Sny sú najhorší nepriateľ

Pozbieral som všetky svoje sily, aby som sa odvliekol do kúpeľne. Skorá ranná hodina ma neprekvapila, iba tá odporná únava. Pretiahol som sa cez dvere do kúpeľne. A zapol vodu. Napil sa. Tie žiletky v krku nepovoľovali a ja som cítil ako mi krv steká vo vnútri v hrdle. Nejako to prežijem povedal som si. Po tých snoch, už zázraky nečakám. Hýbal som sa opatrne, lebo kĺby a svaly boli stuhnuté v čudesných tvaroch.

Sledoval som východ slnka od stola s kávou. Zvládol som sa navliecť do tuniky a nohavíc. No nezvládal som to mentálne. Keď ten sen. Je čas ísť. Vyskočil som z balkóna rovno na strechu domu oproti. Zabolelo to kolenné kĺby a stehenné väzivá. Aspoň sa trochu rozohrejú a preskakoval som po strechách striedavo. Keď zrazu som sa ocitol v uličke. Nechápal som. Spadol som? Úzka ulička, plná smetných košov a odpadu sa zrazu začala plniť temnotou. Svetlo mizlo. Ja som zmizol. Stratil som sa v tom, kde som.

Páry zlých očí začali mať záujem o moju dušu. Chcú ju pravdepodobne vyrezať mečmi a pripísať si ju čiarkou za meno. Už idú. Nevidel som ich. Ale cítil. Zárezom kosť o kosť som mu podkopol nohy a predtým než dopadol na hlavu som mu zabodol lakťovú kosť medzi lopatky a zakrútil rukou.

Ďalší vrhol shuriken. Oblizol mi rameno a zanechal tam cestičku. Potom zmenil pozíciu a vyskočil. Bojovník neváha. Pečate. Oheň. Škvariace sa telo dopadá. Majiteľ mi trhá uši od agónie a utrpenia. Jeho podrezaný krk mu podčiarkol rozsudok.

Zrazu sa cítim divne. Nastal nejaký zlom. Niečo nie je dobré. Z hrudníku mi trčí bodec. Pohľad sa rozmazáva. Ja zaspávam. Netušiac.
Zobudil som sa skoro ráno. Celý spotený a nervózny. Nevyspatý a stuhnutý. Vstal som a odtackal som sa do kúpeľne. V ústach ma strašne reže. Potrebujem vodu, veľa vody. Pozriem sa na hodinky a všimnem si, že nepotrebujem spať. Za chvíľu mám službu. Preto si oblečiem tuniku a nohavice a uvarím kávu.

Posrkávam kávu pri východe. V uliciach je rušno. Niečo sa stalo. Áno, stalo. Ale ja sa to už nedozviem. Z hrdla mi trčí dýka. Chrčím. Omdlievam. No chcem vidieť tvár vraha. Mal masku s úsmevom maniaka, pomstiteľa. Vraví niečo o tom, že som mu zabil bratov minulú noc. Chcem si len dopiť kávu a ísť do služby. Ale to som spal. Čo už. Dúfam aspoň sa konečne raz vyspím. Zavrel som oči. Umieram. Miznem

Zobudil som sa skoro ráno s bolesťou hlavy a ostrou bolesťou v hrdle...