Sklamanie 11

Zastal som a sústredil sa. Obklopovalo ma veľké množstvo vody. Bola všade. Samozejme okrem vnútra môjho štítu. Voda okolo neho vrela a vyparovala sa. Spomenul som si na súboj s Ramuthorm a na tvári sa mi objavil úškrn. Použil som to isté čo pri súboji s ním.
Netrvalo ani minútku a voda bola preč. Jednoducho sa vyparila. Zrušil som svoju techniku a obzrel sa naokolo. Všade boli mláčky a sem tam horel ohneň. A, že vraj oheň vodu neporazí. Kyuubi sa krátko zasmial.

Znova som sa rozbehol smerom kde som cítil všetkych summonov. Áno všetci pohromade. Vec sa mala tak, že museli nejak zistiť, že sem idem a rýchlo sa zhromaždiť. Pravdepodobne sa rozozvučal alarm alebo čo keď som prešiel studničkou. Ako stihli nastražiť pasce to som netušil ale koniec koncov to bolo jedno. Nemajú šancu a dokonca ich nemusím hľadať po celej hore.
Sťažili a uľahčili mi to zároveň.

„Nebuď taký namyslený. Možu tu byť ďalšie pasce." zavrčal na mňa Kyuubi.
„Nebodaj sa o mňa bojíš?" vysmial som sa mu a pomalu vykročil smerom k žabičkám.
Kyuubi sa zachcechtal „Dobre vieš, že keď zomrieš ta tak ma stiahneš so sebou."
Pomaly som kráčal. Sem tam som kopol do nejakého kameňa a rozbil nejakú horu pomocou Kyuubiho stlačenej chakry. Prijemná prechádzka.
„Vidím, že sa dobre bavíš." znova sa ozval Kyuubi. „Myslím, že moja chakra sa ti pozdáva." zachechtal sa.
Ozval sa ohormý treskot a ďalšie dve hory sa zrútili. Potom som asi tucet stromov premenil na popol.
„Áno je to celkom pohodička. Teším sa až bude po všetkom a ja ju budem mať celú." povedal som vyzývavo.
Odpoveďou mi bol Kyuubi hurónsky smiech.
„Tak...tak to si ma pobavil človeče." vysúkal nakoniec zo seba. „Nemáš najmenšiu šancu. Neustále využívaš moju chakru. Svoju ledva použiješ na nejaký ten rasengan. Ako ma chceš takto poraziť?"
„Myslíš, že ti to len tak vyzradím? Niesom hlupák ale neboj, raz sa to dozvieš." uškrnul som sa.
„A ináč počul si už niečo také, že čo je tvoje to je moje a čo je moje mne zostane?" dopovedal som s úsmevom.
„Zdá sa mi, že je to trochu ináč. Aj keď neviem na čo mi bude tvoja chakra keď bude po všetkom. Áno je pravda, že je jedna z najsilnejších aké som kedy cítil ale chakre nás bijuu sa nevyrovná. Je to len smietko v porovnaní našou chakrou." povedal namyslene.
„Dobre vieš, že bijuu je nanič aj všetka chakra sveta. nemôžete ju využiť. To je vaša najväčšia slabosť. My ninjovia mame naše techniky. A hoci máme oveľa menej chakry aj tak vás dokážeme pomocou dobrej techniky poraziť. Vám je zas chakra dokopy na nič. Áno je pekné keď sa povie, že máš najviac chakry na svete ale čo s ňou? Dokážeš ju ovládať a používať nejakú priestorovú manipuláciu? Nie? Poznáš nejaké techniky? Nie! Maximálne zapáliš nejaký ohník. Si odolný a slabá technika ťa nedostane. Ale použi nejakú triedy S a hneď sa strany obrátia."
„Vidím, že si sa o mne predsa len niečo naučil ale netušiš aké mám možnosti." povedal. Bolo mi jasné, že blufuje. Všetko čo som predtým povedal bola pravda.
„Možno...ale pravdou je že takto sme nejmocnejší." uškrnul som sa. Teraz ma podcení.
„Najmocnejší bijuu a najmocnejší ninja. Ninja s neobmedzeným množstvom chakry. Kto nás už len môže poraziť? Môžeme vytvárať techniky aké sa nám zachce. Ohnivé techniky triedy S a k tomu veterné techniky triedy S. A ešte k tomu ta všemožná priestorová manipulácia. Kto by už len obstál?"
„Skoro to vyzerá, že sa ma snažíš presvedčiť, že je pre mňa výhodnejšie nechať ťa žiť.” odfrkol si.
„Ale kdeže.” zamračil som sa.
„Ha! Ty sa ma bojíš Naruto! Rozprávaš tu niečo o svojom pláne nech dostanem pochybnosti. Tváriš sa ze skrývaš svoje schopnosti a pritom skoro žiadne nemáš a teraz sa ma snažíš presvedčiť o spolupráci? Partnerstve? Pekný bluf chlapče.” nasledoval ďalší smiech.
„ Priznávam že ta myšlienka je zaujímavá. Tie možnosti ale ja tu nebudem hrať druhé husle. Teraz ti pomáhal lebo chcem. Možno si si spočiatku myslel že sa ťa bojím ale to bol veľký omyl! Tu v tvojom vnútri ma Madara nemôže s tým prekliatym Sharinganom ovládať, ale až bude mŕty zomrieš. Už je to tak.” zas som začul jeho pochcechtávania a priam cítil ako jeho opatrný postoj voči mne vystriedala bezstarostnosť.
V tej chvíli som bol strašne rád že nemohol vidieť môj spokojný úsmev a cítiť moje uspokojenie nad priebehom nášho rozhovoru. Tak som len mlčal a predstieral skľúčenosť, chvíľkami sa mi dokonca zdalo, že si Kyuubi veselo popiskuje ale rýchlo som tu myšlienku zavrhol ako nemožnú.
Pomaly som kráčal a zanechával za sebou širokú stopu deštrukcie. Madara sa držal celkom ďaleko mysliac si, že o ňom neviem. Zetsu trochu bližšie ako živá pripomienka ich nedôvery vo mňa.
Pravdupovediac oprávnene. Veď až zničíme Skryté vesnice, Konoha konečne pochopí, čo sa zo mňa stalo kôli ich hlúposti a Madara sa uchopí moci zabijem ho a sám vytiahnem na Konohu, ale tá sa najpr utopí v beznádeji a zúfalstve.
Vtom som pocítil dve chakry blížiace sa mojím smerom. Zastal som. Takže uvítací výbor je na ceste.
O chíľu predomou zastal Fukusaku a Ma.
„Naruto...” hlesol, v hlase mu bolo počuť bolesť.
Mlčal som.
„Dúfam som, že sa zvedovia mýlia.” odmlčal sa ale neodpovedal som. Vzdychol si.
„Asi na tom nesiem svoju časť viny...” zmĺkol a neveriaco vytrieštil oči.
Stál som na krok od neho a v ruke som mal zformovaný meč z Kyuubiho chakry ktorý bol zabodnutý v hrudi Ma. Pomaly som ho vytiahol pričom sa ozývalo syčanie a vo vzduchu bolo cítiť pach krvi a zoškvareného mäsa. Maino telo mu spadlo k nohám. S nárekom padol na kolená a zobral ju do náručia. Jej nevidomé očí pozeraly priamo pred seba. Bola mŕtva. Rozplakal sa.
„Naruto-chan prečo?” zanariekal.
„Tak ako ty si miloval Ma ja som miloval Konohu. Ale ty si mi odmietol pomôcť slúžiť jej ako hokáge, dúfal som, že tak sa ma ľudia prestanú báť a ja im budem hodný vodcom. Ty si ale odmietol, dovolil si Danzovi aby sa stal mečom ktorý ten sen zahubil. Mohol si ma zachrániť, mohol si zachrániť Ma. Namiesto toho si ale dovolil aby ten meč dopadol.”
Následovaly ďalšie Fukukakove náreky.
Postavil som sa pred neho, v ruke sa mi objavila chakra katana. Dvihol pohľad.
„Dúfam, že raz mi odpustíš. Dúfam , že nájdeš mier a cestu z temnoty.”
Meč dopadol. Fukusaku padol v bezvedomí na zem. Trafil som ho plochou stranou do spánku, kde mal teraz aj trochu zoškvarenú kožu.

„Prečo si ho nezabil Naruto. Mekneš?” uškrnul sa Kyuubi. Úsmev som mu opätoval.
„Až sa preberie z bezvedomia celý jeho národ bude mŕtvy. Jeho domov bude preč. Mňa tiež nikto nezbavil toho utrpenia.”
Kyuubi mlčal a bolo na ňom vidieť prekvapenie.
Privrel som oči a keď som ich otvoril znova som stal pred bezvedomým Fukusakom.
Pomaly som vykročil. K naplneniu mojej pomsty. K temnote...