Narutova sestra 28 - Únos

Nana Sasukeho nepoznala. Nevedela kto je a čo má za lubom. To vedel iba on. Mal plán, podľa ktorého ju chcel dostať za každú cenu. Nana vycítila niečo zlé. Bol to akýsi neopísateľný pocit, že sa blíži prehra. Zo Sasukeho vyžarovala neuveriteľná istota a sebavedomie. Zrazu zneistela. Nevedela od neho odtrhnúť oči.
„Nana, nestoj tam ako teľa a rob niečo!“ zreval jej Hidan tesne pri uchu.
Sasukemu sa nepatrne zdvihol jeden kútik úst. Nana sa rýchlo spamätala a odskočila od neho.
„Kto si?! A čo chceš?!“ spýtala sa Nana.
„To je Itachiho brat.“ oznámil Hidan.
Sasuke vytiahol katanu. Vedel, že toto nebude práve ten najľahší boj, ale veril si. Nana neváhala a začala robiť pečate.
„Živel Blesk: Elektromagnetická vražda!“ skríkla.
Z ruky jej vyletel blesk, ktorý namierila na Sasukeho. Chcela ho zabiť. Už – už bol blesk skoro pri Sasukem, už chýbalo len pár centimetrov, keď v tom Sasuke uhol. Nana sa nestačila diviť. Doposiaľ ešte nikto neuhol tomu blesku. Nikto, okrem neho.
„Dočerta,“ pomyslela si a začala robiť ďalšiu pečať.
„Vodná vlna!“
Bohužiaľ aj vodnej vlne sa uhol. Dokonca ani Hidan ho nevedel zasiahnuť svojou kosou.
„A teraz ja,“ povedal Sasuke. „Chidori!“
Keď ho Hidan chcel zasiahnuť kosou, Sasuke to využil a zasiahol ho. Zásah bol presný. Hidan padol na zem v bezvedomí.
Nana sa zamračila. Čím ďalej, tým viac bola presvedčená, že to nezvládne. Keď chcela znova zaútočiť, chcela trochu ustúpiť dozadu, no nevšimla si kameň a potkla sa. Keď padala všimla si, že sa Sasuke na ňu rúti s katanou. V tom sa pred ňu postavil Hidan a Sasukeho útok odrazil.
„Mňa nemôžeš zastaviť, ty idiot.“ povedal Hidan posmešným hlasom. „Nikdy nezomriem, ku*va.“ a začal útočiť.
Sasukeho sa jeho útokom vyhýbal dokonale, no keď sa posledný krát zaháňal, poškrabal ho. Presne to chcel.
„A si v p**i!“ zreval.
Zrazu sa Sasuke rozplynul. Bol to klon.
„Ku*va!“ zakričal Hidan.
Nana sa začala obzerať, či ho niekde neuvidí. Nič. Akoby sa vyparil. Nie, nevyparil sa. Len si ho nevšimla. Stál za ňou. Pristúpil k nej a priložil jej ku krku katanu.
„Nehýb sa a nič sa ti nestane.“ zašepkal.
Keď si to Hidan všimol, spustila sa z neho spŕška nepekných nadávok.
„Odíď, inak ju zabijem.“ vyhrážal sa Sasuke.
A to čo sa stalo Nanu poriadne prekvapilo. Hidan odišiel. Len tak!
„Hidan, ty idiot-“
„No tak, ticho.“
Hidan odišiel a nechal ju tam napospas bláznivému Sasukemu. A ďalej si už nič nepamätala, pretože ju omráčil. Prehodil si ju cez plece a vydal sa preč.

Nana sa zobudila až o pár hodín. Bolelo ju celé telo, ale to veľmi nevnímala. Pomaly otvorila oči a pár krát zažmurkala. Nevedela, kde je, ani čo tu robí. Niekto sa nad ňou skláňal. Nevedela poriadne zaostriť. Bol to muž. Mal sivé vlasy a okuliare. Keď už videla všetko ostrejšie všimla si, že leží na veľkom, železnom stole. Bola jej zima. V miestnosti bolo dosť chladno. Nemala na sebe plášť.
„Konečne si sa zobudila.“ prehovoril muž.
Nana otočila hlavu a uvidela jeho tvár. Bol jej akýsi známy, len si nevedela spomenúť.
Som si takmer istá, že ho poznám, pomyslela si.
„Som Kabuto.“
No jasné, Kabuto, ten zo zvučnej, prebehlo jej hlavou.
Bola priviazaná. Práve jej niečo vpichoval do ruky. Nemala dosť síl na odpor, a tak len ležala.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa.
Bola úplne zmätená a z minulého dňa si nič nepamätala.
„Ale nič.“ povedal.
Rozviazal ju a pomohol jej posadiť sa. Bolo jej zle a točila sa jej hlava. Cítila sa ako na kolotoči.
Opatrne sa posadila a rozhliadla sa. Miestnosť v ktorej sa nachádzali jej pripomínala miestnosť v sídle, kde zabíjali ľudí a vyberali démonov. Cítila krv.
„Tak poď, pôjdeme.“ povedal.
„Kam?“
Neodpovedal. Len ju začal viesť tmavou chodbou. Zastali pred dverami a vstúpili.
„Majster Orochimaru?“
„O – Orochimaru?!“ spýtala sa vystrašene.
„Ahoj, Nana.“ povedal slizkým hlasom.
Chcela sa vytrhnúť Kabutovi, ktorý ju držal, ale nemohla.
„Pusti ma!“ kričala. „Čo so mnou chcete?!“
„Sasuke si ťa chytil a priviedol. Budeš oddnes patriť jemu.“
„Nie som žiadna vec!“
Prekvapilo ju, že nemohla používať svoju chakru. Akoby bola zablokovaná. Vôbec ju nevedela ovládať.
„Už si si všimla, že nemôžeš používať svoju chakru?“ spýtal sa Kabuto. „Aj to, že nemáš dosť síl na odpor?“
To mala na svedomí tá látka, čo jej vpichol.
„Dobrá práca, Kabuto. Budeš pre neho perfektná. Teraz môžete ísť.“ kývol hlavou na Kabuta, aby odišli.
Kabuto poslúchol a obaja odišli. A potom jej to došlo. Oni ju chcú len tak dať Sasukemu, aby si s ňou robil, čo chcel! Možno aj niečo horšie. Chcela si prerezať lano, ktorým mala zviazané ruky, ale bola úplne odzbrojená.
„Prosím, nie!“ skríkla.
Jej krik bol plný beznádeje a strachu.
Kabuto Nanu viedol dlhou, tmavou chodbou. Nakoniec obaja zastavili pred obrovskými dverami. Kabuto zaklopal, dvere sa otvorili a postrčil ju, aby išla dnu. Srdce jej bilo ako divé. Vošli do obrovskej miestnosti, kde bola veľmi zlá viditeľnosť, pretože na stene horeli len tri petrolejové lampy. Bola to niekoho izba, pretože to tam bolo zariadené. Bolo tam mnoho políc, na ktorých bolo veľa rôznych kníh, všade bolo veľa zbraní, obrovská posteľ a veľký gauč, na ktorom niekto sedel. Bol to muž. Videla len, že má čierne vlasy, bielu košeľu a tmavé nohavice.
„Čo tu chceš?!“ zavrčal zlostne na Kabuta.
„Priviedol som ju, ako si chcel. Vraj si máš s ňou robiť, čo chceš a ak ju nepotrebuješ, zabi ju.“
„V poriadku. Teraz odíď.“ povedal a Kabuto odišiel.
Len čo zavrel dvere, všetky lampy zhasli. Teraz sa navôkol nich rozprestierala len čierno-čierna tma. Videla len červené oči, čo sa pozerali na ňu. Mal Sharingan. Len vďaka tomu si ju mohol v tej tme prehliadnuť. Aj keď bol známy svojou ľadovou povahou a bezcitnosťou musel uznať, že je krásna.
„Moje meno je Uchiha Sasuke.“ predstavil sa.
Počula, že vstal z gauča, mieril k nej a vyťahoval katanu. Pomaly sa začala lúčiť so životom. Myslela si, že ju ide zabiť. Rozohnal sa, presekol laná, ktorými mala zviazané ruky a katanu zasunul späť. Predpokladala, že jej odľahne, keďže ju nejde zabiť, ale opak sa stal pravdou. Jej strach bol ešte väčší, pretože vôbec netušila, čo s ňou má v úmysle. No to, čo spravil, by ju nenapadlo ani vo sne. Pristúpil k nej zozadu, rozviazal stuhu, ktorými mala zviazané vlasy a rozpustil jej ich. Zhlboka sa nadýchol jej vanilkovej vône.
„Už dlho som nikoho nemal,“ zašepkal jej do ucha.
Až jej z toho naskočili zimomriavky. Celá sa triasla, ale to ignoroval. Začal ju hladiť po bokoch a stehnách. Potom jej dal vlasy na pravú stranu, začal ju bozkávať na krku a rozopínať gombíky na košeli. Bol ako diabol. Cítila sa, akoby ju jeho dotyky zmrazili. Vedela, čo sa bude diať, ale nechcela to. Nechcela s ním skončiť v posteli. Napokon jej košeľu vyzliekol a odhodil na zem. Postavil sa pred ňu, no ona začala pred ním cúvať dozadu, aj keď vôbec netušila, kam ide a nič nevidela. Nakoniec vrazila chrbtom do steny. Ani sa nenazdala a už bol znova pri nej. Cítila, ako jej dýcha na krk.
„Nie!“ odstrčila ho.
„No tak, Nana, oddaj sa mi. Buď konečne moja ...“
„To nikdy! Vypadni!“
V tej tme nič nevidela.
„Si stvorená na to, aby si bola milovaná. Vieš, koľko chlapov po tebe šaleje? Miluj ma, Nana … Uvedomuješ si svoje dráždivé bytie. Vtískaš sa do môjho vedomia všetkými svojimi životnými prejavmi. Snažíš sa vo mne umocniť ten cit, si si vedomá svojej nežnej presily.“ šepkal jej do ucha.
„Nikdy ťa nebudem milovať, moje srdce si už niekto ukradol.“ povedala s úškrnom.
„Sasori?“ Prekvapilo ju, že to vie. „Ani nevie, aké má šťastie. No tak Nana, mohol by ti ublížiť a tvoja tvárička by už nebola taká pekná ako teraz.“ a poškrabal ju kunaiom na líce.
(V Akatsuki)
„Uniesol?! Ako to, že ju uniesol?!“ reval Sasori. „Ty hlupák, ak sa jej niečo stane-“
„Sasori, ukľudni sa.“ povedal Itachi a oddelil ho od Hidana.
„Mám sa ukľudniť?!“ kričal.
„Hidan, Sasori má pravdu,“ prehovoril Pein. „Bolo to od teba nezodpovedné. Nemal si ju tam len tak nechať s tým šialencom.“
Pein bol úplne kľudný.
„Nie je to moja vina, ku*va.“
„A koho asi?!“
„Sasori, no tak,“ povedala Konan.
Sasori sa neovládol a skočil po Hidanovi.
„Ty šialenec, ku*va, zlez zo mňa! Au! Au!“
Hidan kričal a Sasori ho mlátil rukou, čo mu odtrhol. Nakoniec ich Pein oddelil.
„Chceš sa biť?“ provokoval Hidan. „Tak poď, ty bastard!“
Keď chcel Sasori po ňom znova skočil, zadržali ho.
„Už dosť! Potrebujeme plán ... pôjdete ju nájsť.“
„Kto?“
„Sasori, Deidara, pôjdete vy dvaja.“ povedal Pein a odišiel.
Obaja prikývli a začali sa pripravovať. Chceli hneď vyraziť. Sasori si vzal potrebné svitky, Deidara zas zásoby ílu, a vyrazili.

Nikto ani len netušil, že čoskoro niekto umrie.