Rio no Monogatari 002

Misia

Ešte v tú noc Rio premýšľal o tom, či má dosť odvahy aby sa pustil do záchrannej misie na vlastnú päsť. Tesne pred východom slnka sa rozhodol, pôjde, ukáže, že si zaslúži byť členom klanu Tsuri. Do ruksaku si nabalil len potrebné veci: jedlo, vodu a pár kunaiov do zásoby, zobral si aj kunai, čo mu k narodeninám daroval Benjiro. Pomaly kráčal po schodoch, ktoré mu pod nohamy jemne vŕzgali, nechcel nikoho zobudiť. Otvoril dvere a naposledy sa pozrel do vnútra akoby čakal, že ho niekto príde zastaviť. Pri pohľade na obraz na ktorom sú ručne maľovaní Benjiro, Rio a Naoki zatvoril dvere. Dedina bola ešte tichá, len pár ľudí otváralo svoje obchody a triedili tovar. Rio sa už blížil k lesu, keď začul známe hlasy: „Hej Sen, keď hádžeš hviezdicami alebo kunaiom, tak maj otvorené vždy obe oči, inak netrafíš cieľ presne,“ Rio zbadal ako Mikio poučuje Sena, chcel sa im vyhnúť aby nemusel čeliť otázkam typu: „kam ideš?“ alebo „to chceš ísť úplne sám?“ no nepodarilo sa mu prejsť bez povšimnutia.
„Hej Rio!“, zvolal Mikio, „čo tu robíš tak skoro ráno?“ opýtal sa. „To by som sa mohol spýtať aj ja vás,“ opýtal sa Rio trochu nervózne, „My tu cvičíme, pretože tuto Sen prednedávnom takmer kunaiom trafil nášho senseia,“ odôvodňoval Mikio so smiechom.
„A ty ideš kam?“ opýtal sa Sen potichu, Riovi sa začali potiť dlane, „Ja idem na huby,“ povedal a uhýbal pritom pohľadom, Sen sa zamyslel a potom povedal: „Hádam vieš, že v okolitých lesoch huby nerastú,“ „Prečo nám klameš Rio?“ opýtal sa rýchlo Mikio.
Rio ťažko vzdychol a vyrozprával im čo sa minulý večer stalo.
„Hm, tak to sa teraz vydávaš na veľmi nebezpečnú misiu, kde ťa môžu zabiť a to úplne sám,“ konštatoval nahlas Sen,
„Nebuď blázon Rio, ideme s tebou,“ navrhol energický Mikio.
„Čo?! To nemôžete, pán Shirei by vám udelil trest za to, že ste svojvoľne opustili dedinu, a tiež máte v dedine isté povinnosti, čo ak sa to dozvie váš sensei?“ Rio rázne odhováral Mikia od nápadu.
„Pozri Rio, už dlhší čas žiaden z týmov nedostal žiadnu misiu, ty sám to určite nezvládneš, aj keď neviem prečo si o pomoc nepožiadal Shinjiho alebo Haruku z tvojho týmu. Chceme ti pomôcť, traja geníni zvládnu viac než jeden,“ obhajoval Mikio presvedčivo.
Slnko už začalo hriať a Rio vedel, že stráca drahocenný čas, Mikiov nápad sa mu páčil aj keď by si to len ťažko pripustil nahlas.
„Dobre,“ povedal Rio, „ale musíme vyraziť hneď.
Mikio a Sen sa vybrali spolu s Riom na misiu z ktorej sa nemusia vrátiť do dediny živí.

Po hodinách náročného stopovania, ktoré neviedlo prakticky nikam, sa tým na záchranu Aoi musel zastaviť. Rio rozložil oheň a Sen nazbieral suché drevo, Mikio pozoroval okolie, či nezbadá niečo podozrivé.
„Je to strata času,“ ozval sa Mikio, ktorý stál na strome s rukou na čele aby mu slnko nesvietilo do očí, „cez deň nie je možné aby sme vystopovali únoscov a v noci to tiež nebude o veľa lepšie.“
„Hovoril si, že únoscovia chceli od pána Shireia nejaké tajné zvitky či čo,“ so záujmom sa opýtal Sen, „čo sú zač?“ Rio nevedel odpovedať: „Neviem, ale naša rodina má tiež zopár tajných zvitkov, ktoré kedysi napísal môj pra-pra starý otec Yoshi Tsuri, hovorí sa, že sú zašifrované aby ich nikto okrem nášho klanu nemohol prečítať.
„Myslíš si, že aj zvitky čo chráni pán Shirei sú šifrované?“
„Sú majetkom našej dediny, takže by mali byť nejako chránené pred krádežou.“ povedal Rio.

Stmievalo sa, v neďalekej riečke Mikio nachytal zopár rýb a potom si ich upiekli na ohni, po večeri sa Rio vzdialil od ohniska a spomínal na predchádzajúci deň. Spomenul si na to, že sledoval Aoi na stretnutie s Mutekim, spomenul si, že ho neuveriteľne bolelo, keď ju tam s ním videl, ako sa smeje na jeho vtipoch a ako ho drží za ruku. Riovi vrela krv v žilách, plnou silou udrel päsťou do stromu o ktorý sa opieral. Strom zapraskal, Riové zápästie bolo hlboko v kmeni.
„Čo sa deje?“ opýtal sa Mikio, Rio vytiahol ruku z kmeňa stromu a všetkým sa zdalo ako by mu blesk obalil ruku a chránil ju pred zranením.
„Ty používaš Raiton?“ udivene sa spýtal Sen, no Rio neodpovedal a hľadel na svoju ruku.

Rio konečne cítil, že niečo dokáže, vie používať Raiton, konečne môže ukázať, že za niečo stojí, ale najprv sa ho musí naučiť používať v boji. Uprostred noci vstal, vzdialil sa od ohňa, ktoré ešte stále prijemne hrialo a od kamarátov, ktorí už spali. Rio vytiahol kunai, ktorý mu daroval Benjiro a pokúšal sa ho naplniť chakrou, ktorú by potom premenil na blesky.
Hodiny sa snažil, no nedarilo sa mu.
„Rio,“ ozval sa Sen pričom sa Rio strhol pretože ho nevidel prichádzať, „ak chceš používať Raiton, tak sa musíš sústrediť, najlepšie vyprázdniť myseľ, pretože chakra reaguje na tvoje emócie, musíš sa ju snažiť ovládnuť, ako keď kráčaš po vode.“
Po Senových slovách sa Rio zamyslel, „najlepšie vyprázdniť myseľ...“ , „Ale ako?“ povedal si pre seba, „keď stále musím myslieť na Aoi?“
Rio zatvoril oči a v mysli videl len jej usmievajú tvár, počul jej hlas.
„Pozri,“ povedal Sen a Rio v zápätí otvoril oči, videl ako jeho kunai obrastajú blesky, také isté ako pred hodinami jeho ruku.
„Vďaka Sen,“ povedal, Sen sa len usmial a šiel si znovu ľahnúť. Rio sa posadil na zem a hlavou sa oprel o strom.

Ráno vstali všetci skoro, aby viac nestrácali čas, Rio si hodil na chrbát ruksak a vyrazili.
Okolie bolo zahmlené, nebolo vidieť na krok a všetci traja museli byť ostražitejší než predtým.
„Poviem vám chlapci, dnešné ráno je pod psa,“ ozval sa Mikio, „Dúfajme, že sa tá hmla čoskoro rozplynie,“ poznamenal Sen.
„Rio, si nejaký tichý,“ Mikio štuchol prstom do Ria,
„Musíme sa sústrediť, my nie sme experti na stopovanie, nevieme či ideme správnym smerom,“ nastala chvíľka ticha, „a k tomu tá prekliata hmla,“ rozčuľoval sa.
„Ninja musí dať na svoj inštinkt, musí byť pripravený na všetko aby bol schopný ochrániť svoju dedinu a svojich spoločníkov,“ povedal Sen a náhle zastavil.
„Prečo zastavuješ Sen? Už sme stratili dosť času...,“ Mikio nedopovedal pretože Sen naznačil prstom aby bol ticho.
„Pozor!“ povedal Sen s rozvážnym hlasom a uskočil nabok, v tom sa ozvalo hlasné praskanie stromov.
„Gatsuuga!“ ozvalo sa a Rio cítil ako oproti nemu niečo letí veľkou rýchlosťou, takmer nestačil reagovať.
„Čo to do čerta bolo?“ opýtal sa Mikio dvíhajúc sa zo zeme. O pár metrov ďalej bolo vidieť dve siluety, jedna bola ľudská a tá druhá mala podobu zvieraťa. Všetci traja tasili svoje kunaie.
„Hm, tak sa zdá, že sme netrafili cieľ Akamaru,“ ozval sa neznámy chlapčenský hlas, „skúsime to ešte raz, Gatsu...,“
„To stačí Kiba!“ ozval sa zastretý hlas, ktorý smeroval k útočníkovi, „toto nie sú naši nepriatelia,“ ďalšie dve postavy sa približovali, ale z opačnej strany, „prepáčte prosím môjmu spoločníkovi, zmýlil si vás s útočníkmi s jedného gangu, čo pred časom napadol Piesočnú dedinu. Volám sa Aburame Shino, ten čo na vás zaútočil je Kiba Izunuka a Akamaru, a toto je Hinata Hyuuga, ešte raz prepáčte neboli ste náš cieľ.“
„Prepáčte,“ ozvalo sa dievča s hanblivým hlasom, „asi to je moja chyba, že na vás Kiba-kun zaútočil.“ Rio, Sen a Mikio boli trošku zmätení, no napokon Rio prehovoril: „Volám sa Rio, Rio Tsuri, ja a moji spoločníci sme na misii, kto je váš cieľ?“
„Ako som už hovoril, gang čo pred časom napadol Piesočnú, kúsok odtiaľto sme narazili na menšiu skupinu, Hinata potom zazrela aj vás a myslela si, že patríte k nim.“
„Ako nás mohla zazrieť, keď všade naokolo je tak hustá hmla, že sa dá krájať?“ opýtal sa Mikio naštvane.
„Hinata používa Byakugan, pomocou neho vidí do diaľky za hocakého počasia,“ povedal Shino.

Hmla sa pomaly rozplývala a konečne sa zazreli všetci navzájom, Shino bol zahalený až po hlavu, má čierne okuliare, Hinata má dlhé tmavomodré vlasy a hanblivý výraz v tvári, Kiba svojim zjavom pripomínal zviera a Akamaru bol ohromný biely pes.
„Do čerta! Stratil som ich stopu,“ ozval sa Kiba, „môžu byť na kilometre ďaleko.“
„Vy sa vyznáte v stopovaní?“ položil otázku Sen
„Vyznáme? Ha, my sme majstri na stopovanie,“ vyhlásil Kiba pričom ukazoval palcom na seba a Akamaru súhlasne zaštekal.
„V tom prípade by sme si mohli byť navzájom užitoční,“ konštatoval Sen,
„Áno,“ ozval sa Rio, „potrebovali by sme pomôcť so stopovaním a my by sme na oplátku pomohli vám s tým gangom.“
„Prečo najprv nepomôžete vy nám?“ opýtal sa Kiba arogantne,
„Pretože naša misia má záchrannú podstatu a tým, že sa tu s vami vykecávame strácame čas,“ Mikio sa priblížil ku Kibovi a so zlosťou mu hľadel priamo do očí.
„Pomôžeme vám,“ rozhodol Shino,
„Čože?“ zavrčal Kiba,
„No tak Kiba-kun,“ ozvala sa Hinata, „Shino-kun má pravdu, je to naša vina, že stratili čas a k tomu ešte ten útok,“ dopovedala.
Kiba pokrútil hlavou ale nakoniec súhlasil, Rio vysvetlil podrobnosti ich misie.
„A máte nejakú vec čo jej patrila? Nejaké oblečenie a niečo také?“ pýtal sa Kiba,
„Bohužiaľ nie,“ povedal Rio.
„Hinata,“ Shino sa otočil na Hinatu, „skús použiť Byakugan,“ Hinata na súhlas prikývla a zvolala: „Byakugan!“ okolo jej očí sa objavili navreté žili, všetci ostatní vtedy stíchli a čakali na to, čo povie Hinata. Chvíľu sa obzerala a potom povedala: „Vidím pohyb troch členov toho gangu, sú na nejakej pláži.“
„Musíme sa ponáhľať, nesmieme ich nechať znovu utiecť!“ vyhlásil Kiba, „poďte s nami, alebo nechajte tak,“ hneď ako dohovoril vydal sa smerom kam sa pozerala Hinata.
„Prepáčte, ale Kiba má pravdu,“ povedal Shino, „je to veľmi dôležité,“ otočili sa a tak isto sa rozbehli tým smerom.
„Čo teraz Rio?“ Mikio sa otočil na Ria,
„Ideme,“ zahlásil.
Za malú chvíľku dobehli Shina a Hinatu, Kiba a Akamaru boli o niečo ďalej.
Shino sa obzrel a povedal: „Ďakujeme,“ a spoločne pokračovali ďalej preskakujúc z vetvy na vetvu.

Kiba stál pri obrovskej skale za ktorou bol skrytý Akamaru, potichu pozorovali troch členov gangu ako vyberajú niečo z dební, v tom dorazili aj ostatní.
„Psst!“ povedal zamračený Kiba, „ak budete robiť hluk, tak si nás všimnú.“ Bolo počuť ako sa gangstri rozprávajú: „Heh, myslíš, že ten hlupák Shirei nám dá tie zvitky,“ povedal ninja s hrubým hlasom,
„Ak nechce prísť o dcéru, tak by mal,“ odpovedal ninja s neprijemne škrekľavým hlasom.
„To sú oni, tí únoscovia,“ povedal Rio s istotou, vytiahol svoj kunai a zahlásil: „Raiton!“