Hatejin 7 - každý za svojou úlohou

„No tak vážne.“ Naruto sa postavil, a s vážnym výrazom si prekrížil ruky. „ČO TERAZ UROBÍME?!“ Zvrieskol histericky.
„TICHO!“ Neji vyskočil, rukou mu zapchal ústa a strhol ho na zem.
„Zabudol si, že sa skrývame?!“ Vynadal mu Kakashi. Naruto si sadol a zničene si chytil hlavu. Kakashi sa zamyslel.
„Hm.. no.. ja neviem. V prvom rade musíme informovať Vodcov dedín, ktoré majú napadnúť prvé.“ Povedal.
„Pochybujem, že by im to pomohlo, počuli ste. Majú silnú armádu.“ Poznamenal Sai.
„Hmm... Už viem, čo urobíme. Rozdelíme sa. Neji a Tenten pôjdu do Konohy a o všetkom informujú Hokage-sama. Naruto a Sakura pôjdu do Suny a požiadajú o pomoc Kazekageho. A ja so Saiom pôjdeme varovať Vodcu Skrytej Trávnatej. Jasné?“ Povedal rozhodne.
„A prečo ste to rozdelili práve takto?“ Urazene sa opýtala Sakura.
„Ty a Naruto Gaaru poznáte najlepšie. Neji a Tenten sú rýchli, takže do Konohy dorazia dosť skoro, navyše trafiť tam je odtiaľto najťažšie. Neji s Byakuganom to zvládne. To, že do Trávnatej pôjdem ja, je snáď jasné a Sai mi pomôže najviac, lebo patrí k Anbu a má určite viac vojenských skúseností než vy, bez urážky. Takže nám to celkom pekne vyšlo. Nejaký problém?“ Dohovoril.
„Ja by som...“ Začal Naruto.
„Pripomínam, že sme vo vážnej vojenskej situáci, čoskoro bude vojna a všetky tri úlohy majú nesmierny význam: Trávnatá=Varovať ich pred útokom, Piesočná=rýchla vojenská pomoc, Konoha= najväčšie posily proti zvyšku armády. Napriek tomu však vôbec nezáleží na tom, či niekto pôjde do Konohy alebo inam. Teraz sa musíme sústrediť na to, ako sa odtiaľto dostaneme. Inak je to celé zbytočné!“ Pripomenul im Kakashi, ktorého to už prestávalo baviť.
„HAI!“ Odpovedali všetci a postupne položili ruky na tú Kakashiho, ktorú mal vystretú v strede.
Ešte zohnali nejaké jedlo a zásoby, a podvečer sa znovu stretli v úkryte. Všetko si rozdelili a napchali do troch koženných vakov, pre tri skupinky.

„Je čas ísť. Odlomte si rákosie, budeme cez neho dýchať, keď budeme plávať v rieke.“ Celý tým vyšiel z kríkov a prikradol sa k brehu rieky. Opatrne si medzi rákosím našli miesto, kade sa dalo prejsť až k vode, a po ceste si natrhali rákosie. Kakashi sa na svoj tým naposledy varovne pozrel, a potichu vošiel do ľadovej vody. Ako vchádzal, potichu to špľachlo a zárovež si cez roztrhanú masko vložil do úst koniec rákosia. Ostatný ho rýchlo nasledovali. Kakashi im vysvetlil, že pôjdu stále pri brehu po prúde rieky. Neji pôjde hneď za ním, a bude sa Byakuganom pozerať, či niesú blízko stráže a či už sa dostali mimo dediny. Keď to bude zlé, potiahne Kakashiho za nohu a zastaví. Všetci pôjdu tesne za sebou, takže to zbadajú.
Vyrazili, plávajúc tesne za sebou a kúsok pod hladinou ich v hustnúcej tme nebolo vôbec vydieť. Niekoľkokrát pre istotu zastali a počkali, kým im Neji nedal signál, že môžu opäť ísť.
Plávali niečo cez dvadsať minút, keď Neji potiahol Kakashiho za nohu, a vynoril sa. Ostatný tiež pochopili, a vynorili sa.
„Vyjdite na breh.“ Zavelil potichu Kakashi. Vydriapali sa na breh a Naruto hlasno kýchol.
„Pozor, Naruto. Neji, nieje na blízku žiadny nepriateľ?“ Opýtal sa Kakashi rýchlo. Neji pokrútil hlavou.
„Schovajme sa tu, medzi stromami. Do rána sa možno uschneme. Ďalej pôjdeme až keď bude svetlo.“ Zavelil Kakashi.
„Beriem si prvú stráž.“ Ponúkol sa Naruto. Prezliekli si šaty z dediny za svoje, a rýchlo zaspali.

Ráno si po skromných raňajkách sadli do kruhu na poslednú poradu.
„Takže, mapu nemáme. Tamto je sever, takže Konoha je na juhovýchod zhruba. Neji byakuganom nájde cestu, takže to nieje problém. Pokiaľ viem, Suna je na juho-západ. Už ste tam boli, mohli by ste trafiť. Ja so Saiom pôjdeme odtiaľto krížom k západnej hranici. Potom obídeme zem Dažďa a pôjdeme do Trávovej. Tak, čas vyraziť.“ Kakashi vstal.
Spomezdi stromov presvitali lúče slnka a robili na zemi svetlé šmuhy. Bolo teplé ráno, vínimočne bez dažďa. To dodalo celému týmu trocha optimizmu a tak si rýchlo zbalili posledné veci a tiež vstali.
„Veľa šťastia.“ Povedal Kakashi a položil Narutovi ruku na plece.
„Pozdrav odo mňa Kazekageho.“ Povedal Narutovi Neji.
„Jasné!“ Usmial sa blonďák. „Prines mi nejaký rá-“ TRESK!
„Naruto, pohni. A žiadny rámen nebude!!“ Skríkla výhražne Sakura.
„No, hádam aby sme šli, kým sa tu niečo stane.“ Poznamenal Kakashi. „Zbohom, zatiaľ. A veľa šťastia. Poďme Sai.“ Otočil sa. Sai sa posledný krát pozrel na svojich kamarátov. „Zbohom. Pošlite správu do Trávovej.“ S tým sa aj s Kakashim rozbehli.
„Tak, veľa šťastia.“ Pozdravil aj Neji a s Tenten vyrazili na opačnú stranu.
„Aj vám..“ Dodal ticho Naruto. „Dobre!“ Udrel si päsťou do dlane. „Ideme.“
Šesť ninjov sa vybralo, každý na svoju stranu aby splnili úlohu, ktorú dostali.

Čo sa však medzitým dialo v pevnosti Dažďovej?

„Väzni UTIEKLI!!!“ Zreval strážnik keď sa dovalil do hlavnej miestnosti, kde sa momentálne nachádzali všetci generáli Dažďovej, Hanzou aj Hatejin.
„Uh- ČO?!“ Hatejin sa skoro udusil čajom, čo práve pil.
„To nieje možné! Mali zablokovanú chakru!“ Skríkol Hanzou.
„No práve, najprv som myslel, že je to v poriadku, do jedného som kopol, ale bol to klon! Na prerezané reťaze tam jeden z nich zavesli šesť klonov!“ Vysvetľoval strážnik.
„Došlaka!“ Skríkol Hatejin a kopol do stola. „Zase len Kakashi! Mal som ho zabiť kým som mohol! Prečo vždy ON?!“ Zúril.
„Ako vždy?“ Nechápal Hanzou.
„Napríklad zabil Momochi Zabuzu. Skvelý šermiar a išlo mu len o moc, ako by nám pomohol, ale je mŕtvy. A vôbec, kým bol v ANBU, vieš koľko nuukeninov zabil? Vieš to?“ Otočil sa na Hanza.
„Dostal si ma.“ Odpovedalmu znudene.
„Neviem! Ale bolo to hrozne veľa! Kvôli nemu som prišiel o dva dni neskôr! Kvôli nemu som skoro umrel a prenasledoval ma celú zem Ohňa, pomaly až sem! Stavím sa, že teraz všetko vie a pôjde varovať vodcu Trávovej! DOŠĽAKA S NÍM!!!“ Nadával.
„Oh, buď už ticho. Nikoho neinformuje. Pošlite najrýchlejšiu bojovú jednotku, akú máme. Polovica pôjde po východnej, a polovica po západnej hranici. Stretnú sa na na hranici našej zeme, a Trávovej.“ Hanzou kývol na jedného z vojakov stojacich pri stene. „Choď to zariadiť. Nech okamžite vyrazia.“ Dohovoril a sadol si späť do kresla.
„Počkaj, idem tiež!“ Protestoval Hatejin.
„Ty si našim spojením s organizáciou, zabudol si?“ Pripomenul mu Hanzou.
„Došlaka!“ Nuukenin posledný krát kopol do stola a hodil sa do kresla.

O pol hodiny z pevnosti vyrazili dve jednotky ninjov, po desať mužov.
O mnoho kilometrov ďalej Saia striaslo, a zastal.
„Čo sa deje?“ Spýtal sa Kakashi.
„Neviem.. nič.“ Povedal Sai a pokračoval v ceste.