Ukradnuté slnko 9

Okolo polnoci zobudil Naruta hluk na okennej rímse hosťovskej izby. Hinata bola naňho ešte stále naštvaná za ten súboj so Sasukem, takže ho vykázala zo spálne. Jedna noc sa dá prežiť, dve sú otrava, ale tú tretiu už bude spať vo vlastnej posteli s Hinatou po boku.
Hluk na parapete sa ozval znova. Niečo slabo zaťukalo na sklo.
Naruto teda vstal, zasvietil nočnú lampu a šiel sa pozrieť, čo ho to ruší. Na okne sedel Sasukeho sokol Kizoku s kúskom zvitku priviazaným na nohe. Hokage papierik rýchlo odviazal, načo sokol odletel tak rýchlo, že Naruto od ľaku až podskočil.
„Sprostý vták,“ šomral si popod nos a šúchal líce, po ktorom ho udrelo vtáčie krídlo.
Na lístku bol strohý odkaz: „Pisateľ bol tam. Potrebujem Katsumi, Takeru a Kama; čakajte ma pred obedom.
Ten-Ten, Neji a Sai. Ani jeden z nich nemal momentálne misiu mimo Konohy, takže by to nemal byť problém.
Naruto lístoček položil do plytkej misy na stole a zapálil. Po zvyšok noci už poriadne nezaspal. Neustále musel myslieť na novinky od Suigetsu. Nevedel sa dočkať.

Sasuke dorazil o pol desiatej a okamžite sa vybral do kancelárie Hokageho. Tam ho už čakal Naruto, úplne sám. Ostatných dá zavolať neskôr, teraz si potrebuje pohovoriť so Sasukem osamote.
Sasuke mu v rýchlosti zhrnul rozhovor so Suigetsu.
„Takže Sakura je živá? Ona žije...“ Šokovane opakoval Naruto.
„Ak je naozaj tak silná, ako hovorí Suigetsu, nebude ľahké dostať ju do Konohy.“
„Sasuke,“ zadíval sa naňho Naruto, ktorého prvotný šok už ako- tak prešiel. „Neviem, či je najmúdrejšie brať ju tu.“
V Sasukem zovrela krv. „Neopustím ju!“ Vykríkol.
„Nie je bezpečné...“ Snažil sa vysvetliť Naruto, ale Sasuke ho nepočúval, len naňho kričal.
„Neopustím ju! Ona sa nevykašlala na mňa! Keď som sa vrátil a nikto mi neveril, ona so mnou zostala! Hrozilo jej, že príde o priateľov, ale jej to bolo jedno! Nemôžem...“
Sasuke sa zlomil. Bezmocne klesol do nízkeho kresla vedľa stola Hokageho.
Naruto sa už nesnažil povedať nič. Nechal priateľa, nech zo seba dostane hnev a frustráciu. Až keď si bol istý, že bude Sasuke reagovať racionálne, prehovoril.
„Nikdy by som nedovolil, aby si ju opustil. Ak by ti to napadlo, zmlátil by som ťa, že by si sa mesiac nepohol z nemocnice.“ Vstal, podišiel k nemu bližšie a pokračoval: „Je ale nebezpečné priviesť ju rovno do Listovej. Vieš, čo povedal Suigetsu- je zlá. Tadaši jej musel niečo urobiť a kým neprídeme na to čo, bude na mieste, kde nikomu neublíži.“
Sasuke zdvihol oči, ale hlavu mal stále sklonenú. „Kde?“ Opýtal sa rezignovane.
„Bývalé väzene Listovej na severe. Teraz je prázdne, všetci väzni sú v novej budove na juhu.“
Keď to veliteľ ANBU rozumne zvážil, dávalo to zmysel. Naruto mal pravdu, nemôžu ju vziať do Konohy. Bývalé väzenie je asi dvadsať kilometrov od Listovej.
„Zostanem s ňou.“ Zo Sasukeho strany to bolo oznámenie, nie žiadosť.
„Nie,“ odpovedal Naruto. Sasuke sa už dvíhal zo stoličky s úmyslom Naruta udrieť, ten ho ale zastavil.
„My s ňou zostaneme,“ povedal.
„Si Hokage, nemôžeš opustiť Listovú,“ odpovedal mu Sasuke, ale vôbec to neznelo presvedčivo. Bože, ako len chcel, aby šiel s ním.
„Nechám tu jeden svoj klon. Nikto nič nezistí. Navyše ak sa niečo stane, hneď sa o tom, vďaka klonu, dozviem.“
Nápad to nebol zlý, ale Sasuke vedel, že v Konohe sú ľudia, čo majú schopnosti zistiť, že to nie je skutočný Naruto. Na druhú stranu, v mierových časoch, ktoré svet ninjov zažíva posledné roky, sa na niečo také mohla zamerať iba jediná osoba.
„Čo Hinata?“ Spýtal sa Sasuke.
„Je na mňa naštvaná, za ten náš predvčerajší súboj. Mám doma tichú domácnosť. Ako ju poznám, vydrží jej to ešte aspoň tri dni.“
„Zabije ťa, keď to zistí,“ uškrnul sa Sasuke.
„Ak to zistí,“ opravil ho Naruto.
„Nie, Naruto, keď. Lebo ona na to príde, za to ti ručím. A keď ťa potom vyhodí z domu, zabudni na môj dom.“
Naruto otrčil pery. Hinata ho už raz vyhodila z domu. Pred nepohodlným gaučom v pracovni ho uchránil Sasuke. Vtedy tu bola ešte Sakura. Samozrejme, že držala stranu Hinate a za ten týždeň, čo u nich strávil, mu to dala poriadne vyžrať.
„Myslím, že to risknem,“ usmial sa napokon Hokage. „Alebo ma chceš ešte presviedčať?“
Sasuke vedel, že by sa mal pokúsiť vyhovoriť mu to. Mal by... Ale v skutočnosti nechcel. Preto len pokrútil hlavou.
„Pred ostatnými zohraj divadielko, ako veľmi chceš ísť, ale ich argumenty ťa presvedčia, aby si zostal. Poviem, že som poslal do Pieskovej po jedného z nich ANBU, ktorý sa k nám pridá,“ predostrel svoj plán Sasuke.
„Načo nám bude ANBU z Piesočnej?“ Nechápal Naruto.
„To budeš ty, pako,“ unavene vzdychol Sasuke.
„Aha.“
„Vyrazíme ešte pred obedom. Sleduj nás a pridaj sa k nám v maske Piesočného ANBU podvečer.“
Plán bol pripravený, zostávala však ešte úloha, do ktorej sa nechcelo ani Sasukemu ani Narutovi.

V úzkej podzemnej chodbe svieti len jedna sviečka v dvojramennom svietniku na stene. Všetko, čo je mimo dosahu jej mihotavého žltkastého svetla ovláda nepreniknuteľná temnota nasiaknutá strachom. Hlboko v tejto temnote mdlo žiara dva malé červené body- chladné, bezcitné oči.
„Pripravuješ sa na útok?“ Spýtal sa Tadaši, stojac vo svetle jedinej sviečky.
„Vždy som pripravená, hlavne keď ide o Uchihu,“ odpovedala ružovláska.
„Neopováž sa zas plytvať mojimi kunaimi!“ Varoval ju zvýšeným hlasom.
Sakura naňho vystrelila ako šíp. Jednu ruku mala zaťatú v päsť, v druhej zvierala kunai so symbolmi. Ohnala sa po ňom päsťou, pár dobre mierenými kopmi a údermi by bola kohokoľvek iného zložila k zemi, ale Tadaši bez väčšej námahy vykryl všetky jej útoky. Až do poslednej chvíle držala ruku s kunaim pri tele, vyčkávala na vhodnú chvíľu, až kým sa jej dočkala. Po súperovej ruke stieklo pár kvapiek krvi.
„Na mňa to nepôsobí,“ vysmial sa jej. „Myslíš, že by som niekoho naučil techniku, ktorá ma môže poraziť?“
„A ty si myslíš, že ja som len tak niekto?“ Kontrovala mu Sakura.
Škodoradostne sa zaškerila, zložila pečate a čakala, aký výsledok sa dostaví. Keď sa však v priebehu dvoch minút nič nestalo, nazlostene zavrčala a pobrala sa späť do svojho tmavého kúta.
„Nedaj sa odradiť neúspechom,“ povedal Tadaši s hranou, patetickou zhovievavosťou, akoby sa rozprával s malým deckom. „Stále skúšaj, veď koniec- koncov, každá skúsenosť ťa posilňuje. Mimochodom, prečo si nezabila toho spratka? Všetky označené kunaie sú vzácne, a teraz má navyše jeden z nich Konoha.“
„Návnada. A onedlho budem potrebovať novú schránku. On sa hodí lepšie než tie predošlé, ktoré presakujú,“ odpovedala mu Sakura.
„Výber schránky je na mne!“
„Odteraz nie. Nedokázal si nájsť takú, ktorú by som mala úplne pod kontrolou. Ja tomu hovorím neúspech a ten nestrpím.“
„Keď si ho stretla, tiež tá súčasná presakovala?“
Tadašiho otázka sa však už nestretla s odpoveďou. Červené svetielka zhasli, Sakura zavrela oči. Musí ešte veľa premýšľať, ak chce dostať oboch- Hokageho aj veliteľa ANBU z Listovej- živých a spútaných. Bolo by určite ľahšie zabiť ich, ale ju ľahké cesty už dávno nelákajú.