Sklamanie 12

„Stále ma udivuje ako sa ženieš za pomstou Naruto.” prehovoril Kyuubi. „Poznám ťa lepšie ako ty sám, veď sledujem tvoj život celých 17 rokov a keby mi niekto povedal, že raz sa bude diať to čo sa práve deje vysmial by som sa mu.”
„Áno vysmial by si sa mu a potom by si ho zožral.” uškrnul som sa. V mojej mysli zaburácal Kyuubiho chladný smiech.
„To nepopieram. Ale neboj až toto všetko skončí teba nezožeriem. Uspokojím sa len s tvojou smrťou.” prehlásil.
„Aby si nebol prekvapený.” šeptol som si a ukončil náš myšlienkový rozhovor.

Sústredil som sa a upresnil som si polohu všetkých summonov. Fukusaku a Ma jediný ovládali sage mód, takže najsilnejších protivníkov som sa zbavil. Pri pomyslení na Fukusaka mnou zalomcoval hnev a chuť vrátiť sa a zabiť ho. So zaťatými zubami som odolal a kráčal vpred. Ďalej som pálil a ničil všetko čo mi prišlo pod ruku. Nakoniec som zastal.
Bol som na konci lesa. Stromy boli za mnou a predomnou obrovský kráter. Všetci summoni boli tam a uprostred bol ten ich mudrc.
Vtedy zazreli aj oni mňa, ozval sa krik a všetci sa ku mne natočili, vytasili zbrane, pripravili jutsu. Nevidel som v nich strach iba odhodlanie. Ako keby čakali, že vyhrajú.
Privrel som oči a nechal som si telom prúdiť Kyuubiho chakru. Telo mi zaplavila sila ako opojná droga. Pomaly som dvihol ruky smerom od tela do vodorovnej polohy. Z dlaní mi vyšľahli červeno-čierne plamene. Dopali na zem a rýchlo sa plazili po celom obvode krátera. O pár sekúnd utvorily dokonalý kruh. Plamene vyšľahli k oblohe a vytvorili nad kráterom dokonalú polguľovitú kupolu.
Noc sa premenila v deň. Pomaly som vykročil vpred, niektorý summoni vydesene ustúpili. Plamenná kupola vrhala červené nepravidelne svetlo, ktoré tvorilo strašidelné tiene.
Prudko som sa odrazil a zoskočil som priamo doporostred krátera pred mudrca. Razom sa na mňa namierily desiatky zbraní a obkľúčili ma 5 obrovský summoni. Ostal som stáť s miernym úsmevom na tvári.
„Kde je Fukusaku a Ma Naruto?” prehovoril mudrc.
„Neviem možno si davaju šlofíka.” úškrnul som sa.
Mudrc sa zamračil. V očiach som mu videl, že veľmi dobre pozná pravdu.
„Jedného dňa vykročíš z temnoty. Tvoje oči opäť uvidia svetlo a pochopíš pravdu. Vtedy dáš svetu obrovský dar a Uzumaki Naruto v ten deň zomrie.” jeho hlas sa niesom vzduchom priam hypnoticky, celé to nieslo v sebe tajomno a nikoho ani nenapadlo pochybovať o jeho slovách súdiac podľa ich výrazov. Teda nikoho až na mňa.
„Hmm...vau?” prehovoril som do ticha. „Aj ja ti niečo vyveštím. Do piatich sekúnd budeš mŕtvy!” skríkol som a vypuklo peklo.
„Päť.”
Pred mudrca okamžite skočili desiatky summonov a na mňa smerovali tri obrovské katany a kyj. Automaticky som okolo seba vytvoril guľovitý štít z Kyuubiho chakry v ruke sa mi začal formovať FRS.
„Štyri.”
Zbrane dopadli na môj štít, okamžite ich obalila Kyuubiho chakra a ako nákaza sa šírila ďalej.
„Tri.”
Dokončil som FRS a hluk boja preťal neuveriteľný škripot. Obrovský aj menší summoni púšťali svoje zbrane, ktoré Kyuubiho chakra rozžhavila dobiela. Na štít dopadlo pár vodných striel a kameňov.
„Dva.”
Naprahol som sa a hodil FRS. Štít sa vpredu na chíľu otvoril ale keď z neho FRS vyletel znova sa zavrel. Útoky sa môj štít pokračovali, bolo čítiť aj spálene mäso. V hlave sa mi ozýval šialený Kyuubiho chcechot.
„Jedna”
Summoni skákali pred FRS a skúšali ho zastaviť, prešiel nimi ako nôž maslom. Vodné techniky mu neublížili a kemeň prerezal.
Mudrc tvári v tvár istej smrti zachoval pokoj. Pozrel mi do očí. Videl som jeho smútok a súcit. Potom zavrel oči.
„Nula.”
FRS explodoval. Mudrc sa všetci summoni j jeho blízkosti zmizli z povrchu zemského. Uprostred krátera sa vytvori ďalší kráter. Do vzduchu sa dvihol oblak prachu a okolo sa prehnala tlaková vlna, ktorá aj obrovských summonov prinútila vypnúť sily aby ich to neodhodilo. Mňa chránil štít.