Narutova sestra 36 - Problém: Sasori to zistil!

Sasori ich sledoval s takou nechuťou, až mu bolo zle. Vrelo to v ňom.
„Mali by sme už ísť,“ povedala Nana, keď sa odtiahla.
„Ešte chvíľu.“
„Už je naozaj pozde.“
„To nevadí.“
Itachi ju bozkával so všetkou láskou a nehou, ktorú v sebe mal.
„Ale ... budú nás hľadať.“
„Poďme dnu.“ navrhol.
„Nemali by sme byť vždy v posteli.“ zasmiala sa.
„Viem, ale ... ja po tebe túžim.“
„Veď aj ja po tebe, len si myslím, že nie je najvhodnejší čas.“
„Ako to myslíš?“
„Konan s Peinom majú svadbu, tak by sme ju nemali premárniť sexom. Na to si nájdeme čas inokedy, dobre?“
Itachi si povzdychol a pustil ju zo svojho náručia. Chcel ju tak strašne. Ale Nana mala pravdu.
„Fajn. Idem Peinovi aspoň zagratulovať, úplne som na to zabudol.“
„Choď napred, prídem za tebou.“
Itachi prikývol a stratil sa v tme. Nana tam zostala sama. Vydýchla obláčik pary do vzduchu a obula sa. Keď už chcela odísť, v kríkoch niečo zašušťalo. Otočila sa. Z kríkov vyšiel Sasori. Začalo jej biť srdce ako nikdy predtým. Chcela byť pokojná, ale roztriasla sa tak, že by si to všimol aj slepý. Dúfala, že ju s Itachim nevidel, lebo ak áno tak ... na to nechcela ani pomyslieť.
Sasori sa tváril prekvapene, že ju tu vidí. Nechcel na ňu hneď vybehnúť. Mal plán.
„Čo tu robíš tak sama?“ spýtal sa.
Jeho hlas znel pokojne a vyrovnane. To Nanu ako-tak uistilo, že nič netuší.
„Hľadala som ťa.“ zaklamala.
„Tu?“ opáčil začudovane. „Čo by som tu, preboha, robil?“
„Myslela som si, že-“
„Poď sa prejsť.“ navrhol.
Chvíľu zaváhala. Ísť na prechádzku s ním a sama asi nebol ten najlepší nápad. Ale keď nič nevidel a nič netuší, nemala sa čoho báť.
„Mám zlé topánky.“ vyhovárala sa.
„Určite to zvládneš.“ usmial sa.
„Bolia ma v nich nohy.“
„Tak sa choď prezuť, nie? Alebo ťa ponesiem?“ zažartoval.
„Poďme radšej za ostatnými.“
„Chcem byť s tebou. Sám.“
„Teraz?“
„Áno. Tak poď, chcem sa ťa na niečo opýtať.“
Nane nezostávalo nič iné, len súhlasiť. Čímkoľvek sa vyhovorila, on jej na to odpovedal niečím, čo nemohla vyvrátiť. Jednoducho povedané, držal ju v šachu.
Tak ju teda, či chcela alebo nie, chytil za ruku a vybrali sa do lesa. Išli pomaly. Nana sa vždy pozerala do zeme, aby sa náhodou nedostala do očného kontaktu s ním. Vládlo medzi nimi ticho. Nana nechcela veľmi rozprávať, lebo sa jej triasol hlas. On, na rozdiel od nej, bol celkom uvoľnený. Nevyzeral na to, že niečo vie. A už tobôž nie na to, čo sa chystal urobiť.
***
„Kde tá Nana toľko trčí?“ pomyslel si Itachi.
Sedel sám pri veľkom stole a čakal na ňu.
Zábava bola v plnom prúde. Konan, Zetsu a Kakuzu sa vykrúcali v strede parketu a Kisame s Peinom do seba liali alkohol.
***
„Takže,“ prerušil Sasori ticho, ktoré prerušovalo len šušťanie jesenného lístia, po ktorom chodili. „Veľa som o nás premýšľal, keď som bol preč.“
„Ja tiež.“ povedala potichu Nana.
Rozhodla sa. Buď mu to povie teraz, že ho podvádza, alebo nikdy. Už to nemohla ďalej zniesť. Už mu nedokázala dlhšie klamať. Rozíde sa s ním! Zo začiatku, keď to plánovala, si verila a bolo jej jedno, ako na to bude Sasori reagovať. Ale keď si predstavila, čo sa bude diať, ak mu to povie, vzdala to. Každý deň, hoci aj trikrát, sa vybrala k jeho izbe s cieľom, že vzťah ukončí. Len čo sa postavila pred dvere jeho izby, natiahla roztrasenú ruku ku kľučke, chytila ju a .... pustila ju.
„Nani,“ zastavil, chytil ju za plecia, otočil k sebe a zapichol do nej svoj pohľad. „Tajíš mi niečo?“
„N - Nie.“ vydýchla priškrtene, až jej vyschlo v ústach.
„Naozaj?“
„Vážne. Prisahám.“ dala si ruku na srdce.
„Ale,“ začal pomaly a urobil dramatickú pauzu. „Ja viem o tom, že ma podvádzaš.“
Nanine zreničky sa zmenšili a skoro zabudla aj dýchať. Sasori sa usmial.
„Takže Itachi, čo? Hmm ... a ja som si myslel, že nám to bude tak klapať.“
Zaťal päste, schytil ju za krk a pritlačil o strom.
„Takže ty si si dovolila ma podvádzať, čo?!“ zreval.
„Po-čkaj, pro-sím!“ zašepkala.
Jeho stisk bol taký pevný, že nemohla dýchať, nie to ešte rozprávať.
Po chvíli ju pustil. Spadla na zem a prudko sa nadýchla.
„Prečo si mi to urobila, Nana? Prečo?“ spýtal sa pokojnejšie.
„Ja ti to vysvetlím-“
Dal jej facku a znova ju schytil za krk.
„Chceš mi to vysvetliť?! Ako sa to dá vysvetliť?! Ty to nechápeš?! Zničila si náš vzťah, kvôli obyčajnému sprostému Uchihovi!“ reval. „Nebudeš jeho! Si moja! Moja! Len a len moja! Nikto na teba nebude siahať! Zviedol ťa on, čo?! Ale je to inak! Zomrieš, Nana!“
Trochu sa spamätala. Aj na priek jeho stisku sa dokázala vyzuť. Kopla ho kolenom do brucha. Jeho stisk povolil. Vytrhla sa mu a začala utekať.
„Ty k***a!“ skríkol. „Zabijem ťa!“ a rozbehol sa za ňou.
Nana bežala čo jej sily stačili. Kľučkovala pomedzi stromy, ale vôbec netušila, kam beží. Bolo jej to jedno, hlavne nech mu unikne. On ju chce zabiť. To nie je normálne! Bol ako nepríčetný.
Pomaly ju začal doháňať ...