Hatejin 8 nečakaný spojenec

Desať mužov sa náhlilo blatistou cestou medzi stromami. Do očí im tiekli kvapky vody, no ich nepremokavé plášte zastavili dážď, čo na nich neustále padal. Z pod nôh im striekalo blato a voda, no inak nijak nenarušili lesný kľud. Bežali veľmi rýchlo a vytrvalo. Po dlhom tichu jeden z nich prerušil mlčanie.
„Po kom to vlastne ideme?“ Jeho tichý, no jasný hlas sa vinímal v šume dažďa okolo.
„Po skupine Listových ninjov. Vraj je medzi nimi Hatake Kakashi.“ Ozval sa tlmený hlas veliteľa. On jediný mal na tvári dýchací prístroj. Bol z Hanzovích najvernejších vojakov.
„Ten Kakashi? Syn Bieleho Tesáka?!“ Pýtal sa vojak fascinovane.
„Drž hubu, ideme ho zabiť, nie si pýtať autogram.“ Odsekol ďalši vojak.
„... Ako vieme, kde bude?“ Zahanbený vojak prešiel na inú tému.
„Nevieme.“
Táto skupina mala na starosti východnú hranicu. Na ceste boli už štyri hodiny, a zatiaľ nenatrafili na nikoho.
„To je teda perfektné..“ Zašomral vojak. Bol pomerne mladý, do stopovacej skupiny ho preradili len preto, že bol rýchly bežec. V službách Skrytej Dažďovej bol už pár rokov. Keby mal na výber, neostal by tam, no nemal kam ísť. Po vojne..
„Aj vy tak neznášate dážď?“ Nadhodil.
„Ty si nedáš pokoj?!“ Zahriakol ho vojak.

Kakashi a Sai sedeli pod stromom a jedli. Už bežali štyri hodiny a boli veľmi blízko hranice, tak si dopriali pauzu na obed.
„Dúfam, že Naruto-kun a Sakura-chan budú v poriadku.“ Povedal Sai potichu.
„Poradia si. V Sune už boli.“ Ubezpečil ho Kakashi. „Naruto je silnejší ako vyzerá.“
„Som rád, že som ho spoznal. Myslím, že je naozaj dobrý priateľ...“
„Ticho!“ Sai sa zamračene pozrel na Kakashiho. Ten sústredene hľadel medzi stromy. O pár sekúnd Sai pochopil. Začul kroky.
„Rýchlo! Zober veci!“ Zavelil Kakashi a so Saiom sa skryli v kríkoch na druhom konci čistiny. Netrvalo dlho, a dorazila skupina ninjov.
„Sú z Dažďovej!“ Zašepkal Sai.
„Prepadová jednotka. Možno sa na hranici otočia, a nepôjdu po nás.“ Povedal Kakashi.
Vojaci Dažďovej zastali v strede čistinky. Každý aspoň trochu skúsený stopár by hneď zistil, že tam niekto ešte nedávno bol.
„Nemá to význam, vieme, že ste tu. Vylezte!“ Zvolal vodca. „Aj tak si vás nájdeme!“ Dodal, keď sa nikto neozýval.
„Na tri.“ Šepol Kakashi. „Raz.. dva... TRI!“ Z kríkov vyleteli shurikeny a kunaie. Vojaci sa kryli, no nestihli sa vyhnúť vodnému drakovi a atramentovým levom zboku. Pár vojakov spadlo na zem.
„Zabite ich!“ Zreval vodca a začal sa boj.
O niečo skôr v Konohe.
„Po Narutovi a ostatných ani stopy.“ Kiba nervózne hľadel na Piatu Hokage, ktorá ho zo svojho kresla prebodávala pohľadom.
„Ale v jednej dedine po ceste nám správkyňa povedala, že sa zdržali v miestnej ubytovni. Odišli odtiaľ pred piatimi dňami.“ Dodal Shino. Tým Kurenai sa práve vrátil z prieskumu, Tsunade ich poslala zistiť, čo sa stalo Narutovi a jeho týmu.
„Našli ste známky po boji?“ Opýtala sa.
„Áno, Tsunade-sama. Polámané stromy, doničenú časť lesa a obrovský kráter.“ Odpovedala Kurenai, vedúca týmu. Hokage sa na ňu so záujmom pozrela.
„Aký veľký?“
Kiba sa poškrabal na hlave. „Dosť veľký.“
„Hmm.“ Tsunade sa zamyslela. „Dobre, ďakujem. Môžete ísť.“ Povedala.
„Tsunade-sama?“ Ozvala sa Hinata. „Prosím, čo bude s Narutom a ostatnými?“ Spýtala sa ustráchane.
„Pošlem hliadky Anbu do lesov, a napíšem správu Kazekagemu. Potom budeme čakať.“ Odpovedala, kým sa prehrabávala v papieroch na svojom stole.
„Nemohla by som pre nich niečo urobiť?“
„Ale áno,“ Piata Hokage začala rýchlo písať na tenký zvitok. Keď dopísala, zvinula ho, zapečatila a podala Hinate.
„Odnes to na poštovú stanicu, nech to najrýchlejší orol zanesie do Suny.“
„Hai!“
Neji a Tenten sa náhlili lesom.
„Ako je to ešte ďaleko?“ Spýtala sa zadychčaná Tenten.
„Ďaleko. Týmto tempom ešte asi päť hodín.“ Opdovedal Neji. „Ale onedlho už nebudeme vládať.“
„To je pravda. Už teraz by sa mi zišla pauza.“
Zastali na konári veľkého stromu.
„Niečo počujem.“ Povedal Neji ticho. „Byakugan!“ V tej chvíli sa na konári vedľajšieho stromu objavili tri postavy. Mali čierne plášte, a na tvárach zvieracie masky.
„Pokoj, sme Anbu z Konohy. Hokage-sama nám kázala hliadkovať v okolí. Ste z týmu Kakashi-senpaia, že?“ Povedal jeden z nich.
„Áno.“ Odpovedal Neji. „Počúvajte. Musíte ísť čo najskôr do Konohy, a odkázať Hokage-sama, že Skrytá Dažďová a organizácia nuukeninov z Hmlovej chystajú útok na Skrytú Trávovú. Musia okamžite poslať posily. Ja a Tenten si musíme oddýchnuť ale vy to stihnete!“ Hovoril.
„Fíha, no dobre. Ale prosím ťa, vysvetli to trochu.“
Neji vysvetlil.

Gaara sa zatiaľ zamračil na zvitok, čo práve dostal od Listovej.
„Vyšlite hliadky. Na hranice aj medzi ne. Pre istotu.“ Zavelil.
Tri hodiny nato Naruto, Sakura a jedna Piesočná hliadka dorazili do Suny. Aj oni vysvetlili Kazekagemu situáciu a ten nariadil zmobilizovanie jednotiek, aby ich mohol čo najskôr poslať na pomoc.
Čo však medzitým Sai a Kakashi?
Medzi hromadou tiel stál vodca jednotky a držal si krvácajúcu ruku. Kakashi sa pod maskou neveselo usmial.
„Tak, skončime to.“ Rozbehol sa s kunaiom v ruke. Vyskočil, a so saltom ninju zhora kopol. Ten sa ubránil, no Kakashi mu rukou strhol masku, zvalil ho na zem, a podrezal mu hrdlo.
„To by sme mali.“ Zašomral. Sai k nemu podišiel, a podal mu obväz na poranené rameno.
„Dosť sme sa zdržali.“ Povedal.
„Hej.“ Prisvedil Kakashi. „Mali by sme čo najskôr ísť.“ Vo vzduchu bolo cítiľ pach krvi. Bolo dusno, a po malej prestávke sa opäť spustil dážď.
„Čoskoro by sme sa mali stretnúť s druhou jednotkou.“ Oznámil do ticha vodca stopovacej skupiny, ktorá išla po východnej hranici.
„Niečo cítim!“ Ozval sa jeden z vojakov. „Krv!“
Kakashi sedel na zemi, a pretieral si oči. Sai sedel vedľa neho a zamyslene sledoval dažďové kvapky padajúce z oblohy. Okolo nich bolo mnoho mlák, a všade sa ozýval špľachot vody. Okrem toho nepočuli nič, takže ich dosť prekvapilo keď zrazu z lesa vybehlo desať nepriateľských ninjov.
Zastali na kraji bojiska ako skamenení. Kakashi a Sai vyskočili, akoby ich udrel blesk.
„Nie! Ďalšia jednotka!“ Zvolal unavene Kakashi.
„Vy ste ich všetkých zabili?!“ Skríkol prekvapene vodca jednotky.
„To ti môže byť jedno!“
Kakashi vytvoril niekoľko pečatí. Dážď, ktorý padal na zem sa začal formovať do obrovskej dračej hlavy. Keď boli pečate hotové, hlava vystrelila a polovicu ninjov zrazila k zemi. Vrhli sa na nich čierno-biele levy, a začali ich trhať. Druhú polovicu Sai zasypal kunaiami a okrem jedného všetci padli mŕtvy. Vodca neváhal a použil vlastné jutsu.
„Suiton, Sui Shuriken!“ Skríkol. Dažďové kvapky teraz vytvorili mračno shurikenov, letiacich z oblohy.
„Dotton, Dorryu Heki!“ Ktosi v kríkoch vytvoril stenu z hliny a tá zadržala všetky shurikeny letiace na ninjov z Konohy. Všetci živí vojaci z Dažďovej sa tam obzreli. Kakashi neváhal, a presekol ich svojím Raikiri. Keď celí krvaví padli na zem, cuzdí ninja vystúpil z krovia.
„Ty si tiež z Dažďovej! Prečo si nám pomohol?“ Nechápavo sa spýtal Sai.
„Je to nepriateľ!“ Upozornil Kakashi a v ruke sa mu zjavil kunai.
Ninja pokojne odopol krátku katanu, čo mal na chrbte a hodil ju na zem, ďaleko pred seba. Potom aj puzdro na kunaie a shurikeny. Nakoniec si vyzliekol čierny nepremokavý plášť. Aj ten hodil na zem. Mal tmavohnedé nohavice, čierny opasok so striebornou prackou a rozopnutú modrú košeľu na čiernom tričku. Žiadne ďalšie zbrane.
„Niesom nepriateľ.“ Povedal pokojne. Odviazal čelenku Skrytej Dažďovej a prehrabol si pomerne dlhé čierne vlasy, mokré od dažďa. Čelenku potom tiež hodil na zem.
„Kto si?“ Nechápavo sa spýtal Kakashi.
„Na tom nezáleží.“ Odpovedal. „Vlastne som ninja Dažďovej, ale už nechcem byť. Viete, čo chystajú, že?“ Posadil sa na zem a oprel sa rukami. „Tú vojnu..“
„Hej.“ Prisvedčil Kakashi, no kunai z ruky nepustil.
„Nikdy sa mi v Dažďovej nepáčilo. Stále tam prší. No nemal som kam ísť, a generáli by ma len tak nepustili. Toto je vlastne skvelá príležitosť utiecť.“ Usmial sa na sivé oblaky nad ním.
„Ja nechápem. Ty si sa len tak rozhodol, že nebudeš shinobi Dažďovej, a odídeš z krajiny?“ Sai sa mračil. Toto bolo naozaj dosť divné.
„Nerád zabíjam ľudí.“ Zamračil sa shinobi. „Hanzou je psychopat. Chce začať vojnu, ja mu v tom pomáhať nebudem.“
„A my ti máme veriť?“ Kakashi bol presvedčený, že je to pasca.
„Nemusíte.“ Ninja s postavil, a natiahol. Zdvihol svoj plášť a obliekol si ho. „Ak chceš, zabi ma. Nebudem sa brániť. Ale chcem vám pomôcť.“ Zatváril sa vážne. „Predpokladám, že idete informovať vodcu Skrytej Trávovej. Boli ste šiesti, tí štyria zrejme išli ku vám domov. Po posily.“ Kakashi krátko prokývol.
„Pôjdem s vami do Skrytej Trávovej. Poznám skratku. Navyše keď tam budeme, poskytnem vám všetky informácie, čo budete chcieť.“ Povedal.
„Nemáme absolútne žiadny dôvod ti veriť.“ Povedal Kakashi netrpezlivo. „Dáš nám zlé informácie, zavedieš do pasce, podrežeš v spánku. Niesme hlúpy.“
„Útok začne už čoskoro. Potrebujete viac informácií. Spojenci to takmer isto nestihnú včas. No ak vám pomôžem, môžme to celé zastaviť skôr, ako dôjde k bojom, a to zomrie veľmi veľa ľudí. Musíte mi veriť.“ Ninja dohovoril, a čakal, ako zareagujú. Kakashi sa zamyslel. Po krátkej chvíli prehovoril.
„Asi je to najväčšia kravina akú som v živote urobil, ale dobre. Poď s nami. No mám dve podmienky. Tvoju katanu si vezmem ja..“
„Nech sa páči.“ Shinobi ju zdvihol zo zeme, a hodil mu ju.
„...a druhá, povieš mi ako sa voláš.“ Dohovoril.
„...“ Shinobi si nebol istý, či im to má prezradiť.
„Amakay Kinan.“ Povedal nakoniec.
„Také meno som v živote nepočul.“ Povedal Kakashi podozrievavo. Ninja siahol pod košeľu a vitiahol akýsi preukaz. Podišiel ku Kakashimu a ukázal mu prednú stranu. Bola tam jeho fotka, hodnosť (chuunin), vek (25) a meno. Hovoril pravdu.
„Dobre.“ Prikývol Kakashi. „Tak poďme ďalej.“