Zrodení pre moc 04

Vonku si vodca ANBU hlboko vydýchol, ako vždy po podaní hlásenia.
On, vodca ANBU, musel podávať hlásenia decku. Už dva roky. Naruto mu do riadenia ANBU zasahoval len málokedy, ale keď tak spravil, tak mu neodporoval. Väčšinou ale stačilo iba podávať hlásenia.
Toto poníženie ale dokázal zniesť. Bol svedkom jeho sily. Nechcel si z neho spraviť nepriateľa, videl čoho je schopný a vedel, že by mu ani celá organizácia nepomohla, keby sa rozhodol dať do pohybu.
Chvíľu premýšľal, že sa pokúsi získať podporu u hokageho, ale nakoniec si to rozmyslel. Odkedy Uzumaki Naruto, na veľké počudovanie celého ninja sveta, odmietol nastúpiť do funkcie hokageho Skrytej Listovej dediny, mal podozrenie, že súčasný hokage je len jeho nastrčená bábka.
Doteraz ale netušil, že pozná jeho pravú identitu. Nikto ju nemal poznať. Dokonca aj jeho žena si myslela, že je obyčajný chuunin.
Zaťal zuby. Jeho identita je samozrejme v bezpečí, pokiaľ sa bude riadiť jeho pokynmi. Ako vodca ANBU si narobil hromadu nepriateľov a keby sa niekto dozvedel jeho pravé meno...

„Ten zmizol teda rýchlo,“ pousmiala sa Ayame. „Museli ste ho riadne vystrašiť, sensei.“
„Prežije to,“ zaškeril sa Yoshi.
„Sme tu sami, takže si tie takzvané zdvorilostné oslovenia vyprosím, Ayame,“ zamračil sa Naruto a Ayame sa rozosmiala.
„Nehnevaj sa na mňa, že si ťa vážim. Je pre mňa ťažké ťa oslovovať menom a už vôbec neznesiem pomyslenie, že by som ťa pred niekým oslovila inak ako zdvorilo,“ zaprotestovala, ale s úsmevom dodala: „... Naruto.“
„Kde sú tie časy, keď si ma oslovovala všelijako inak, len nie zdvorilo. Mám tušenie, že používaš všetky tie zdvorilostné oslovenia len preto, aby si ma potrápila.“
„Na to odmietam odpovedať,“ zaškľabila sa a zaborila hlavu do vankúša. Spokojne sa zavrtela.
„Moja posteľ...“ protestoval Naruto chabo. Odpoveďou mu bolo spokojné zabručanie do vankúša.
„Sprav s tým niečo,“ kývol na Yoshiho.
Ten sa iba zaškľabil
„Spravím pre teba všetko, ale na sestru nevztiahnem ani ruku, hoc mi to prikážeš ty,“ pousmial sa, keď sa z postele ozvalo pochvalné a súhlasne zabručanie. „Mám niekoho zabiť? Žiaden problém. Mám za teba položiť život? S radosťou a úsmevom na tvári,“ zvážnel. „Spravím čokoľvek, len mi to prikáž. Som nástroj v tvojich rukách. Tvoja zbraň, tvoj štít. Som čokoľvek si praješ,“ dopovedal a jeho pohľad sa zabodol do Narutových očí. Chvíľu na seba hľadeli. Nebesky modré a oceľovo sivé oči.
„Pre mňa platí to isté,“ veselo skríkla Ayame a Yoshi sa široko usmial.
„Čokoľvek?“ Narutov tón zvážnel. Ayame to zachytila a posadila sa.
„Čokoľvek,“ povedala vážne a Yoshi prikývol.
„Potreboval by som tu upratať,“ uškrnul sa, „spolieham na vás,“ zamával im a skôr ako stihli čokoľvek namietnuť, zmizol v závane vetra, pričom izbu naplnila vôňa ozónu.
Chvíľu mlčali a hľadeli na seba.
„Ty upratuješ! Je to tvoja vina,“ vyhŕkla rýchlo Ayame.
„Sme v tom obaja, nevyhováraj sa.“
„Ty si jeho zbraň, štít, jeho nástroj. Jeho čokoľvek si bude priať. Teraz budeš jeho upratovačka,“ prehlásila ako keby to všetko riešilo a znova zaborila hlavu do vankúša.
Yoshi chvíľu otváral a zatváral ústa. Nevyšli z nich ale žiadne slová a on ich zaklapol. S hlbokým povzdychom začal upratovať.
„Budeš tam len tak ležať? Uvedomuješ si, že je to jeho posteľ? Miesto, kde každú noc spí?“
„Uvedomujem si to. Vonia ako on,“ povedala jemne a skrútila sa do klbka objímajúc zhúžvanú prikrývku. Spokojne zavrela oči.

Pocítila závan vetra a vôňu ozónu. Zastala a sledovala štruktúru techniky, ktorá sa pred ňou rozvíjala. Trhala samotné pradivo reality, ohýbala čas a priestor. Potom sa zjavil ten, ktorý si tieto sily ovládol vôľou svojej mysle.
Ľudia na terase prekvapene vyskočili, a potom sa nervózne zasmiali. Úctivo pozdravili mladého ninju a pokračovali v svojich činnostiach. Sem tam sa pozreli jeho smerom ako keby si chceli potvrdiť čo vidia.
Sledovala ako kráča k jej stolu, kde zastal a spýtavo sa na ňu pozrel. Mierne prikývla a on sa posadil. Mávnutím ruky a zdvorilým úsmevom poslal preč obsluhu.
Jej stôl bol bokom od ostatných, ale aj tak vytvorila sféru, ktorá zabraňovala ostatným, aby ich počuli.
Keď to vycítil nevyzeral vôbec prekvapený. Pocítila ako skúma jej sféru.
„Nikto nás nezačuje?“ spýtal sa zvedavo a ona prikývla.
Veselo sa zasmial - ako dieťa, ktoré práve dostalo novú hračku a začal sféru skúmať podrobnejšie.
„Takže s kým mám tú česť?“ spýtal sa nakoniec, pričom naďalej skúmal sféru.
„Keiko.“
Ani na ňu nepozrel a pokračoval v skúmaní.
„Nepýtal som sa meno, ktoré je určite falošné.“
Usmiala sa na neho.
„Som staršie dieťa Rikudoua Sennina,“ povedala priamo a sledovala jeho reakciu.
Nereagoval nijak.
„Žiadne poznámky o mojom pohlaví?“ zavrčala na neho a on sa usmial.
„Ženy sú márnivé stvorenia. Určite sa vám nijak nepáči, že je z vás v legendách chlap. Nehodlám pokúšať šťastie a provokovať.“
Zamračila sa na neho nevediac, čo si o tom myslieť. Nebola zvyknutá, že nemôže v ľuďoch čítať ako v otvorenej knihe.
„Takže mi to všetko veríte...“
„Prosím, tykaj mi,“ prerušil ju.
Povzdychla si.
„Takže mi to všetko veríš?“ každé slovo zdôraznila.
„Samozrejme,“ usmial sa a nič si nerobil z jej podráždenia. „Pozhováral som sa Kuramom a usúdil som, že to je možné.“
„To bolo rýchle.“
„Naruto,“ ozvalo sa spoza nich nakráčal k nim čiernovlasý ninja s obrovským psom po boku.
„Zdravím, Kiba,“ kývol mu Naruto a ona sa zamračila.
Ninja, menom Kiba, sa na ňu usmial zjavne niečím čo pokladal za očarujúci úsmev a oprel sa o stôl. Zazrela ako sa Naruto škodoradostne usmieva a dostala chuť niekoho udrieť.
„Ahoj, my sa ešte nepoznáme. Ja som Kiba,“ svoje meno zdôraznil, ako keby ho mala vedieť. Nijak nereagovala.
„Tuna s Akamarom sme ťa zacítili až z druhej strany ulice,“ začal, keď Naruto vyprskol hlasným smiechom. Keď na neho s Kibom pozreli, snažil sa to zamaskovať za záchvat kašľa, „Pekne voniaš,“ dokončil Kiba a ona na neho neveriacky hľadela. Počula už všelijaké komplimenty, ale toto bolo pre ňu nové. Nevediac ako zareagovať spýtavo pozrela na Naruta, ktorému iba veselo zaiskrilo v očiach a žmurkol na ňu.
„Akosi som nezačul vaše meno, slečna,“ nedal sa jej nedostatočnou reakciou odradiť Kiba.
„Volá sa Keiko a je starším dieťaťom Rikudoua Sennina,“ prerušil ho Naruto a ona na neho prekvapene pozrela.
„Samozrejme a ja som jeho brat,“ mávol rukou, „Keiko... verím, že až uvidíš, aký je Naruto blázon, tak sa ešte stretneme,“ pohladil svojho psa a pobrali sa preč.
Pozorne sa pozrela na Naruta, ktorý sa spokojne vystrel na stoličke a hľadel na ňu.
„Čakala si, že ma budeš musieť presviedčať?“
Uškrnula sa. Mala pre neho pripravené pompézne techniky, pri ktorých by onemel a neveriaco hľadel, ale po tom ako dôkladne preskúmal jej sféru si to rozmyslela.
„Ale nebudem protestovať, keď mi ukážeš nejakú techniku, chápeš, pre zvýšenie dôveryhodnosti tvojej historky.“
„A ty ju samozrejme preskúmaš, rovnako ako moju sféru a pokúsiš sa ju napodobiť,“ plynulo sa postavila a usmiala sa na neho.
„Viem o tvojich aktivitách, ešte síce neviem čo nimi chceš dosiahnuť, ale aj na to dôjde,“ zrenička sa jej rozkrútila a vytvorila čiernu špirálu na pozadí jej červeného oka. „Nemysli si, že ma využiješ, tak ako využívaš ostatných, nie som ten druh osoby, na ktorú by si to mal skúšať,“ hľadela na neho zvrchu, ale on sa mierne usmieval.
„Strašidelné,“ pousmial sa a jeho oči vystriedali tie Kuramove.
Nesnažil sa ju tým vystrašiť, nebol v tom posmech. Iba jej dával najavo, že keby medzi nimi došlo k sporu, tak je Kurama na jeho strane.
Zamračila sa. S Kuramom vždy vychádzala dobre. Nechcelo sa jej veriť, že by sa proti nej postavil na stranu svojho väzniteľa.
„Netúžim po žiadnom spore s tebou, Kurama taktiež,“ vstal a zahľadel sa jej do očí. Ľudia už na nich začali prekvapene hľadieť. Ich prekvapenie bolo o to väčšie, že nikto nič nepočul.
Z jeho rúk sa začal vinúť vlákno chakry. Vycítila, že našiel základ jej sféry a začal ju priživovať chakrou a posilňovať. Uisťoval sa, že ich nikto nezačuje.
Navonok nič nedala najavo, ale bola prekvapená, že tak rýchlo prišiel na to ako jej sféra funguje.
„Boj s tebou nie je v mojom záujme. Navyše nemyslím si, že by som ťa porazil, dokonca ani s Kuramovou podporou nie,“ pousmial sa a ona v jeho slovách začula jedno veľké zatiaľ.
Široko sa usmiala a dovolila, aby ju zahalil jej plášť z tieňov a dymu. Ten sa začal okamžite vlniť a nadnášať ako keby sa do neho opieral vietor. Odpadávali od nehu chuchvalce, ktoré znehybneli vo vzduchu a bez stopy mizli.
Začula ako ľudia prekvapene zhíkli. Sféra nebola obojstranná.
Naruto na ňu uprel vyčítavý pohľad a ona sa usmiala ešte viac. Nech im to vysvetľuje ako chce.
Konečne sa cítila pohodlne.
„Nikdy sa nepletiem do záležitosti ľudí.“
Nijak nereagoval a ona pochopila.
„Nepletieme,“ opravila sa a on prikývol. „Určite sa ešte stretneme.“
Pousmial sa a ona vedela, že nič iné ani nečakal.
Prudko sa otočila, plášť sa za ňou zvíril a ona zmizla. Na mieste, kde stála sa vznášali čierne chuchvalce, ktoré sa pomaly rozpadli.
Naruto chvíľu hľadel na ľudí a chvíľu na miesto, kde stála. Potom našiel základ sféry a zrušil ju a s povzdychom zmizol v závane vetra, zanechávajúc za sebou vôňu ozónu a prekvapených ľudí.