Sklamanie 18

Dievčina sediaca bez akéhokoľvek pohybu zrazu prudko otvorila oči a vydýchla. Jej oči získali zlatú farby namiesto obvyklej zelenej.
„Fukusaku...“ šepla.
Ten k nej okamžite priskočil so zvláštnou palicou v ruke. Keď zazrel jej oči, prudko zabrzdil. Na tvári sa mu zračilo prekvapenie, ale to pomaly vystriedal úsmev.
„Gratulujem, Sakura, práve si ovládla sennin mód na úrovni presahujúcej tú jeho.“
Vyskočila na nohy, chytila Fukusaka do rúk a prudko ho objala. Dobrosrdečne sa zasmial.
„Dokonca sa ti ani nezmenili zreničky a žiaden náznak zafarbenia kože okolo očí. Zmenila sa iba samotná farba očí,“ vyslobodil sa z jej zovretia a doskočil na zem. „Už chápem, prečo si na mňa naliehala a ďalej trénovala, hoci si už pred mesiacmi dosiahla rovnakú úroveň ako on. Dokázala si to. Prekonala si ho,“ hrdo sa na ňu usmial.
Prikývla a obzrela sa. Za nimi zapadalo slnko za horizont. Okolie hralo teplými farbami a opieral sa do nich prudký vietor. Na obzore sa taktiež tvorili temné búrkové mraky tvoriac ostrý kontrast s mäkkým svetlom zapadajúceho slnka.
Prehrabla si ružové vlasy, divoko povievajúce okolo hlavy. Boli dlhšie ako kedysi, siahali jej až nad pás.
„Veci sa dali do pohybu a všetko sa blíži ku koncu. Mocní uvádzajú svoje plány do chodu a tam niekde v centre všetkého diania je on.“
Zahrmelo a ona sa prebrala z omámenia.
„Ďakujem ti za všetko, Fukusaku,“ pozrela na neho.
„Dávaj na seba pozor. Nesprav tú chybu a nepodceň ho,“ v tvári sa mu objavil smútok a pokúsil sa o úsmev.
Prikývla a rozbehla sa preč. Dlhé ružové vlasy za ňou iba viali.
Sledoval ju, kým sa mu nestratila z dohľadu. Potom uprel zrak na temnejúcu oblohu a započúval sa do prudkého vetra šelestiaceho o lístie na stromoch a hlasného hrmenia.
„Čoskoro to všetko skončí. Ale ako?“ prehovoril neočakávajúc odpoveď.
Vykročil.
„Moja úloha na tomto svete skončila. Už viac nemám dôvod žiť. Svoje nádeje skladám do tvojich rúk, Sakura. Priveď ho späť na cestu dobra. Zbav ho temnoty, ktorá ho ide pohltiť. Pokús sa o to, ale keď to nepôjde...“
Uprel pohľad na oblohu a začal čerpať silu prírody.
„... v tom prípade mu preukáž milosrdenstvo a dovoľ jeho duši, zúfalo hľadajúcej zmysel svojej existencie, konečne spočinúť v miery. Preukáž mu to milosrdenstvo, lebo to bol on, v koho sme vkladali všetky naše nádeje. On bol najlepší z nás...“
Po tvári mu stekali slzy a on prestal kontrolovať mocnú, ale nebezpečnú silu prírody. Cítil ako ho pohlcuje a mení na kameň. Nepokúšal sa to ovládnuť.
Naposledy zašeptal jeho meno a pripojil sa k zvyšku svojej rasy.
Slnko konečne zapadlo za horizont a jeho posledné lúče ustúpili vo svojom večnom boji proti tme.

Tobi pomaly prechádzal troskami, ktoré bývali tajným úkrytom Akatsuki. Obzeral si tú dokonalú skazu a brodil sa tým množstvom vody, ktoré tu ostalo.
Vonku našiel miesto, kde svoju pozemskú púť ukončil Suigetsu. Zachytil tam zvyškové stopy Kyuubiho chakry. Juugo, Karin a Kisame zahynuli vo vnútri. Kisame roztrhaný, Karin sa utopila a Juugo so zlomeným väzom, výsledkom úderu o stenu.
V hlave mu vŕtala otázka. Jedna jednoducho otázka.
Čo za bytosť to spôsobila?
To, že v tom má prsty Uzumaki nepochyboval. Pasca, ktorú na neho pri Zetsuovom tele nastražili, obsahovala Kyuubiho chakru a deväťchvostého chakru zachytil aj tu.
Akú bytosť to dostal pod svoju kontrolu?
Akého spojenca to získal?
S kým, respektíve s čím, manipuloval?
Sústredil sa a zachytil chakrovú stopu bytosti, ktorá zničila jeho úkryt a podriadených.
Vydal sa po stope a sharingan mu pod maskou tlmene žiaril.

Ariko spokojne zo zatemneného okna sledovala ruch na uliciach. Všade boli ľudia prepravujúci krabice plné zbraní. Jej ľudia a jej krabice. Všetok tovar samozrejme poriadne predražený.
A to vraj vojna obchodu neprosperuje.
Ozvalo sa zaklopanie na dvere a ona sa ostražito otočila, čakajúc na dohovorené znamenie.
O chvíľku na to zacítila slabý závan Ryovej chakry.
Pristúpila k dverám a uvoľnila pečať, ktorú na ne uložila.
Ryo vošiel a rýchlo za sebou zavrel dvere. Pečať obnovila.
„Hovor,“ posúrila ho netrpezlivo.
„Onedlho nebudeme mať čo predávať,“ široko sa usmial, „všetko to skupujú za ceny dokonca vyššie ako sme očakávali, nesnažia sa zjednávať, len sa rýchlo zásobujú.“
„Ako to vyzerá v dedinách?“
„Všetky sú ako na ihlách. Predávame tomu, kto ponúkne viac, a že ponúkajú všetky. Nikto neverí nikomu. Oblačnú napadol Ramuthra a zničil jeden z mudrcových pokladov. Pritom zabil pár významných ľudí. Bol to ten démon, ktorého vyvolali proti Akatsuki. Preto sa teraz podozrievajú, že niektorá skrytá dedina nad ním prevzala kontrolu, po tom čo mu uložili kolektívny príkaz.“
„Čo to bol za mudrcov poklad?“
„Nejaká nádoba do ktorej boli zapečatený Ginkaku a Kinkaku.“
„Dvojičky s Kyuubiho chakrou?“
„Áno.“
Odmlčala sa a zamyslela.
„Ale to samozrejme nestačí na to, aby hrozila štvrtá vojna ninjov.“
„Samozrejme, že nie. V každej dedine zahynuli nejakí z vyššie postavených ninjov. Samé atentáty a sabotáže. Napätie sa stupňuje a uzatvárajú sa tajné spojenectvá,“ odmlčal sa a naklonil sa k nej. „Zabili osemchvostého spolu s jeho jinchuurikim.“
Po prvýkrát sa jej v tvári objavilo prekvapenie.
„Je nejaký podozrivý?“
„Nikto určitý, ale na svete je len zopár ninjov, čo by to dokázali.“
Prikývla.
„Niečo o mne?“
„Všetci si stále myslia, že si mŕtva. Tvoje špeciálne klony sú veľmi presvedčivé. Ja sa tvárim, že som prevzal tvoj podnik,“ uškrnul sa a ona mu úsmev opätovala.
„Ešte musím zariadiť nejaké veci, ale onedlho som späť s ďalšími informáciami.“
Uvoľnila pečať na dverách a po jeho odchode ju znova umiestnila na dvere.
V mysli jej ostal jeho výraz, než za sebou zavrel dvere.
Zvláštne mäkký. Túžobný. Hľadiaci na ňu so starosťou.
Prešla pár krokov a sadla si do kresla.
Osemchvostý.
Toho môže mať na starosti iba Naruto. Pre Tobiho by bol druhý najsilnejší bijuu iba zbraňou, ktorú by v nadchádzajúcich udalostiach využil.
Pousmiala sa.
Naruto používa taktiku spálenej zeme.
Ničí všetko, čo nepotrebuje, len preto, aby to nevyužili proti nemu.
Ale čo tie atentáty a sabotáže? To napätie medzi dedinami?
Tobi. Musí to byť on. Zabezpečuje si voľnú cestu. Manipuluje svojimi súpermi, stavajúc ich proti sebe. Oslabuje ich a zamestnáva, len aby nemali čas sa starať o neho.
Ale čo Ramuthra?
Ovláda ho Tobi?
Manipuluje ním Naruto?
Alebo jedná z vlastnej vôle?
Vstala a začala sa nervózne prechádzať. Toľko málo informácií, z ktorých môže vychádzať a toľko možností. A ona nemôže nijak získať ďalšie. Neostáva jej nič iné, len spoliehať na druhých.
Tak či onak, nemôže sa na vývoj udalostí sťažovať.
Usmiala sa a znova prešla k zatemnenému oknu. S úsmevom na tvári sledovala prúd pohybujúceho sa tovaru.

Bytosť oddychujúca na dne jazera pocítila, ako ju ovláda nervozita. Jej nepriateľ ju oklamal. Nebol tam, kde mal byť.
Dvakrát.
Dvakrát vyrazila po stope jeho chakry, ale nikdy tam nebol. Riskovala útok na jednu z veľkých ninja dedín, len aby ho zničila, ale on tam nebol. Len akýsi ľudia s malým množstvom jeho chakry.
Prudko zvírila vodu na dne jazera a do okolia sa vzniesli usadeniny.
Jej hnev a netrpezlivosť rástli.
Mohla sa vrátiť do svojho sveta, svojej ríše, ale pomsta ju tu držala. Cítila sa nepohodlne. Materiálny svet ju obmedzoval.
Na chvíľku zastala a sústredila sa.
Áno. Nezdalo sa jej to.
Jemný závan chakry na brehu jazera, kde našla úkryt.
Nie je to síce jej nepriateľ, ale dostala chuť zabíjať a ničiť.
Vyrazila smerom hore a pocítila tú nedočkavosť. Pocit lovca. Túžbu loviť.
Pokojná hladina jazera sa zrazu sčerila a začali sa tvoriť vysoké vlny.
Bytosť spokojne uprela pohľad na človeka stojaceho na brehu. Na tvári mal masku a na sebe plášť.
Vrhla oproti nemu prúdy vody hrubé ako palec, schopné preraziť aj tú najsilnejšiu oceľ. S potešením sledovala ako všetky zasiahli cieľ a preleteli človekom.
Chvíľku čakala, ale ten človek nijak nevyjadroval úmysel padnúť na zem a umrieť.
Zmätene proti nemu vyslala vysokú vlnu, ktorá ho mala odhodiť o skaly a dolámať mu kosti. Vlna sa cez neho prevalila, ale on tam ostal pokojne stáť.
Pomaly vykročil a ona sa trochu stiahla.
Zazrela ako mu oko sledujúce ju spod masky zažiarilo načerveno a ona pocítila, že sa ju snaží spútať.
Zasmiala sa.
Uchiha. Sharingan.
Zvírila vodu a znova zaútočila.
Jeho pokusy sú márne.
Jej vedomie nedokáže obsiahnuť žiaden smrteľník. Je všetka voda, ktorú dokáže obsiahnuť.
Bytosť na chvíľku zaváhala. Útok na jej myseľ neustával a Uchiha sa snažil podmaniť si ju a ona sa musela začať brániť. Ustala v útokoch a sústredila sa.
Uchiha zaútočil znova.
Zúrivo zvírila hladinu jazera.
To predsa nie je možné.
Tlak na jej myseľ silnej a ona cítila, ako jej odpor slabne. Z posledných zvyškov slobodnej vôle sa postavila na odpor, ale márne. Pocítila, ako si ju podmaňuje a nedokázala sa brániť.
O chvíľku bola úplne pod Uchihovou kontrolou. V hlave začula jeho slová.
„Tak Ramuthra...“ ozval sa chladný smiech a ona cítila, ako jej prehliada spomienky.
„Takže Uzumaki je tvoj nepriateľ a takto tebou manipuluje,“ znova ten smiech.
„Vyzerá to, že máme spoločného nepriateľa.“
Na chvíľku pocítila, ako jeho kontrola povolila a postavila sa mu na odpor, ale on sa po počiatočnom prekvapení rýchlo spamätal a znova si ju podmanil.
„Niet dôvodu, aby sme proti sebe bojovali. Náš súper je Uzumaki... a Kyuubi,“ dodal, keď preskúmal jej myšlienky.
„Jeho pár minút slávy skončilo, koniec sa blíži,“ Uchiha sa zasmial a Ramuthra, boh vody, sa mu nedokázal postaviť na odpor. Len vnímal tú silu tých diabolských očí, ktoré si ho podmanili.