Kto druhému jamu kope...05: V salóne

Stihli to akurát včas. Krčili sa za stĺpom a sledovali Sasukeho ako sa nenápadne producíroval po ulici a niečo si pritom pospevoval. U ušiam sa im doniesli slová ako: „I am so wonderfull...“ Vtedy horko začali ľutovať, že nemajú štuple do uší.
„Preboha! Čo to kvíli?“ horekoval Neji.
„Neviem...túto pesničku fakt nepoznám...mohol by to byť napríklad Johnny Depp...“ zatiahol Lee. „Šibe ti?“ šťuchol ho lakťom Kiba. „Johnny Depp je herec! Hral Jacka Sparrowa!“
„He?“ zapojil sa Naruto.
„Jacka Sparowa! V filme Piráti z Karibiku!“ snažil sa im to Kiba vysvetliť.
„He?“ Naruto stále nechápal. Kiba zafučal a už sa nepokúšalo nemožné...T.j-niečo Narutovi vysvetliť. Zahľadel sa na pochodujúceho Uchihu. Ten práve išiel okolo istého fashion shopu.
Zaujato zastal a hľadel do skleneného výkladu.
„Čo to robí?“ pýtal sa Naruto. Kiba sa trochu znechutene prizrel a poškrabal za uchom.
„Ehm...myslím že si pozerá najnovší tovar vo výklade?“ zatiahol.
„Omyl.“ Pravil Neji a ukázal na Sasukeho. Ten stál pred sklenným výkladom, takže to naozaj vyzeralo že si pozerá nový tovar...On ale obdivoval niečo úplne iné. Samoľúbo sa kochal svojim odrazom, pričom robil svoje cool pózy a pohadzoval vlasmi. Potom mu asi doplo, že sa ponáhľa. Letmo pozrel na hodinky a pokračoval vo svojej ceste. Tentoraz trochu rýchlejšie...
Naši štyria kamaráti sa krčili za stromom a snažili sa ho nestratiť z dohľadu.
„Au! Prestaň ma štuchať Naruto!“ zavrčal Neji.
„Musíme sa dostať za iný strom...za chvíľku ho stratíme!“ lamentoval Lee. Sasuke zrazu zastal a otočil sa. Niečo začul...Zvedavo pozeral na miesto, odkiaľ počul zvuk.
„Pssst! Schovajte sa!“ sykol ešte Kiba. Všetci sa napriamili ako struny a snažili sa tváriť neviditeľne. Sasuke neskonalej inteligencii to –ako ináč- nedošlo. Nechápavo pokrútil hlavou a išiel ďalej.
„Vidíte! Do pekla nerobte taký hluk! Skoro nás objavil!“ zasyčal Kiba na ostatných, keď bol Sasuke v dostatočnej vzdialenosti. Tí po sebe okamžite začali vrhať nevraživé pohľady.
„Uf...“ vydýchol si a uprel zrak na Sasukeho. „Ehm? Kde je?!“ vyhŕkol.
Všetci začali naťahovať krky (xD) a pozerali na cestu. Sasuke tam ale nebol...
„Rýchlo! Stratili sme ho!“ zvolal Lee a už sa hnal aj s ostatnými po ceste. Chvíľu bežali rovno a potom prudko zabočili doľava. Akurát včas na to, aby videla ako Sasánek vchádza do tmavej, úzkej uličky na boku. „Teraz potichu,“ napomenul ich Kiba, zakrádajúc sa.
Nasledovali ho, ale keď sa pozreli ulicou nič nevideli. „Kam zase zmizol?“ pýtal sa Naruto.
„Aha! Pozrite!“ ukázal Neji na ružový svetielkujúci nápis nad ich hlavami. „Salón Mirrabel,“ Prečítal zreteľne.
„Takže to je ono...“ uchechtol sa Naruto a náhlil k oknu. Ako onedlho zistil, žiadne okno tam nebolo...Iba ani nie tridsať centimetrová, zamrežovaná diera. Naruto sa k nej priblížil, snažiac sa zachytiť ako to vnútri vyzerá.
„Vidíš niečo?“ zaujímal sa Kiba. Naruto pokrútil hlavou. „Ani nie...sú tu tie blbé mreže.“ Na dokaz s nimi zalomcoval. Všetci zvesili plecia...to nečakali. Ako ho budú špehovať?
„No...mám jeden nápad.“ Povedal Lee neisto. Ostatní aj tak nemali inú možnosť, tak počúvali.

Po asi 5 minútach
„Ani náhodou! So mnou nerátaj!“ zvolal Naruto pohŕdavo. Lee prešiel zrakom na Nejiho. Tomu chvíľku trvalo, než mu to doplo...
„Čože?! To určite!“ odfrkol a prekrížil ruky na hrudi, nehodlajúc sa o tejto téme baviť. Prečo sú taký tvrdohlavý? Zamyslel sa Lee, zavzdychal a urobil psie oči na Kibu. Ten ho najprv ignoroval, ale potom sa rozhodol že mu pomôže...
„No tááák! Naruto...Neji...Nemáme inú možnosť!“ začal ich prosíkať.
„Nie! Hovorím vám, ani náhodou! K tomuto ma nedonútite!“ trval na svojom Neji.
„A prečo práve mi dvaja? Ha?“ prešiel Naruto do útoku.
„Pretože...pretože...Vy dvaja sa nato hodíte najviac! Hlavne ty Naruto!“ oponoval Kiba a opäť urobil psie oči. „Eh!“ zmysluplne odvrkol Naruto. Kiba sa usmial. Vedel že nad Narutom má vyhrané. Teraz už iba Neji...

pozn.- predavačovu reč čítajte s takým tým zvláštnym francúzskym prízvukom. Akože namiesto R-ch a pod. xD Napríklad: Pchosim...chápete nie?xD

„Dobchy deň, Uchiha Sasuke!“ vítal istý nagélovaný muž svojho stáleho zákazníka. „Vy ste sa tu už dlho neukazať!“ zvolal zatiaľ čo Sasukemu bral kabát. Sasuke si prehliadol svojho kaderníka. Ten mal dnes oblečenú oranžovú havajskú košeľu, obtiahnuté zelené rifle a opasok Dolce Gabana. Vlasy mal ako vždy gelom ulízané na jednu stranu. A ten jeho smiešny francúzky prízvuk...keď ho videl prvý krát, bol dosť šokovaný. Ale strihať vedel, to sa muselo uznať.
„Ale Pier, prosím ťa. Bol som tu pred dvoma týždňami, tak ako vždy...veď vieš, že môj účes je nadovšetko!“ samoľúbo sa zasmial a prešiel si rukou po čiernych vlasoch. Pier mu úsmev opätoval a poslal ho sadnúť si do plyšového kresla.
„Dostali sme novy tyždenyk Evy tak si možte pchečitať.“ Poradil mu Pier, podávajúc mu časopis. Sasánek v ňom zaujato začal listovať.
„Takže...bude to ako vždy? Nafachbime, tcholinku podstchihneme a vyfenujeme?“ uisťoval sa francúzky kaderník. Sasuke prikývol. „ A nezabudni použiť tú novú farbu! Volá sa myslím Wella...“dumal.
„Samozchejme! Pre vas iba to najlepšie!“ zvolal horlivo a začal si pripravovať veci.
Vtom niekto zazvonil. „Sachrblé...Kto to je?“ nadával Pier a hrnul sa k dverám. Dneska iné návštevy nečakal...
Otvoril dvere a za nimi boli dve dievčiny. Asi sa dosť ostro hádali...Zakašlal a zdvihol obočie...
„Ehm...Dobrý deň!“ zvolala modrooká blondína a rozpačito sa usmiala. Dievča s hnedými vlasmi a trochu zvláštnymi očami vedľa nej, prikývlo. Na hádku zrazu akoby zabudli...
„Ja som Naruko,“ ukázalo dievča na seba, „ A toto je Nessie.“
Pier prikývol ale niečo mu na nich nesedelo...boli akési čudné. „Čo vy želať?“
„My...prišli sme na návštevu!“ zatiahla dievča, predstavená ako Nessie. Druhá do nej šťuchla lakťom... „Prišli sme sa dať ostrihať. A...namaľovať. Ideme na ples!“ opravila ju blondína a žiarivo sa usmiala.
„Tak dobche...poďte ďalej.“ Pozval ich. Obidve vstúpili do vnútra a v prvom momente si mysleli, že oslepli. Všade samá ružová, všetko plyšové...v pozadí hrala presladená romantická hudba. Ako to ten Sasuke môže vydržať?! Pomyslel si Naruto alias Naruko. Stále dumal nad tým, ako ich Nejim Kiba k tomuto šialenému plánu presvedčil.
Prosím! Týždeň vám budem platiť večeru u Ichiraku! Spomenul si na Kibove slová. Aha, tým to asi bolo...A mal pravdu, Henge a Oiroke ovládal zo všetkých najlepšie...
„Naruto...zabijem ťa!“ zasyčal Neji nepriateľsky.
„Ale Nessie...už prestaň!“ zasmial sa rozpačito Naruto. Neji ho prebodol pohľadom.
„Dámy...sadnite si sem. Musíte chvíľku počkať...“ povedal Pier otrávene a na chvíľku zmizol nachystať si farbu. „Dievčatá“ si až teraz všimli ako sa Sasuke na druhom konci miestnosti na nich uprene díva ponad časák. Mohol nás odhaliť?! Začal Naruto horlivo premýšľať.
„Odkiaľ ste?“ zaskočil ich otázkou Sasuke.
„Aj ja vás zdravím,“ odvrkol otrávene Neji. Sasuke sa pohŕdavo zasmial. Pochopil...
„Sme z...sme z...“ začal Naruto ale nič mu neprichádzalo na um. „Sme z dediny! Prišli sme do mesta iba na deň!“ pohotovo zaňho doplnil Neji. Sasuke si ich ešte chvíľu premeriaval pohľadom a potom sa začítal do časopisu. Naruto s Nejim si sadli na pohovku. Našťastie, bola od Sasukeho dostatočne ďaleko, takže sa mohli rozprávať.
„Ja ťa fakt zabijem Naruto! Pozri sa ako vyzerám!“ zasyčal Neji a ukázal na svoje bodkované šaty. Naruto ho zrejme nepočúval. Zaujato si na ukazovák nakrúcal prameň vlasov a hľadel kamsi do blba. „Naruto!!“ šťuchol doňho.
„He? Hovoril si niečo?“ spýtal sa nevinne. Neji si ho premeral smrtiacim pohľadom a rozmýšľal, či by nebolo dobré, aby ho uškrtil tými jeho blonďavými copmi. Nakoniec tú myšlienku zavrhol...Predsalen, potom by bol ich plán na nič. Urobí to, až keď všetko skončí... Diabolsky sa usmial.
„Prečo sa tak divne tváriš?“ zazrel naňho Naruto. „Ale nič nič!“ odvetil a anjelsky sa zasmial.
„Myslíš že si ich máme už pripevniť?“ nečakane sa spýtal Naruto a vytiahol z vrecka dva malé prístroje. „No...neviem,“ pokrčil Neji plecami, „Čo to ten Kiba hovoril?“
„Hovoril, že sú to malé mikrofóny cez ktoré s ním možme komunikovať. Máme to tu obzrieť a keď kaderník odíde, hneď im dať vedieť. Asi majú zas nijaký plán...“ zamýšľal sa Naruto.
„Myslím čo hovoril o tom, kedy si ich máme pripevniť.“ Pretočil očami Neji.
„Ahááá! Zdá sa mi, že povedal niečo ako...Dajte si ich hneď keď tam vojdete.“ Zacitoval.
Neji znechutene sykol, vytrhol malý prístroj Narutovi z ruky a pripevnil si ho na ucho.
„Je to vidieť?“
„Moment, “ zamrmal Naruto, chytil veľký prameň Nejiho vlasov a zastrčil mu ho za ucho.
„Teraz už nie.“ Zaškeril sa prihlúplo. Takúto istú procedúru opakovali aj u Naruta.
„Heeej! Počujete ma?“ ozval sa zrazu šušťavý hlas z mikrofónu. Pravdepodobne patril Kibovi... „Kiba? Si to ty?“ zašepkal Naruto.
„Naruto!! Nepočujem!!“ zrúkol Kiba tak, že Narutovi skoro rozrhlo ušný bubienok.
„Aaaaau! Čo hučíš?!“ zvolal podráždene. Neji mu ručne-stručne pripomenul, že on tiež nie je najtichší. Keď sa všetci utíšili, a nastavili si správnu hlasitosť (Áno, Naruto) mohli sa v kľude rozprávať.
„Takže...Ako to vnútri vyzerá?“ zaujímal sa Kiba.
„Počkaj...“ začal Neji a poobzeral sa okolo seba. „Ružová, ružová, fialová, plyšový gauč...“ rozprával.
„Nemyslel som to takto! Nie sú tam zatiaľ žiadne možnosti pomsty?“ pýtal sa Kiba náhlivo.
„Čo je to tam za zvuk?“ ozval sa Naruto nečakane.
„Zvuk? Aký zvuk?“ nechápal Kiba.
„Niekde tam akoby za tebou. Taký: Dudududududu Béééééng...“ snažil sa to Naruto napodobniť. Neji zdvihol obočie, pozorujúc to. Prvé znaky duševnej poruchy sa objavujú...pomyslel si.
„Ahaaa...“ zvolal Kiba. „ To je len Lee...nemá čo robiť a práve objavil hniezdo so sýkorkami...na streche. Snaží sa tam dostať...“ povedal znudene.
„Eh?“ odfrkol si Naruto. Radšej sa nesnažil si to predstaviť...
„Dobre, vráťme sa prosím k našej téme,“ vmiešal sa do rozhovoru Neji. „Takže žiadna možnosť sa zatiaľ nenaskytla. Ale hneď keď niečo bude zavoláme vám...“ oznámil.
„Ok! Nezabudnite potom...“
„Ladies! Možte ísť! Ste na chade!“ prerušil ich konverzáciu Pier, ktorý sa tam znenazdajky objavil. „Musíme ísť...“ sykol ešte Naruto a vypol vysielačku.
„Poďte za mnou...“ zavolal na nich Pier, vedúc ich niekam. Naruko alias Naruto a Nessie alias Neji ho pokojne nasledovali. Zatiaľ pokojne...
Ale to čo vzápätí uvideli im vyrazilo dych.