Uzumaki Naruto - Nový život - 3. (NaruHina)

„Naruto!“ Ozývalo sa z veľkej diaľky, „Naruto!“
„Naruto!“ Výkriky boli každou sekundou zreteľnejšie, „Naruto!“ Otvoril som oči. Ten hlas mi bol veľmi povedomý.
Uvidel som čierne vlasy a sharingan, „Sa...suke,“ nebolo pochýb, že je to on. Zas ma obklopila čiernota. Cítil som však jemné otrasy a teplo. Niesol ma. Niesol. Nemal ma prehodeného cez rameno ako ten bastard.

„Už som si myslel, že sa nepreberieš, bol si mimo skoro dva dni,“ ozvalo sa z kúta. Bol som v tmavej jaskyni, ktorú osvetľovala len malá vatra. Pod hlavou som mal vankúš a zakrytý som bol dekou. Odrazil sa od steny a pomaly kráčal ku mne, „takmer si neprežil. Odstránenie Kyuubiho si zvládol len vďaka špeciálnej schopnosti tvojho klanu,“ takže moje domnienky boli správne, „snažil som sa ťa vyliečiť, ale musíš ešte ležať.“ Zdvihol som k nemu oči.
„Vďaka, Sasuke,“ usmial som sa. Na jeho tvári sa objavil šokovaný výraz.
„Odkedy máš tie oči?!“ Zvolal trochu hlasnejšie.
„Aké oči? Oči mám od narodenia, Sasuke,“ zasmial som sa. Tá pomsta mu musela udrieť na mozog.
„Nie som sprostý,“ odvrkol urazene, „myslím ten rinnegan.“ Uzavrel.
„Ri-rinnegan?“ Nechápal som.
„Áno, rinnegan. Pozri sa,“ hodil po mne malý úlomok zrkadla, ktorý vytiahol z vrecka. Vedel som to! Stále ho nosil pri sebe a upravoval sa. Preto po ňom leteli všetky dievčatá! Čakal som, kedy vytiahne aj hrebeň, ale nič sa nedialo. Dychtivo som sa pozrel do zrkadla.
„Neuveriteľné,“ vydýchol som šokovane. Musela ho prebudiť tá citová explózia a strata Kuramy. Zahľadel som sa na seba bližšie. Mal som jemné tiene pod očami, ale tomu som sa ani nedivil. Vlasy som mal strapaté. Vyzerali ako hniezdo. Tuším sa budem musieť učesať. Dúfam, že tu Sasuke má aj nejaký hrebeň. Pery som mal popraskané. Celkovo som pôsobil dosť strhane. Chytil som si brucho. Cítil som sa tak sám, ako nikdy. Kurama by určite utrúsil poznámku typu „vyzeráš ako zombie,“ alebo , „tie oči ma desia.“ Samozrejme s humorom.
O týchto očiach som vedel len to, čo som odpozoroval z boja s Nagatom. Mal som sa ho vtedy spýtať na jeho oči. Dajú sa deaktivovať? Ak áno, tak ako? Ako sa naučiť všetky tie techniky? Sú u každého používateľa iné, alebo sú univerzálne? V hlave som mal jednu veľkú motanicu.
„Nechám ťa tu. O chvíľu som naspäť,“ povedal a nečujne opustil jaskyňu.
Objavila sa nová pochybnosť. Načo ma sem Sasuke vzal? Veď ma chcel zabiť, nie? Prehodil som sa na druhú stranu a čakal, kým dôjde. Vycítil som jeho chakru a ani som sa nemusel obzrieť.
„Chceš... ma zabiť, však?“ Preskočil mi hlas.
„Naruto, si ešte väčší idi*t, ako keď som ťa videl naposledy. Rozmýšľaj!“ Na čele mu navrela žilka, „prečo by som ťa inak zachraňoval? Baka! Chcem s tebou spolupracovať. My dvaja to dokážeme. Teraz keď mám silu Itachiho očí...“ Meno svojho brata vyslovil maznavo a priam zbožne. Videl som, že mu zvlhli oči. Odvrátil tvár a zahľadel sa do plápolajúceho ohňa.
„Nedokážeme.“ Zamrmlal som po chvíli a prerušil hrobové ticho.
„Tuším si naozaj chcípol. Starý Naruto zomrel. Kto si? On sa predsa nikdy nevzdával,“ kľakol si ku mne, „budeme spolu trénovať a bojovať. Obaja plne ovládneme svoje oči a... uvidíš, porazíme ho,“ sám svojim slovám neveril, „sme priatelia, pamätáš? Sme ako bratia. Jeden druhého podržíme.“ Usmial sa.
„Vypustil som ho naplno a aj tak sme to nedokázali.“
„Musíš sa spoliehať len na svoju silu. Nie na Kyuubiho,“ hľadel som pred seba.
„Kurama. Volal sa Kurama.“
„Dobre. Teraz si oddýchni a keď ti bude lepšie, začneme s tréningom. Tobi Juubiho neovládne tak ľahko. Odhadujem to na pol roka. Musí ho do seba zapečatiť a potom sa naučiť ako jinchuuriki využiť jeho silu,“ nechápavo som naňho hľadel, „mám svoje zdroje,“ zodpovedal na moju nevyslovenú otázku.

Medzitým v Konohe:
Tsunade sedela za svojim stolom, popíjala saké a lakovala si nechty červeným lakom. Dnes mala super deň. Nemusela vypĺňať toľko papierov a konečne sa po dlhšom čase poriadne vyspala v posteli. O čosi neskôr, keď lak zaschol, vytiahla zo šuplíka medicínsku príručku a čítala si o revolučnej technológii liečenia bodných rán.
Ešte ani nestihla dočítať prvú stranu a jej deň sa obrátil na ruby. Do kancelárie vtrhol Kakashiho tým. Bez Naruta. Čakala, že sa objaví niekde za ňou a bude sa smiať, ako ju vystrašil, no nič také sa nedialo. Výraz na ich tvárach ju veľmi znepokojil. Na misiu vyrazili pred štyrmi dňami.
„Kde je Naruto?“ Postavila sa a pritom vyliala saké na knihu. Túto galibu si však nevšímala. Prehovorila Sakura.
„Nevieme. On...“ Nedokázala dopovedať.
„Objavil sa Tobi a začali-“ Snažila sa dokončiť Hinata, ale Godaime Hokage ju prerušila.
„Nie. To nemôže byť pravda. Nie,“ krútila hlavou. Zaťala ruky do päste, „prečo ste mu nepomohli! Je predsa posledným jinchuurikim!“ Zrúkla na nich.
„Chceli sme, ale...“ vysvetľoval Kakashi.
„Použil na nich genjutsu. Narutovi som pomáhala len ja,“ sklopila oči Hinata.
Tsunade si sadla do kresla a chytila si hlavu. Oblial ju pot.
„Je mŕtvy?“ Opýtala sa monotónne.
„Nevieme. Hinatu zasiahol skôr, ako sa boj skončil,“ hovoril Yamato.
„Skúšal som ho hľadať mojimi krysami, ale nenašli stopu. Zrejme sa premiestnili ďaleko od toho miesta,“ hľadel na ňu Sai.
„Shizune!“ Zrevala tak nahlas, že prítomným takmer popraskali bubienky. Volaná hneď vybehla, smrť v očiach, Tonton takmer rozpučená jej stiskom. Takto ju nezvykne volať. ‚Čo som urobila?‘ Rozmýšľala a snažila sa prísť na niečo, čo v poslednej dobe pokašľala.
„Vyrážame na záchrannú misiu Naruta! Ak ešte žije...“ Dodala.
„Ale Tsunade-sama, veď ani len netušíme, kde je...“ Ozvala sa Sakura.
„Ja viem,“ vzdychla s beznádejou v hlase. Na jej stole sa objavil dym a vyskočila malá zelená ropucha.
„Správa od Naruta, Hokage-dono,“ oznámil Gatabi, „poslal ju už pred dvoma dňami, ale kým som sem prišiel...“ Podával jej obálku. Bola trochu zašpinená od krvi. Všetkým stiahlo hrdlo. Keď je Naruto v poriadku, prečo by posielal správu? Možno je len zranený a potrebuje lekárskeho ninju, behalo po mysli Hinate.
Godaime Hokage otvorila trasúcimi sa prstami obálku a vybrala z nej zakrvavený papier. Rozložila ho a začala čítať.
Po prečítaní celého listu sa jej hlava zviezla na stôl a z očí sa vyvalili slzy. Kakashi vzal list do rúk a začal nahlas čítať, aby to počuli všetci.
„Neviem, kde som. Bojoval som s Tobim. Mal takmer úplného Juubiho. Nemal som proti nemu šancu. Dostal Kyuubiho. Odpusťte mi, Tsunade-baa-chan, zlyhal som.“ Správa bola veľmi krátka a stručná. Nikto to nemusel vysloviť nahlas. Zavládlo ticho, ktoré sa nikto neopovážil prerušiť. Každý si uvedomoval jedno. Naruto je mŕtvy.
„Gatabi, zaveď nás na to miesto.“ Prikázala.

V Sasukeho úkryte:
Prešli štyri dni, odkedy som prišiel o Kyuubiho. Začali sme trénovať a hneď som prišiel na spôsob, ako rinnegan deaktivovať. Spotrebovával veľa chakry a aj keď som jej mal enormné množstvo, musím ňou šetriť, kde sa len dá. Už nemám jej neobmedzené zásoby.
„Sasuke, vrátime sa do Konohy, však?“ Sedeli sme pod stromom a oddychovali. Dnes mi dal poriadne zabrať.
„Do Konohy?“ Pozrel na mňa, „raz určite,“ čakal som, že odmietne. Toto ma však potešilo. Konečne splním Sakurinu prosbu, „teraz ale nie. Náš tréning by mohol zrovnať dedinu so zemou...“ Usmial sa a zahľadel sa na mesiac.
„Odkedy ti tak záleží na Konohe?“ Opýtal som sa ho.
„Keď zomrel Itachi, uvedomil som si veľa vecí, ktoré mi predtým zastierala túžba po pomste.“ Uprel na mňa svoje čierne oči, „bol som hlúpak.“
„Sasuke...“ Zaplavilo ma šťastie, „yosh! Pokračujme, aby sme sa vrátili čo najskôr,“ ťahal som ho na nohy.
„Naruto!“ Navrela mu na čele žila, „už nemáme chakru. A ešte pred chvíľou si mi tu odpadával od únavy, tak si láskavo sadni a relaxuj.“ Oprel si hlavu o kmeň, „keď pôjdeme do Konohy... chcem urobiť ešte jednu vec. Pomstiť smrť môjho brata smrťou starších. Homura a Koharu...“

Konoha:
Na miesto, kde mal byť Naruto, prišli ako najrýchlejšie vedeli.
„Si si istý, že to bolo tu?“ Pýtal sa Kakashi žaby.
„Áno, na sto percent,“ odvetil Gatabi, „my poštárske žaby sa nikdy nemýlime.“
„Bolo to tu,“ Hinata ledva držala slzy. Ukazovala na krvavú škvrnu na suchej zemi.
„Naruto,“ Sakure sa podlomili kolená a klesla na zem. Sai ju objal okolo pliec.
„Niekto vzal jeho telo preč,“ povedal Kakashi, „Kuchyiose no jutsu,“ priložil k zemi ruku. Objavil sa Pakkun so svojou svorkou, „sledujte Narutovu stopu,“ prikázal im.
„Vyňatie bijuu z tela ešte žiadny jinchuuriki neprežil,“ Tsunade stekali po tvári slzy. Najskôr Nawaki potom Dan a ešte aj Naruto. Hinata plakala spolu so Sakurou.
„Utáboríme sa tu,“ povedal Yamato. Slnko zapadalo, „počkáme, kým prídu tvoji ninkeni,“ pozeral na Kakashiho, „a potom podnikneme ďalšie kroky.“
Odbehol preč asi pol kilometra a tam vytvoril dom zo svojho mokutonu.

Psy prišli až na ďalší deň. Stratili stopu.
Narutovi v Konohe usporiadali nádherný pohreb. Za svojim hrdinom smútila celá dedina.

Sasukeho úkryt:
Sasukeho večný Mangekyo sharingan bol naozaj silný. Svoj rinnegan som musel zatláčať do jeho hraníc.
„Naruto, teraz použijem Amaterasu,“ zatvoril oči, „snaž sa využiť sféru Preta.“ Z oka mu vytiekla krv. Pripravil som sa. Otvoril ho. Na mojej ruke sa objavili čierne plamene. Zreval som od bolesti.
„Vstreb ho!“ Kričal. To sa mu povie, keď mu nehorí ruka.
Sústrediť sa. To je základ. Využiť chodník Preta.
Na prvý krát sa to, samozrejme, nepodarilo. Bol nútený ich sám uhasiť. Trvalo mesiac, kým som sa to naučil. A potom to šlo už ľahko. Často som myslel na Hinatu. Určite si myslia, že som to neprežil.