„Tak čo sa deje“?
„Naruto-kun ty sa mi vyhýbaš“? Prekvapene som zažmurkal. Taku priamočiarosť som od Hinaty nečakal.
„Nie Hinata, iba som v poslednom čase veľa trenoval“. To bola mimochodom pravda. Vytváral som nové jutsu. Jutsu triedy S ak nie vyššej. Moju absolútnu obranu.
Inšpiroval ma Nejiho Hakkeshou Kaiten. Vypúšťal som okolo seba veternú chackru a tu som následne roztačal. Je to niečo ako rasengan, nie skôr ake Futton: Rasen Shuriken s tým rozdielom že v tomto jutsu veternú chackru roztačam okolo seba. Podľa množstva vypustenej chackry sa meni aj jeho rozsah. Bola to dobra obrana proti taijutsu, futonu, raitonu, dotonu, a suitonu, jeho jedinou slabosťou bol katon. Rozmyšľal som nad pomenovaním Futton: Kaiten.
Už som ho mal takmer dokončene. Veľmi mi pomohlo 2000 mojich klonov. Táto trenovacia metóda bola super. Pri spomienke na osobu ktorá ju vymyslela ma pichlo pri srdci.
Kyuubi sa ma nepokúšal pri tréningu ovladnuť. Bral som to za efekt obnovenia pečate mojim otcom. Pečať je teraz rovnako silna ako na začiatku.
Ale vraťme sa späť k Hinate ktora na mňa pozerala s očakávanim v očiach.
„Hinata viem prečo si tu.“ Videl som ako s ňou hrklo a ešte viac sčervenala.
„A-a?“ Videl som v jej tvári nádej že k nej cítim to iste čo ona ku mne.
„Prepač Hinata“ začal som s pocitom beznádeje „a-ale ja k tebe necítim nič viac ako priateľstvo.“ Sklopil som hlavu. Nastala minúta šokovaného ticha. Po minúte som ju narovnal a pozrel Hinate do tváre. Šokovala ma. Aká bola predtým červená taka bola teraz biela. Ale najhoršie boli oči. Oči plné bolesti a sklamania.
„Prepač Hin.“ Zopakoval som ale nepomohlo to. Pristupil som k nej a chytil som ju za ruku. Okamžite sa mi vytrhla a odstúpila.
„Hin.“ tentoraz som to povedal prosebne.
„Prečo Naruto. Prečo?!“ Pýtala sa ma s tvárou plnou sĺz. Na túto otazku som jej nevedel dať odpoveď a preto som len s smútkom sledoval ako sa otočila a rozbeha preč od človeka ktorého vždy milova a obdivovala. Človeka o ktorom si myslela že ju bude tiež milovať. Rozbehla sa preč odomňa.
„Prečo? Prečo len každemu spôsobujem bolesť a utrpenie?“ Spýtal som sa zhnusený sám sebou. Uvedomil som si to až neskôr ale v ten deň som sa razhodol. Toho rozhodnutia som sa bál hoci som vedel že to bude najlepšie pokiaľ nechcem aby sa opakoval ten deň zpred mesiaca. Toto rozhodnutie ma strašilo celý mesiac, noc čo noc...musel som odísť z Konohy.