Na rázcestí

Čoskoro tu vojna vypukne....
A ja som postavená otázke...

On či on...
Tápam...
Pôjdem k svetlu či k tme?
Keď sa pobijú ...
Takmer na smrť...
Koho zachránim....
Toho koho milujem...
Či toho čo miluje mňa a ja jeho....
Asi tiež milujem....
Jeden je svetlo, druhý tma.
Jeden je dobro, druhý zlo.
Jeden mňa bráni, druhý mi ubližuje.
Jeden ma miluje, druhý nie.
Jedného asi milujem, druhým si už nie som až tak istá.
Keď jedného stretnem (to je dosť často) je ako moje slnko, som šťastná.
Keď toho druhého je jeho opak a som pri ňom smutná.

Obidvaja však majú niečo spoločné....
Ako menší boli samí. Ale jeden dlhšie ako druhý... To moje slnko...
Zvláštnosť. Niečím sú odlišní ako iní .....
A túžbu byť silnými shinobi...... čo už sú...

A ja???
Cítim sa stále slabá....
I keď je pri mne on a strácam dôveru v seba....
On mi pomôže...
Asi zachránim jeho.....

Áno.... Zachránim ho....
Pretože ....ja ......
Zo začiatku som ho brala ako kamaráta....
Ale teraz viem....
Že ho asi fakt.....

MILUJEM!