Legendárny Sennin 14 - Naruto vs Kyuubi 2

Kyuubiho odobratá chakra vírila v polceste odo mňa k nemu. Vtedy ma Kyuubi zazrel. „Naruto! Konečne!” zreval. Ledabo kývol chvostmi a odhodil obrovských summonov, ktorý sa na neho vrhli a vykročil ku mne ako boh pomsty.

Vtedy sa jeho odobratá chakra začala približovať ku mne a v tenkom prúžku sa začala vsakovať do kameňa a spolu s ňou aj ta moja. Drahokam už zvnútra žiaril načerveno.
Hneď som vedel, že to nestihnem. Chakra sa vsakovala príliš pomaly.
Odhodil som drahokam ďaleko od seba, Kyuubiho chakra ho následovala a pomaly sa vsakovalo. Potom ju drahokam prestal absorvovať. Ta začala nad ním víriť. Skoro to vyzeralo, že zvedavo a ako keby čakala na boj medzi Kyuubim a mnou.
„Si mŕtvy Naruto. Mal si radšej použiť svoju chakru na zapäčatenie polovice mojej. Ale ty takto.” rozchechotal sa. Ja som sa nehýbal. Ostával som absolútne bez pohybu.
„Čo sa deje Naruto? Zmeravel si od strachu?” znova sa rozchechtal. „Zabijem ťa a potom si väzmem späť svoju chakru, rozmlátim túto babriéru a zničím tvoju milovanú Konohu.”
Mlčal som. Sage chakru som nasával rýchlo a v množstve ako nikdy v živote.
Drahokamy na vrchoch stĺpov zablikali a zhasli.
„Čo to robíš Naruto?” povedal Kyuubi priam zvedavo. „Snáď...”zasekol sa. Zúrivo zreval a rozďavil papuľu aby ma prehltol.
Vtedy som prestal. Oči sa mi zmenily a ja som pocítil obrovský nárast chakry a sily. Kyuubiho chakra opodiaľ začala víriť rýchlejšie.
Ako sa ku mne približovali Kyuubiho tesáky cítil som sa ako boh. Cítil som chakry ľudí na desiatky kilometrov ďaleko. Hneď som vedel, kde je Manami, Madara, Sakura, Sasuke...
Vtedy som Kyuubiho chytil za ňufák a zaboril mu tlamu do zeme ktora popraskala od sily nášho stretu. Kyuubi sa zúrivo krútil a metal ale ja som ho nepustil. Ohnal sa po mne chvostoom ale ten som odrazil použitím prírodnej chakry okolo mňa bez toho aby som sa pohol. Potom som mu pozrel do oka.
„Nedovolím ti znčiť všetko čo milujem. Nikdy!”
Ozval sa jeho tlmený chechot.
„Prekvapil si ma Naruto. Toto som od teba nečakal. Ale rovnako ako ja vieš, že nemáš šancu.”
„Mýliš sa.” šeptol som ale on ma počul. Prebodol ma pohľadom.
„Tvojou najväčšou stránkou bola tvoja arogancia. Vedel si, že ovládam sage mód, vedel si ako funguje ale aj tak ťa napadlo, že tu stojím stuhnutý strachom. Ukázal si mi, že pečať slabne len aby si ma postrašil, ale pritom sme to ani nemuseli vedieť nebyť teba. Vždy si ma podceňoval.”
Kyuubi mlčal a zúrivo sa zmietal a ja som pritlačil, ovládal som prírodnu chakru a pevne ho držal až sa prestal hýbať
„Pamätáš na boj s Itachiho klonom? To ako do mňa vpustili chakru aby ma dostali z jeho genjutsu? A na boj s Painom ako nasál moju sage chakru a nezvládol ju?”
Mlčal ale cítil som tlak, ktorý vyvýjal aby sa dostal von z mojho držania, stálo má veľa síl aby som ho udržal a cítil som ako sa môj okruh vnímania zmenšuje ako klesá moja chakra.
„Samozrejme, veď si tam bol. A teraz ma napadlo. Keď Sakura dokázala dostať svoju chakru do mňa, dokázal by som to aj ja len s tebou? Zrejme áno. A čo by sa stalo ak by to bola sage chakra? Hromada a hromada sage chakry?”
Kyuubiho oko sa doširoka otvorilo. Snažil sa odomňa cúvať, ale držal som ho pevne.
„Už nikdy nikomu neublížiš.” šptol som a uvoľmi všetku sage chakru a začal ju tlačiť do Kyuubiho tela. Zúfalo sa snažil dostať z pút ale nedokázal to a potom už bol koniec. Ostal som tam stáť s s chakrou na minime a on prekvapene pozeral.
„Nevyšlo ti to ty úbožiak.” chechtol sa.
„Arogantný ako vždy.” unevene som sa usmial. Vtedy ma zasiahol kyuubiho pazúr. Hneď som vedel, že ta rane je smrteľná. Pocítil som ohromujúcu bolesť a z úst sa mi prstila krv.
„Kto je tu teraz arogantný? Keby si sa nevykecával a nemusel si vyplýtvať toľko chakry na moje udržanie teraz by si stihol uskočiť...” Zmĺkol, vyzeralo to, že sa na niečo sústredi, potom na mňa neveriaco pozrel „Neverím, že ma porazilo také decko ako ty.” skríkol zúrivo. „Cítim ako mnou prúdi tá prekliata sage chakra. Každú chvíľu sa mi vymkne spod kontroly a skončím ako socha. Ale ty umrieš so mnou. A to pekne bolestivo sa pomaly. Neukončím tvoje trápenie.” pohľad sa mu zahmlil a uniklo mu hlboké povzdychnutie. Krutosť z jeho očí vyprchala, už vyzeral len unavene. Potom sa unavene zatackal a priblížil svoje oko k mojemu.
„Odo dňa keď ma do teba zapäčatili som ťa sledoval, ako si sílil a rástol, ale nikdy by ma nenapadlo, že to skončí takto. Asi zo mňa hovorí strata polovice chakry alebo blízkosť smrti, ale si jediný ninja, ktorý sa mi kedy vyrovnal. Nie tým, že použil prekliaty sharingan, nie tým, že použil sebevražednú techniku, ale priamo. Najpvr si ma vytlačil z tvojho tela a pritom si nezomrel, a potom toto. Ale keby som mal celú svoju chakru takto by to nedopadlo...” zaťal sa.
Usmial som sa: „Ale dopadlo, a ty to vieš, a čo to hovoríš o tom, že som ťa vytlačil zo svojho tela, veď...” dostal som záchvat krvavého kašľa. „To je teraz už jedno.” pomaly som si utrel rukávom krv z úst.
„Iba ty môžeš umierať a viesť takéto reči.” zavrčal. Potom sa hrdo narovnal.
„Zhor v pekle.” zaškľabil sa a odfrkol si, vtedy ním prebehol záchvev a potom záblesk zlatej chakry. A pomaly ako nákaza mu začal kamenieť jeden chvost za druhým, potom zadné laby a predné laby. Naposledy na mňa pozrel a skemenela mu aj hlava.
Pousmial som sa. Ešte aj keď umierel musel mať posledné slovo. Možno ma ku koncu predsa len mál rád...jeho spôsobom. Privrel som oči a premýšľal nad koncom. Takže k tomuto to nakoniec spelo. Takto skončím. Nevediac čo sa stane s tými, ktorých milujem.
Začul som zvláštny zvuk a otvoril oči. Okolo mňa vírila polovica Kyuubiho chakry červeno čiernej farby. Rovnako ako predtým ku Kyuubimu sa teraz akoby ku mne naťahovala a siahala po mne. Zavrtel som hlavou, toto ma už nemusí trápiť.
Zrzu vírenie ustalo a potom som pocítil ohromnú bolesť ako sa vrhla oproti mojej rozpáranej hrudi, vsiakovala sa mi do rany a ja som myslel, že zošaliem bolesťou. Potom to ustalo, všetka chakra zmizla. Pozrel som si na hruď, ktorá sa začala hojiť. Pocítil som ako mi pribúdaju sily.
Zavadil som o Kyuubiho skamenenú labu a vyvalil oči. Nebol mŕtvy. Dokázal dostať sage chakru s väčšinou jeho na svoju kožu. Neskamenel, len bol zapúzdrovany do kameňa. Nechal si malé množstvo chakry aby sa mu doplnila. Bolo to veľmi malé množstvo, musel vynaložiť na svoje prežitie veľa. Mohlo mu to drvať desiatky rokov kým by sa mu chakra obnovila dosť na to aby sa dostal von ale raz by ten deň nadyšiel.
Na tvári sa mi pomaly objavil úsmev. Začudoval som sa nad svojou radosťou, že Kyuubi žije.
Vtedy automaticky, bez toho aby som vedel ako som zložil pečate. Pocítil som nárast chakry a od mojej ruky sa po Kyuubiho labe až po celom tela začali šíriť červené znaky tvoriace päčať. Vedel som, že teraz sa nikdy nedostane von.
„Čo to...?” šeptol som a neveriaco sa pozrel na svoje ruky. Potom som omdlel.