Sharingan a Byakugan a nebo jako Jin a Jang 02

POZOR! Spoiler!

Tak a je tu druhý diel našej spoločnej sériovky.
Teraz máme dokonca jednu novú posilu a to Tininu sestru Adelku v podobe Karin
Adelke sa môžete poďakovať za song : http://www.youtube.com/watch?v=8v_4O44sfjM
Predom sa ospravedlňujeme za nejaké tie chybičky Prajeme priemné čítanie.

Bolo ráno, ale Hanabi už dávno stratila pojem o čase, keďže bola stle zatvorená v tej hnusnej malej miestnosti. Už bola dávno hore, a premýšľala, ako sa vyslobodí. Asi stokrát použila svoj byakugan,aby našla cestu von, ale sídlo Akatsuki bolo chránene Genjutsu, a ani jej byakugan na to nestačil. Už bola vyčerpaná, keď sa zrazu s obrovským rachotom otvorili dvere, a do vnútra vošiel Itachi so sviečkou.
"Dobre ránko miláčik. Dúfam, že sa ti v tvojom Apartmáne dobre spinkalo."
Povedal irinicky Itachi, chytil ju za tvár, a pokúsil sa jej dať pusu na líce, ale ona mu jednu dobru vrazila.
"Neříkej mi tak a nesahej na mě. Nejsem žádná d***a."
Itachi si utrel pramienok krvi, ktorá mu tiekla s úst po tom, ako mu Hanabi vrazila. Prišiel ku nej, chytil ju pod krk a vyzdvihol ju do vzduchu. Hanabi nemohla dýchať a začala kopať nohami.
"Ak to nepôjde po dobrom, tak po zlom určite." Povedal a nasilu Hanabi pobozkal. Hanabi chcela kričať, ale nedalo sa jej. Itachi si zrazu začal rozopínať plášť. Až teraz si hanabi uvedomila, čo má Itachi v pláne. Preto pozbierala posledné sily a uhryzla ho do jazyka. Itachi ju pustil a ona spadla na zem. Konečne sa mohla konečne nadýchnuť.
"Ty su*a, čo si to dovoľuješ?!"
"Nedovolím, aby si na mě šahnul. Najdi si nějakou děvku a mě nech být. Nech mě napokoji."
Itachi prišiel k Hanabi a znovu ju chytil za tvár.
"Počúvaj ma ty Ku**a! Ešte raz niečo podobné urobíš, a zabijem ťa! Rozumieš miláčik?!" Povedal Itachi a dal jej pusu na líce. Hanabi sa po líci začali kotúľať slzy. Zovrelo jej hrdlo a nedalo sa jej rozprávať, preto len prikývla.
"Som rád, že si rozumieme." Povedal Itachi a chystal sa na odchod. Hanabi sa pomaly otočila, a najsilnejšie, ako sa jej momentálne dalo, za ním zakričala :"
"Ty mě nikdy nedostaneš! Nikdy ti nebudu po vůli! A věř, že mě brzy najdou!"
"To, čo mi bude po vôli si určujem ja! Kto ťa nájde? Veď ťa nikto nehľadá! Už sa uvedom! Malá Hiuga princeznička. Nikto ťa nemá rád! Tvoja vlastná sestra ťa nenávidí." Povedal Itachi a zabuchol za sebou dvere. Hanabi si v duchu stále opakovala:
"To není pravda, Hinata mě má rada, i když jsem se k ní nechovala vůbec hezky, ale vím, že mě moje sestra najde."
*V Konohe*
Naruto bol vo svojej Hokage pracovni a práve rozdeľoval misie, keď zrazu do jeho pracovne vtrhla celá uplakaná Hinata.
"Naruto..." Plakala Hinata.
"Co se stalo? Hinato, co se děje?"
Hanabi..." Vzlykala Hinata.
"Co se s ní stalo? Hin, co se děje? Mluv..."
Ha-nna-bi... oni.. oni ju uniesli ..."
"Kdo... kdo jí unesl?"
"Akatsuki!" Povedala s plačom Hinata. Naruto ju objal a pobozkal do vlasov.
"To bude dobré, najdeme ji. Neboj."
Povedal Naruto a zavolal svoju ANBU jednotku.
"Áno, Hokage, čo potrebujete?" Pýtal sa veliteľ ANBU.
"Musíte najít skrýš Akatsuki a zachránit členku Hyuuga klanu."
"O akú členku sa jedná?" Pýtal sa Neji- Veliteľ ANBU jednotiek.
"O Hanabi."
"Neji.... Prosím sľúb mi že Hanabi nájdeš... prosím." Prosila Hinata a pritom plakala. Naruto k nej prišiel a objal ju
"Určitě ji najdou... Hinato. Najděte ji!"
Neji sa uklonil a potom aj so svojím ANBU týmom vyparil.
"Najdou ji, ale teď si musíš odpočinout Hinato."
"Ano... viem že ju nájdu. Musia.... Ach Naruto neviem čo by som robila keby som ťa nemala. Milujem ťa." Povedala Hinata a Naruto ju stisol ešte pevnejšie a pobozkal do vlasov.

Itachi s obrovským rachotom vykopol dvere na miestnosti v ktorej bola Hanabi. Hanabi bola na suchej slame učupená v kúte a triasla sa od strachu.
"Co... co... co chceš?"
"Prišiel som sa zahrať pusinka..." Povedal Itachi a oblizol si nechutne ústa. Hanabi len naprázdno prehltla.
"Ale najprv ja najedz!" Povedal Itachi a posunul Hanabi nejaké jedlo v miske, ktorá bola horšia ako miska pre psa. Hanabi sa neho pozrela neurčitým pohľadom.
"Jedz! Neboj sa nie je to otrávené... nechcem ťa zabiť. Chceme sa predsa hrať nie? Pusinka!"
Hanabi sa pozrela na jedlo a chytila si ústa rukou. Prišlo jej s toho neurčitku, čo mala zjesť nevoľno.
"Ale ale.. naša Hiuga princezná je zvyknutá na iné jedlo?" Smial sa Itachi.
"To radši umřu hlady."
"Ako myslíš... no radšej ti to nechám tu, keby si si to rozmyslela..." Upozorňujem ťa že mi je jedno či budeš jesť alebo nie.. ale hrať sa dnes budeme!" Hanabi sa neho pozrela a v jeho pohľade videla hroznú dravosť. Pomyslela si že silu bude potrebovať preto si zapchala nos a pomaly si dala do úst kúsok s tých pomyjí.
"Tak vidíš Pusinka... dá sa to jesť!" Povedal Itachi
Hanabi nestihla ani prehltnúť a okamžite sa jej to vrátilo späť a povracala sa.
"Tak to je škoda..." Škľabil sa Itachi. "... takto sa spolu hrať nebudeme! No zajtra ťa to neminie aj keby si vracala hoci aj krv!" Kričal Itachi. Prišiel k Hanabi a kopol do misky, ktorá sa prevrátila a jej obsah sa vylial. Potom Itachy odišiel a zabuchol za sebou dvere. Hanabi sa rozplakala a dúfala, že ju nájdu rýchlejšie, ako bude neskoro.

Bol už večer. Susuke ležal na posteli a myslel na Itachiho v tom s zrazu otvorili dvere a v nich stála Karin. Mala na sebe sexi krátku ružovú nočnú košieľku a opierala sa o hranu zárubne. Sasuke sa ňu pozrel a ona prišla k posteli a ľahla si k Sasukemu.
"Karin.. cukríček... vieš že chcem, ale nemôžem. Zajtra musíme byť fit a ty m takto provokuješ?"
"Ale no tak, nedělej, že to nechceš!"
Sasuke si sadol na Karin chytil je ruky a nežne ju pobozkal na krk a potom na ústa.
"Cukríček.. vieš dobre že ťa chcem... ale na zajtra musme byť fit obaja. Nebude to také ľahké." Povedal Sasuke zliezol z Karin a usmial sa na ňu, no ona sa tvárila urazene.
"Ja ti to potom vynahradím neboj sa." Povedal Sasuke a znova sa s Karin pobozkali
"To předpokládám."
"Takto sa mi páčiš... sebaistá.. "
"To jsem já... a proto mě tak moc miluješ, že?"
"Čo myslíš?"
"Já nevím, poslední dobou se nechováš jako dřív.."
"Neviem čo tým myslíš.!
"Už dlouho jsme se nemilovali, nejevíš o mně sebemenší zájem."
"Mám teraz plnú hlavu toho, ako to zajtra dopadne. Bojím sa o teba. Bude to nebezpečné."
"Promiň, jsem taky nervózní. Jen se tolik bojím že tě ztratím."
"Ja sa zasa bojím o teba. Sľúb mi niečo. Karin.. ak o zajtra bude zlé... prosím uteč!"
"To ti slíbit nemůžu."
"Ak ma miluješ tak mi to sľúbiš. Prosím Karn... sľúb mi to!
"Mmm, možná. Rozhodně nečekej, že pokud budeš v ohrožení ty, tak odejdu. To nikdy!"
"Karin! Milujem ťa! Nechcem aby sa ti niečo stalo. Ak budem na tom zle tak uteč. Lebo ťa nebudem schopný ochrániť! Sľúb mi to!"
"Dobře, dobře! Polib mě, prosím."
Sasuke sa nahol a pobozkal Karin.
"Som rád. Nechcem ťa stratiť." Povedal a objal Karin
"Miluju tě, dobrou noc!"
"Dobrú..." Povedal Sasuke. Zhasol si nočnú lampičku a šiel spať.