Posledný krát, Hime!

Vždy keď som sa zaľúbila,
moja láska zahubila.
Prečo nosím prekliatia?
Oni sa už nevrátia!
Vždy keď vo mne láska vzplanie
mám len toto jedno prianie:
„Žime spolu večne šťastní,
Môžeme mať život krásny.
Nevezmi tú osobu,
nevezmi ju do hrobu!“
Prosím boha, prosím diabla,
hnusí sa mi moja kliatba.


No je márne prosiť sily,
aby lásku nezhubili.


Moja prvá hrozná strata
sa týkala môjho brata.


Strach a bolesť vo mne prúdi,
no brata to neprebudí.


Moje city skľúčené
šťastiu nie sú súdené.


A keď som už neverila,
nádej svetlo zasvietila.
Ožila zas moja duša,
spoznala som tohto muža:
Silné ruky, dlhé vlasy
milé oči, úsmev krásny.
On pre svoju rodnú zem
Išiel hrdo do vojen.
No ohne boje šialené
vzali si ho do zeme.


Stratila som svojho Dana
ostávam už celkom sama.


Predstaviť si neviete,
v akej blúdi temnote.
.
.
.
.Hime!
A hoc si celá bez seba,
Strácať hlavu netreba.


Do jedného chlapca, totiž
posledný krát nádej vložíš.