Príbeh

Od malička spolu vyrastali.
Jeden vedľa druhého sa smiali.
Ako sa spoznávali, boli najväčší rivali.
Zároveň však dobrí priatelia, skoro ako bratia, z nich boli.
Jeden pre druhého prekážkou sa stali.
Stále jeden druhého predbehnúť sa snažili.
Silneli v dúfaní, že každý bude silnejší, ako ten druhý. Puto medzi nimi rýchlo silnelo. Prerástlo v úplnú dôveru. Bolo ako najhrubšia niť.

Jeden druhému si oporou boli,
vo všetkom si pomáhali.
Navzájom sa podporovali
aj spovedali.
Vyzeralo to, že puto pretrvá večne,
že kamaráti z nich budú navždy, konečne.
No pomaly začali sa vzďaľovať. Medzi nich pomsta povstala. Pomsta, ktorá uchovávala sa v zranenom srdci, a zatemnila jednu myseľ úbohu. Nasadila na ňu veľké bremeno. Postavila jedného pred rozhodnutie životné. Či s kamarátom ostať, či vidieť znova brata. Nevedel, čo si má vybrať. Zas o priateľa prísť ani na brata zabudnúť nechce.

Už začal od priateľa odťahovať. V tieňoch sa ukrýval a rozmýšľal. Stále ešte puto nejaké tam bolo, no pomaly sa rozpadalo, slablo. Hrubú niť medzi nimi ktosi roztrhol. Drobné kúsky nite na zem padali. Medzi nimi zjavil sa muž slizký. Jedného z nich za ruku chytil. Odvliekol ho ďaleko od kamaráta blízkeho. Priateľ dobehnúť sa ho snaží. Však nestíha, únosca je rýchlejší.

Sprchu nadávok na neznámeho vypúšťa. Už ho pomaly doháňa. Niekto však, chytil ho za ruku. Plný žiaľu, chlapec sa obzrie, kto mu bráni ísť pre svojho blízkeho. V slnečnom svetle muž starý stojí. S dlhými bielymi vlasmi a vážnym výrazom na tvári. Chlapec sa mu vzpiera, no nie a nie sa vykrútiť zo zovretia jeho. Muž ho držal až príliš silno na to, aby sa ho striasol.

Nakoniec to vzdal.
Len nečinne stál.
Pohľad zaborený do zeme mal.
Srdce mu obliehal zármutok a žiaľ.
Nakoniec s mužom vrátil sa domov.
Celé dni smútok pretrvával.
V kúte tmavej izby chlapec sedával.
Hlboko do svojich myšlienok sa ponáral.

Po troch rokoch vybral sa ho hľadať zas. Stále puto medzi nimi uchovával. Bolo to niečo silné. Nedokázal s tým bojovať. Snažil sa niť spomienok obnovovať. Konečne ho našiel , do očí sa mu pozeral. Slzy šťastia v srdci uchovával. No priateľ jeho už tak veselý nebol. Sprevádzaný pomstou a hadom vyrástol. Vytasil meč a puto medzi nimi pretrhol. Ľútosť mu bolo vidieť v očiach na krátky okamžik. Však temnota pocity zahalila čiernou stenou. Zostali už len spomienky a dvaja odlišní chlapci.

Medzi nimi stena ako bariéra vznikla a obaja vydali sa cestou svojou. Stále však tenká, slabá nitka tam bola, ktorá cez škáru steny oboch spájala. Jeden sa vrátil domov, no vzdať sa nechcel. Srdce mu našepkávalo, že vo vnútri pomstiteľa, ktorý prahne po krvi bratovej, je stále ten chlapec, s ktorým bláznovstvá každý deň vymýšľali. Nemýlil sa. Kdesi vo vnútri štítu, obaleného pomstou a temnotou, vznikala malá iskrička spomienok na najbližších priateľov a nádej, že raz príde deň, kedy zase budú bok po boku smiať sa a predbehovať.