Itachi no itami 4

na počúvanie a navodenie atmosféry: http://www.youtube.com/watch?v=gIuotFZnBtk

„Kisame, chcem ťa o niečo poprosiť,“ pozrel som mu do očí, „keď budem so Sasukem bojovať, zadrž zbytok týmu Hebi.“
„Aj tak som vždy chcel bojovať so Suigetsom. Som zvedavý, ako ovláda Zabuzov meč.“ Uškeril sa. Upresnil som mu miesto a každý sme sa vybrali svojou cestou.
Skupina ninjov z Konohy sledovala Sasukeho už dlho. A ja som sledoval som ich. Zrazu sa rozdelili. Naruto v zúfalej snahe nájsť môjho brata a priviesť ho do Konohy, vytvoril obrovské množstvo klonov. Presne som vedel, ktorý je pravý. S mojim sharinganom som to vedel celkom naisto.

Schoval sa za strom. Mal vydesený pohľad.
„Vylez, Uzumaki Naruto,“ povedal som nahlas.
„Prišiel si ma zajať?“ Opýtal sa trasľavým hlasom. Ako jinchuuriki mal ťažký život, hlavne v poslednej dobe.
„Nie, to nie. Prišiel som sa s tebou len porozprávať.“ Zozadu sa na mňa vyrútili dva klony. Zbavil som sa ich dvoma dobre mierenými kunaimi.
„A to ti mám akože veriť, dattebayo?“ Zaťal zuby. Celkom som ho chápal. Prečo by mal veriť niekomu z Akatsuki? Pred niekoľkými rokmi som ho chcel chytiť aj ja. Splniť, čo nám vodca nakázal. Našťastie to nebol príkaz priamo od Madary a tak som si mohol dovoliť vrátiť sa bez jinchuurikiho.
„Viem, že si tu sám. Tak prečo neutečieš?“
„Pche! Ja môžem byť jeden alebo kľudne aj tisíc! A okrem toho, ja nikdy nezdrhám!“ Dodal. „Keď ťa zajmem, budem sa môcť stretnúť so Sasukem.“
Pozerali sme sa jeden druhému do očí, „prečo si mojím bratom tak posadnutý? Je predsa nukenin.“
„Pretože, ja ho beriem ako svojho brata oveľa viac, ako ty,“ usmial som sa. Áno. To, čo urobím, je správne. Rozbehol sa proti mne. Je čas. Uväznil som ho v genjutsu.
„Poviem ti to ešte raz,“ z vrán sa pred ním zhmotnila moja podobizeň, „chcem sa s tebou len porozprávať.“
V ilúzii som mu dal jednu z mojich vrán obsahujúcu moje DNA.

Zrušil som genjutsu. Padol na kolená a lapal po dychu.
„Čo sa to deje?“ Hľadel do zeme, „nejdeš po mne? Tak to je tvoj...“
„Odchádzam. Musím dokončiť svoju úlohu.“ Musím umrieť pred Sasukeho očami a dať mu silu. Premiestnil som sa do úkrytu Uchihovcov.
Tento plán som premyslel len nedávno. Nazbierať potrebné informácie zabralo nejaký čas. Tým, že je Naruto vzdialený príbuzný klanu Senju, s DNA klanu Uchiha má veľký potenciál, aby získal rinnegan. Presne ako Nagato. Naruto spojený so Sasukem by mali byť schopný poraziť Madaru. Aspoň niečo pre nich môžem urobiť.

Môj klon ho poslal sem, do starého úkrytu Uchiha klanu. Už len počkať. Už len chvíľu, Sasuke a tvoj sen sa naplní. Snáď to dovtedy vydržím. Lieky nezaberajú. Veľa času mi už neostáva. Sasuke, pohni si.
Cítil som, ako sa blíži. Jeho chakra bola stále bližšie a bližšie. Snažil som sa zhlboka dýchať, aj keď to bolo v mojom stave náročné.
Vstúpil. Počul som jeho kroky. O pár sekúnd vkročil do miestnosti. Vyrástol. Už to viac nie je malý.
„Čo vidíš tým svojim sharinganom?“ Privítal som ho. Sedel som na kamennom tróne v strede miestnosti.
„Čo vidím? Jednu vec nimi vidím úplne jasne... Itachi, vidím tvoju smrť,“ venoval mi nenávistný pohľad.
„Moju smrť?“ Oprel som sa o opierku a zatvoril oči.
„Tak teda...“ Použil som svoje genjutsu, „skús to.“
Začal sa náš súboj v genjutsu. Jeho Chidori od posledného razu zosilnelo. Naschvál som sa nechal zasiahnuť. Výraz v jeho očiach, keď ma zasiahol svojou katanou. Víťazný úsmev, ktorý by sa dal pokojne nazvať aj úškrnom. Uspokojenie, radosť a zároveň potešenie.
„Zosilnel... si,“ povedalo moje myslené ja.
„Na koniec, Itachi, je tu jedna vec, ktorú sa ťa chcem spýtať,“ všetka radosť z môjho „zabitia“ z neho vyprchala. Vystrel som k nemu prsty a ukázal som na trón. Naozaj si myslel, že ma môže tak ľahko zabiť?
„Zase to tvoje genjutsu...“ Odfrkol si.
„Ešte sme neskončili, ale odpoviem ti na tú otázku.“
„Poviem to ešte raz,“ zablesklo sa mu v očiach. Znovu ma prebodol, no tentoraz použil genjutsu aj on. Moje však ešte stále neprelomil.
„Nedám tu katanu preč, kým mi neodpovieš,“ zasyčal. „Keď si vtedy hovoril, že keď prebudím Mangekyo, budú dokopy tri osoby, ktoré to dokázali. Kto je ten tretí?“
„Prečo sa zaujímaš práve o toto?“ Položil som mu protiotázku.
„Jeho zabijem ako ďalšieho. Preto.“ Výborne. Môj plán vychádza.
„Zabiješ?“
„Keď si vyvraždil celý klan, spomenul si, že zostal ešte niekto. Tento Uchiha, ktorého si nezabil, v tom išiel s tebou. Ani ty si nedokázal sám pozabíjať celý policajný zbor...“
„Takže ti to došlo.“
„Kto je to?“ Pýtal sa netrpezlivo. Katanu zastrčil ešte hlbšie do ,môjho‘ tela.
„Uchiha Madara.“ Sasuke. Musíš ho zabiť!
„Uchiha... Madara?!“ V jeho hlase som počul zdesenie.
„Bol zakladateľom Konohy a prvý, kto prebudil Mangekyo sharingan.“
Povedal som mu o jeho minulosti.
„On tiež predstieral, že je dobrým starším bratom. Presne ako ja.“ Tie slová ma boleli. Musel som ich však povedať, „a ty si mi uveril rovnako, ako Madarov mladší brat.“
„To čo sa stalo v tú noc... Myslel som si, že je to ilúzia. Že som bol chytený do krutého genjutsu,“ pri jeho slovách mi stiahlo hrdlo. Vedel som, že trpel, no počuť to priamo od neho bolo jednoducho... nesmierne bolestivé, „nechcel som tomu uveriť, ale bola to jednoducho realita!“ Znovu na mňa zaútočil Chidori.
„Prečo už neskončíme túto šarádu?“
„Sasuke, tvoje oči ešte stále nie sú ako tie moje. Takže si nedokázal zabiť svojho najlepšieho priateľa,“ povzdychol som si. Naruta ani nezabije, lebo mu dám silu mojich očí. Snáď sa mi to podarí, „ako si dovoľuješ sa predo mnou ukázať taký slabý?“ Provokoval som ho.
„Tak sa ma pokús zabiť tým tvojim Mangekyo sharinganom! Alebo je teraz pre teba veľmi ťažké použiť ho na mňa!?“ Stále si myslel, že má silný sharingan. Iste, má veľký potenciál, no ešte som ja stále silnejší.
„Tuším si si sebou priveľmi istý...“ Povzdychol som si a vstal som, tento krát naozaj, už nie len v ilúzii.
Rozprával som mu o slepote spôsobenej Mangekyo. Sám som už videl zle. Nakoniec bude aj dobré, že tu už dlho nebudem. Nechcel by som byť slepý. Mangekyo získa moc, aby ju potom stratil. Zasvieti, aby potom upadol do temnoty. Svoju reč som rozšíril o Madarovej mladosti.
„Madara nie je hodný toho, aby sa stal tým najlepším z klanu,“ uškrnul som sa, „ja som ten,“ ty si ten, „kto prekoná Madaru a stane sa najlepším ninjom na svete! A teraz získam moc, ktorá prekoná tú jeho! Sasuke, ty si moje nové svetlo! Ty si mojimi náhradnými očami!“ Z hrdla sa mi vydral rehot. Vydal som zo seba svoje najlepšie herecké výkony. Snáď to neprekukne, „pôvodne sa členovia Uchiha klanu zabíjali, aby získali Mangekyo. Súrodenci sa zabíjali navzájom, len aby získali jeho silu! A potom sa tou silou chválili! Je to prekliaty klan!“ Presne kvôli tomuto museli byť všetci vyvraždený. V ich srdciach sa usadila len túžba po moci, „od toho dňa, keď si sa narodil si bol pevne spojený s týmto krvou pošpineným osudom, Sasuke! Sme jeden pre druhého ako náhradné diely!“
Z hlavy si obmotal obväz. Nebolo to tak dávno, čo bojoval s Deidarom. Prešiel len deň, dva. Po bandáži nasledoval jeho plášť.
„O toto ti celý ten čas išlo?“ Povedal kľudne.
Hľadel som na neho, „konečne prišla tá chvíľa,“ keby jeho pohľad zabíjal, som už dávno mŕtvy, „konečne naplním svoj životný cieľ.
„Hovoríš, že vidíš moju smrť. Ale proti Mangekyo zvíťaziť nemôžeš. Tvoj cieľ zostane len ilúziou, lebo ty ho nemáš.“
„Používaj si svoje oči koľko chceš,“ odvrkol, „ale moja nenávisť premení tu ilúziu na skutočnosť. A tá je tvoja smrť.“ Začal sa ľahší boj, kde sme používali len shurikeny a kunaie vo väčšom množstve. Naozaj zosilnel. Toto však dlho netrvalo a prešli sme na náročnejšie veci. Podarilo sa mi ho chytiť do ďalšieho genjutsu. Vzal som si jeho oko. Strašne kričal, až mi z toho liezol po chrbte mráz. Chcel som to ukončiť. Povedať mu pravdu, nie stále takto klamať. Už ma to unavovalo. Unavoval ma celý život bez neho. Moje sústredenie prerušil tým, že vyvolal Prekliatu pečať. A genjutsu prerušil, keď som sa usiloval o jeho druhé oko.
„Ty si prelomil moje Tsukuyomi?“ Klesol som na kolená krátko po ňom. Bol vyčerpaný. Oko ma neuveriteľne bolelo. Ale musím z neho Orochimara odstrániť.
„Už som povedal. Používaj si svoje oči koľko chceš, ale moja nenávisť naplní moje predstavy na skutočnosť,“ teraz som okúsil na vlastnej koži, ako zosilnel. Tréning u hada mu dal viac, ako som očakával. Už nebudem používať žiadne genjutsu. Sťahovalo mi hruď. Veľa času mi neostáva. Musím to urýchliť. Začal som sa pripravovať na Amaterasu, no Sasuke bol rýchlejší a poslal na mňa obrovské shurikeny. Myslel som si, že som sa im vyhol, no on ich potiahol naspäť oceľovým lankom.
Za svoj život som bol zranený len zopár krát. Vytiahol som si shuriken z nohy. Točila sa mi hlava, videl som rozmazane. Cítil som sa mizerne. Budem rád, keď týmto tempom nezomriem ešte pred odovzdaním svojej sily. Vypustil na mňa Katon: Goukakyuu no Jutsu. Nemal som čas na jej odrazenie. Vyskočil som hore, no tam ma už čakal so Chidori. Prerazil som strop. Medzitým som mal čas na svoje Goukakyuu. Ochránil sa Orochimarovou pečaťou.
O pár sekúnd sme ich použili proti sebe a konečne sa mi podarilo aktivovať Amaterasu.
Utekal, no nakoniec sa mi ho podarilo ním zasiahnuť. Pomaly som kráčal k jeho nevládnemu telu. Uhasil som plamene. Jeho telo sa rozsypalo. Použil techniku znovuzrodenia. Braček bol v poriadku. Urobil do zeme dieru a jeho pravé telo bolo v miestnosti. Podlomili sa mi nohy. Vykašľal som krv. Už teraz som na svojom limite. No musím ísť do extrému. Sasuke, neuľahčuješ mi to.
Začul som len: „Katon: Goruyka no jutsu.“ A z diery sa vyrútil ohnivý drak. Odhodilo ma. Bolelo ma celé telo. Ale teraz nie je čas na bolesť. Nesmiem ju vnímať. Rýchlo som sa postavil na nohy. Snažil som sa jeho ohňu vyhýbať, no aj tak mi spálilo ruku. Obaja sme boli vyčerpaní a takmer sme už nemali chakru. Ja som bol však na tom s ňou o čosi lepšie, ako on.
„To Amaterasu sa na tebe pekne podpísalo,“ uškrnul sa, „toto bude asi moje posledné jutsu.“
„So sharinganom vidím tvoju chakru. Neblufuj, už ti žiadna neostala,“ pozeral som na neho. Vyhol si sa Amaterasu Kawarimi no jutsu. Je to výborná technika, ale spotrebúva moc chakry.“
„Máš pravdu. Už nemám chakru.“ Priznal si. Začalo pršať a udrel blesk, „ale ty si naozaj myslíš, že som s tebou prišiel bojovať nepripravený?“
Oblaky nad našimi hlavami stmavli, „bude to len okamžik. Táto technika je taká silná, ako Amaterasu. Nie je možné sa jej vyhnúť! Teraz ťa naozaj zabijem!“ Okolo budovy sa utvorili guľové blesky a tie rýchlo prešli na oblohu. Teraz som už chápal, prečo používal toľko ohnivých útokov. Chcel rozohriať oblohu kvôli svojej poslednej technike. Budem musieť siahnuť na úplné dno svojich síl. Nesmiem zlyhať.
„Toto jutsu vyšle z oblohy blesk, ja ho len na teba nasmerujem,“ vysvetlil, „pomenoval som to Kirin.“ Z bleskov sa vytvoril drak. Nebezpečne sa blížil k Sasukemu. Ešte si ublíži! „Zmizneš s úderom hromu!“ Mávol rukou a drak sa na mňa vrhol nebezpečnou rýchlosťou. Tomuto sa nedá vyhnúť. Mal pravdu. Musím ho len odraziť. Na malú chvíľku som použil Sussanoo, no náraz bol taký prudký, že ma odhodilo niekoľko metrov. Ostal som ležať tvárou na zemi. Aspoň pár sekúnd oddychu. Moje telo sa už nevedelo poriadne hýbať. Bolesť ho spaľovala ako čierne plamene Amaterasu.
„Koniec, je po všetkom,“ počul som ho. Zviezol sa na zem. Z budovy, ktorá tu pred chvíľou ešte stála, ostala len hromada trosiek.
„Tak takto chceš so mnou skoncovať?“ Pomaly som sa zdvihol z chladnej zeme.
„Do čerta s tebou!“ Znovu ho ovládla pečať, no tentoraz to nekontroloval on. Znovu som vytvoril Sussanoo. Už som krv nekašľal. Vykala sama.
„Nebyť tohto, tak tvoj útok neprežijem. Naozaj si zosilnel... Sasuke,“ jeho meno som povedal maznavo. Pohral som sa s ním, vložil som doňho svoju lásku, no zároveň som ho vyslovil chladne, „aj mne ostal posledný triumf. Sussanoo.
„Sussanoo?“
„Keď som sa naučil Tsukyomi a Amaterasu... objavil som ešte jednu techniku – Sussanoo. Sasuke, to všetko... bolo tvoje vlastné? Ak skrývaš ďalšiu silu, nezadržuj ju...“ Orochimaru. Pripravil som sa a skompletizoval Sussanoo. Netrvalo dlho a ten had v jeho telíčku sa začal dožadovať voľnosti. Prerazil. Objavil sa niekoľko hlavý biely had.
Po krátkom boji sa z poslednej hlavy hada vytlačil samotný Orochimaru.
„Konečne si sa objavil...“ Zašepkal som. Vyvracal meč. Zdvihol sa mi žalúdok. Ako môže byť niekto tak nechutný?
„Konečne! Práve na toto som čakal,“ ozval sa nechutným hlasom, ktorý súhlasil s jeho výzorom. „Vďaka tebe je Sasukeho potlačujúca chakra preč. Teraz mám šancu ovládnuť jeho telo!“ Tak toto nie! Prepichol som ho mečom, „myslíš, že ma môžeš poraziť útokom tejto úrovne?!“ Uškrnul sa. Nenechám ho použiť ani jednu z jeho jutsu. Nemám čas.
„Tak, Sasuke, máš niečo ďalšie?“ Opýtal som sa ho, zatiaľ čo som ho pečatil do meča Totsuky,
„To nie je možné! Totsuka no Tsunugi?“ Kričal Orochimaru, „Itachi, tajil si ju!“
Po pár okamihoch bol zapečatený. To by bolo. Sasuke je čistý. Už žiadna Prekliata pečať. Zoslabol som a takmer som sa neudržal na nohách.
„Tvoje oči sú teraz moje,“ neprestával som ho provokovať, „s ich vyberaním si dám načas,“ zachvátil ma kŕč. Moje pľúca zlyhávali. Choroba je na konci. Ale doteraz som dokázal koniec odďaľovať. Pár minút... potrebujem už len pár minút! Pár prekliatych minút!
Krv kvapkala na zem. Stačilo niekoľko sekúnd a utvorila sa mláčka. Stratil som kontrolu nad Sussanoo. Využil to a hodil po mne výbušný kunai. Našťastie, kostra ešte ostala.
No tak, Itachi! Čo je s tebou! Nebýval si takáto padavka! Zaťal som zuby a pohol sa k nemu s posledným vypätím síl.

Sasuke... môj malý braček... dnes umriem pred tvojimi očami. Nakoniec sa mi nevydarilo všetko tak, ako som plánoval úplne od začiatku. Ale verím, že ty dokážeš viac, ako som kedy dokázal ja. Celý môj život patril len tebe. Len vďaka tebe som žil dlhšie, ako som mal. Podľa lekárov som mal byť mŕtvy už vyše roka. Celý ten čas, keď sme boli odlúčený, som žil zo spomienok na teba. Ach, kiežby som ťa mohol teraz objať, pritúliť si ťa a rozstrapatiť ti vlasy. Chcel by som ťa vidieť, ako rastieš, silnieš, zakladáš si rodinu...
Keby som však čokoľvek z toho urobil, prepichol by si ma svojou katanou. Sasuke, nečudujem sa ti. To, čo som ti urobil ja, žiadny veľký brat nerobí.
Krátko po tom, čo som vyvraždil klan, som sa po mnoho nocí zamýšľal nad tým, že by som ťa zobral so sebou. Odišiel by som od Akatsuki, no boli by sme spolu. No potom som zistil, že najlepšou voľbou je, aby si ma nenávidel na život a na smrť. Svoju zášť si premenil v silu, ktorá v budúcnosti určite prekoná tú moju.
Kráčal som k nemu pomaly, moje telo zamietlo akýkoľvek rýchlejší pohyb. Vystrašene ustupoval. Sasuke, neboj sa, chcel som mu povedať. Potkol sa, no rýchlo sa zdvihol. Zastavila ho až stena. Z tváre mu sálal strach, že mu chcem ukradnúť oči, ako to urobil Madara svojmu mladšiemu bratovi. Ja by som ti nikdy nič také neurobil, Sasuke.
Dýchanie bolo každou sekundou náročnejšie. Natiahol som k nemu ruku. Triasol sa. Moje telo sa už nechcelo viac hýbať, no donútil som svoje prsty aby sa dotkli jeho čela. Daroval som mu všetky moje očné techniky. Amaterasu by sa malo aktivovať, keď Sasuke najbližšie Madaru uvidí. So silou jeho očí by malo byť silnejšie ako u mňa. Som si vedomý, že ho to nezabije, ale aspoň mu spôsobí nemalé zranenia a trochu ho oslabí. Ale aby získal celú silu môjho sharinganu, musí si vziať moje oči.
Triaška ustala. Sasuke sa prestal chvieť. Hľadel na mňa. Usmial som sa.
„Odpusť, Sasuke... toto je naposledy.“ Rozšírili sa mu oči. Tak rád by som sa na teba ešte chvíľu pozeral... nemôžem. Môj čas na tomto svete sa naplnil, ako aj tvoja pomsta. Stratil som cit v nohách. Chvíľu som letel vzduchom a narazil o stenu, kde sa opieral. Zosunul som sa dolu k jeho nohám.

Umieranie je dlhé a nudné. No keď máte pri sebe osobu, ktorej ste dali celučičký život, aj nudné umieranie sa zrazu stáva príjemným. Spomenul som si na mamu a otca. Za okamih sa s nimi stretnem. Máme si veľa čo povedať. Braček sa zviezol vedľa mňa. Aspoň zomriem vedľa neho. V prítomnosti milovanej osoby. Chcel som mu naposledy chytiť ruku, stisnúť ju, no ani jedna časť tela neposlúchala to, čo nariaďoval mozog.
Ležal som. Všade naokolo horeli plamene Amaterasu. Spustil sa dážď. Kvapky stekali po mojej tvári. Cítil som ich. Ešte som žil. So Sasukeho tela sálalo teplo. Nevedel som, že je tak blízko.
„Ľúbim ťa,“ chcel som mu povedať, no moje ústa sa neotvorili a z hrdla nevyšla ani hláska

Jeho dych slabol každou sekundou. Je koniec. Pomaly sa mu tmelo pred očami. Keby len tak mohol pootočiť hlavu... aspoň o kúsoček, aby sa mohol ešte raz pozrieť na svojho bračeka. Temnota hustla, až nakoniec bola úplne čierna.
Zomrel s jeho menom na perách...