Kto druhému jamu kope...časť 04: Do akcie!

Ubehlo niekoľko dní...A Naruta stále nemohli nájsť- haha nie robím si srandu. Bol živý a zdravý... Tak ešte raz ...xD

Ubehlo niekoľko dní a naši Killery, Evenžrovia, Pomsta Sasukemo s.r.o alebo proste Naruto, Lee, Kiba a Neji stále vymýšľali nové žartíky. Bohužiaľ, žiadny sa im nepodaril tak ako na jarmoku. Ale rozhodne sa nenechali odradiť. Sústavným pozorovaním Sasukeho sa totiž dozvedeli šokujúce informácie o jeho živote. Toto bol jeho mesačný plán činností:

1. Každý druhý pondelok- Farbenie vlasov a kozmetika v Salóne Mirrabell.
2. Každý utorok- manikúra.
3. Každý štvrtok- schôdzka v klube: Ako byť správnym evenžrom.
4. Každá sobota- rýchlokurz Cool pohľadov.

Čírou náhodou dnes bol zrovna ten pondelok. Naši štyria hošánkovia sa ale rozhodli že Sasukeho budú sledovať už od rána. Práve preto sa teraz všetci krčili v kríkoch pri jeho dome...
„Aaau...Posuň sa Lee!“ zavrčal Neji a snažil sa nájsť si ako tak miesto.
„Ja zato nemôžem...To Naruto...“ odporoval Lee.
„JA?! Ja tu zaberám najmenej miesta- ttebayo!“ zahučal Naruto a vzpriamil sa. Kiba ho ale pohotovo strhol späť do kríkov. „Si normálny?! Chceš aby nás začul?“ zasyčal Kiba naštvane.
Naruto si niečo začal mrmlať. Kiba vzdychol. Pozrel na okno ktoré bolo vo výške asi troch metrov. Nemali šancu naňho dovidieť. Začal premýšľať...Jedna možnosť ho už napadla na začiatku, ale tú chcel realizovať v len najhoršom prípade...Bohužiaľ, nič iné ho nenapadalo.
„Hej, počúvajte všetci...musím vám niečo povedať.“ Začal nie moc nadšene. Všetky oči sa upriamili na neho... „Ide o to, že Sasukemu do okna neuvidíme. Takže sa musíme postaviť jeden druhému na plecia.“
„Čo? To ani náhodou! V živote!“ skríkol Naruto.
„Naruto...ty nemáš sílu mladí...“ šťuchol ho Lee lakťom.
Neji na tú hrôzu nevedel nájsť správne slová, tak len otváral ústa na prázdno ako kapor.
„Takže...kto chce ísť prvý?“ poobzeral sa Kiba na ostatných. Naruto s Leem sa tvárili neviditeľne. Nakoniec si to odniesol Neji, ktorý od šoku onemel, takže v podstate nič nenamietal. Ďalší problém bol, kto pôjde druhý...Na to sa dobrovoľne podujal Lee.
Takže polovica problému už bola vyriešená. Teraz nasledovala tá horšie časť...Kto bude stáť navrchu.
„Ja! Hore musím byť jednoznačne ja!“ hádzal Naruto ťažké argumenty.
„Naruto...ja som oveľa ľahší ako ty.“ Nedal sa Kiba.
Naruto sa zamračil a premýšľal. Potom vytasil svoju tajnú zbraň...
„Ale to JA som založil náš spolok!“
„Ale JA som vymyslel ako sa dostaneme k jeho okno!“ opáčil Kiba.
Obidvaja sa začali hádať...
„Tak a dosť!“ zasyčal Lee. „Prestaňte lebo náš fakt začuje! A naviac...viem ako vyriešiť váš problém.“ Povedal odhodlane.
„He? Ako?“ vyvalil oči Kiba.
„No...“ začal Lee a uškrnul sa. „Zahrajete si Junken!“ zvolal víťazoslávne.
„Čože? Junken?“ klesla čeľusť Narutovi.
„Áno, Junken. To je hra kameň, papier, nožnice kde sa hráči musia...“ začal ochotne vysvetľovať Lee.
„Ja viem čo to je!“ vyprskol Naruto naštvane.
Kiba sa zamyslel. Už nemali čas vymýšľať iný spôsob... „Tak dobre.“ Kapituloval nakoniec.
„Ok...Pripraviť sa...pozooor...ŠTART“ zahučal Lee.
Naruto a Kiba sa postavili oproti sebe a tasili svoje...ehm...zbrane.
Naruto nožnice a Kiba papier.
„Jupíí! Som hore!“ zvýskol Naruto.
Kiba zavrčal. „Tak dobre...ideme na to.“
Po niekoľkých nevydarených pokusoch, pár nadávkach a odrenín sa im to nakoniec podarilo.
Úplne naspodku bol Neji, na ňom balansoval Lee, v strede Kiba a navrchu Naruto, ktorého hlava bola presne v okne.
„Uf...Nehovoril si že si ľahký Naruto?“ fučal Kiba. Naruto naňho zvrchu anjelsky zamrkal. Našťastie to Kiba nevidel...
„A viete koľko vážite všetci?!“ zavrčal zdola Neji, červený ako paprika.
„Naruto...vidíš Sasukeho?“ pýtal sa Lee.
Naruto nazrel do vnútra, ale nikoho nevidel. „No...ešte asi spí...“
„Čože?! To sme sem liezli predčasne?“ zasyčal naštvane Neji.
„Vlastne, asi án...Počkajte! Vidím ho!“ zvolal Naruto.
„No? Čo robí?“ dožadoval sa Kiba.
„Ehm...ste si istý, že to chcete vedieť?“ zatiahol neisto Naruto.
„ÁNO!“ zahučali zborovo.
„Ok...Takže Sasuke práve vstal, má na sebe modrý froté župan a papuče zo zajačikmi, a myslím že ide do kúpeľne.“ Oznámil.
Vďaka bohu, že som nakoniec neni hore, pomyslel si znechutene Kiba pri tej predstave.
„Teraz práve ide po chodbe...počkať...zastavil sa pred zrkadlom. A ...čo to robí?“ zatiahol Naruto.
„Čo čo robí?“ pýtal sa Lee.
„Stojí pred zrkadlom a...robí divné ksichty. Myslím...myslím, že si nacvičuje jeho cool pohľady.“
„Preboha...“ zaúpel Neji.
„Teraz prestal...Ide do kúpeľne a...PREBOHA! MOJE OČI!“ vykríkol Naruto a zakryl si ich.
„Naruto prestaň! Stoj normálne! Ledva ťa držím...“ schladil ho Kiba.
„Čo robí?!“ takmer zhúkol Lee.
„On...On...Sa prezlieka!“ zafňukal Naruto. „A má trenky Mickey Mouse!“
Ostatní Naruta vážne začínali ľutovať. Musel vidieť hrozné veci...
„Naruto...viem že je to pre teba ťažké, ale musíš urobiť jeden záber...“ povedal Kiba zmierlivo a podával mu foťák.
„Nie! Nikdy!“ trval na svojom Naruto.
„Ale ty musíš! Keď tie fotky potom zverejníme...“ začal Kiba a diabolsky sa uškrnul. Tá predstava Naruto trochu motivovala...Švihom zobral foťák, urobil pár záberom bez toho, aby sa musel pozrieť a podal ho naspäť Kibovi.
Potom sa odhodlal pozrieť...Uľahčene si vydýchol. Vďaka bohu, Uchiha už bol prezlečený vo svojom zvyčajnom odeve.
„Uf...už je prezlečený. A teraz...niečo vyberá zo skrinky...On si maľuje mihalnice!!! RIASENKOU!“ zvolal šokovaný Naruto.
„Čože? Riasenkou?“ vydýchol užasnuto Neji. „A akou? Rimmel? Miss Sporty?“
„Preboha Neji...ako to mám vedieť...“ zabručal Naruto otrávene.
„Pozri sa na obal!“ poradil mu Lee.
„No...Keď to tak chceš vedieť, má červený obal...“
„Aha...takže Astor...je krásne byť sama sebou...“ mrmlal si Neji sám pre seba. Ostatných skoro vykotilo, ale v záujme svojho vlastného zdravia sa radšej nepýtali odkiaľ to Neji vie.
„Tak čo robí teraz Naruto? Rozprávaj!“ súril ho Kiba.
„Teraz odchádza s kúpeľne...ale počkať. Zastavuje sa pred zrkadlom a robí tie jeho ksichty.“ Začal sa pochechtávať Naruto.
„Prestaň! Ledva ťa držím!“ poučil ho Kiba.
To sa ale Naruto začal hystericky smiať. „Keď...on...on vyzerá ako Tsunade keď si vypije!“ zvolal a prepadol nekontrolovateľnému smiechu. To už bolo aj na Kibu moc. Stratil balans a...
„Heeej! Čo rob...“ chcel povedať Naruto ale nestihol. Všetci sa zviezli na zem ako domček z kariet.
Ten silný náraz už počul aj Uchiha vnútri. Odtrhol sa od zrkadla a kráčal k oknu...
„Naruto! Ty...“ začal naštvane Kiba a chcel na Naruto vychrliť všetky nadávky sveta. Zastavilo ho vrznutie okna...
„Padáme! Rýchlo!“ zavelil a už ich nebolo.
Sasuke sa s tupým výrazom vyklonil s okna. „ Hej! Je tu niekto?“ volal, obzerajúc sa na všetky strany. Samozrejme nikto neodpovedal. Ostatný už boli ty tam...

Všetci štyria stáli pri jednej lavičke a popadali dych. Bežali pekne dlho kým sa odvážili zastaviť...
„Naruto...ja ťa zabijem...“ zasyčal Kiba.
„Mňa? To nebola moja chyba! Vy ste ma držali!“ vybuchol.
„Ale kvôli tomu že si sa začal smiať sme spadli!“ zhúkol Neji.
Naruto sa zatváril otrávene ale už nič nepovedal.
„No...každopádne je to jedno. Máme aspoň aké také zábery...“ povedal Kiba.
„A kde je ten foťák?“ pýtal sa Lee.
„No u mňa. Tu poz...“ začal Kiba a siahol do vrecka. To čo z neho ale vytiahol sa vôbec nepodobalo na foťák...Skôr to vyzeralo ako placka plechu a drôtikov.
„Nieeee! Naše zábery!“ zavyl Kiba.
„Nieeee! Môj X45L!“ zavyl Neji.
Všetci prepadli depresii. Ich zábery aj foťák boli zničené...ich dôkazy...
„Možno to pôjde opraviť...“ snažil sa vniesť svetielko nádeje Lee.
„Možno...“ hlesol Neji a pozrel na hromadu šrotu. „Potom ho musíme zaniesť do opravy. Ale, s čím budeme teraz fotiť?“ zaújmal sa.
„Myslím že doma je nijaký foťák...“ poškrábal sa Lee na hlave. „Skočím preňho domov, vy tento zatiaľ zaneste do opravy.“ Zavelil Lee.
Ostatní súhlasili a dali si zraz na tomto mieste o pol hodinu.

Polhodina ubehla ako voda a niektorý už boli späť. Neji, Kiba a Naruto netrpezlivo prešľapovali na mieste a čakali na Leeho. Keď z diaľky uvideli niečo zelené čo sa rýchlo blížilo hneď vedeli že je to on. Keď prifrčal k nim zaplavili ho otázkami.
„Tak? Máš ten foťák?“ pýtal sa Kiba.
„No...vlastne mám. Aj keď...“ nedokončil a spoza chrbta vtiahol...niečo.
To niečo bolo asi dva krát tak veľké ako Neji X45L. Vyzeralo to ako hracia škatuľka, na ktorej bola z boku akási rukoväť.
„Lee...“ zaúpel Kiba zhrozene.
„Čo? Myslím že je to lepšie ako nič!“ bránil sa.
„Fotí to aspoň?“ obzeral si ho Naruto.
„Jasné že fotí!“ zvolal Lee. „Len...musíte týmto chvíľku krútiť,“ povedal a začal zúrivo točiť páčkou. „A potom rýchlo odfotiť. Fotka vám vylezie hneď z tohto otvoru.“ Ukazoval Lee.
Ostatní prepadli ešte horšej depresii a nedôverčivo na to pozerali.
„Počúvajte nechceli sme dnes sledovať Sasukeho ako pôjde do toho salóna?“ z ničoho nič sa spýtal Naruto.
„Vlastne...chceli. Veď to aj urobíme...“ odvetil Kiba.
„Ehm...lenže Sasuke to má o...myslím druhej hodine nie?“
„Áno, Naruto. Ale stále neviem čo tým chceš povedať.“ Povedal Kiba znudene.
„Len toľko že je za desať dve.“ Významne ukázal na hodinky.
Kiba sa zdesene pozrel. Má pravdu...
„Všetci ideme! Rýchlo!“ zavelil a začali bežať.