Narutova sestra 18 - Nový príbeh začína; Misia v Piesočnej

Nana sa prebrala asi o tri hodiny. Príšerne jej bolo zle a bolela ju hlava. Najprv mala pred očami všetko rozmazané, ale potom si uvedomila, že leží na posteli vo svojej izbe. Myslela si, že sa jej to sníva.
„Že by som bola už mŕtva?“ prebehlo jej hlavou a posadila sa.
Bola z toho dosť zmätená. Posledné, čo si pamätala bolo, že ju chcel Pein chytiť, kvôli tomu, že je jinchuuriki. Pretrela si oči a ešte raz sa uistila, že sa jej to nesníva. Chcela vyjsť von, keď v tom niekto stisol kľučku a vošiel dnu. Bola to Konan.
„Ako vidím, už si sa prebrala.“
Nana sa na ňu nechápavo pozrela. Konan hneď pochopila. Sadla si vedľa nej na posteľ a spustila:
„Pein ťa nezabil.“
„Hej, to som si už všimla.“ povedala ironicky.
„Musel priznať, že ťa má rád. Preto to nedokázal urobiť.“
„A čo bude teraz so mnou?“
„Nič. Všetko bude tak, ako pred tým.“
„Pche! Nestojím o takú ľútosť.“ povedala drzo.
„Už viem, čo máte so Sasorim spoločné.“ zamrmlala.
„To si ako myslela?“ spýtala sa podozrivo, lebo vôbec nechápala, čo tým chcela povedať.
„Obaja ste drzý. Ts!“
„A kde vlastne je?“
„Kto?“
„Sasori.“
„Ten trubiroh?“ spýtala sa Konan posmešne a začala sa smiať, ale keď videla, že ju Nana prebodáva pohľadom, už jej to nebolo smiešne. „On a Deidara išli na misiu. Mali by sa vrátiť dnes.“
„Aha...“
„Som teda naozaj zvedavá, ako zareaguje, keď ťa tu uvidí.“ povedala Konan a odišla.
Nana si vzdychla a premýšľala, čo sa za posledné tri dni vlastne stalo. Všetko to bolo tak rýchlo. Teraz mala z Peina taký strach, ako ešte nikdy. Akosi mu prestala dôverovať. Až po malej chvíli si všimla, že má všetky rany ošetrené.
„To má na svedomí asi Kakuzu.“ pomyslela si.
Chvíľu tam len tak sedela na posteli a pozerala do blba. Nechcelo sa jej vstať. Nakoniec sa prekonala a išla do kúpeľne dať si studenú sprchu. Keď išla po chodbe smerom ku kúpeľni, počula hlasy. Išli zdola. Vyklonila sa cez zábradlie na poschodí a počúvala. Boli tam takmer všetci, chýbali len Sasori a Deidara, ktorý boli preč. Bavili sa o nej. Už toho mala plné zuby.
„Buďte už ticho! Nemusíte to vždy rozoberať!“ zakričala im.
Neznášala, keď ju niekto ustavične riešil. Všetci sa dole rozkričali a najviac bolo počuť Hidana, ktorý by svojimi hlasnými nadávkami prekričal takmer každého. Nana len zlostne pokrútila hlavou a išla sa osprchovať. Zamkla sa v kúpeľni a pozrela sa do zrkadla. Vyzerala dosť zle. Keď na seba pustila studenú vodu, cítila sa ako nový človek. Hneď jej bolo lepšie. Keď vyšla zo sprchy, obmotala oko seba len uterák a chcela ísť späť do izby. Aké bolo jej prekvapenie, keď otvorila dvere a uvidela tam Sasoriho. Obaja so sebou prudko trhli. Sasori na ňu vytreštil oči a díval sa na ňu, ako na prízrak. Prvé, čo mu napadlo bolo:
„To je genjutsu?“
Nana vôbec netušila, čo má povedať. Stratila reč tak isto, ako šokovaný Sasori.
„Však sa mi to nesníva.“ povedal.
„Dúfam, že nie.“
Nemohol tomu uveriť. Silno ju objal a pobozkal. V očiach mal slzy a ona už slzy neudržala. Chvíľu tam stáli v objatí a potom Sasorimu napadla tá najdôležitejšia otázka.
„Ale ako si sa-“
„Ja som ju priviedol.“ ozval sa za nimi Peinov hlas.
Ihneď sa otočili. Sasori sa na neho najprv nechápavo pozrel, a potom mu to došlo.
„Nehovor mi, že si ju chcel-“
„Zabiť. Áno, naozaj som to chcel urobiť, ale ako vidíš, nechal som ju nažive.“ povedal Pein.
Sasori sa nezmohol na slovo. Ani si nevšimol, že von na chodbu vyšli aj Deidara, Itachi, Hidan, Konan a Kakuzu. Ten rozhovor ich dosť zaujal.
„Takže ... ty si ju chcel zabiť.“ povedal kľudným hlasom Sasori a pristúpil k Peinovi.
V malej chvíli sa jeho pokojný výraz v tvári zmenil na vražedný a dal Peinovi takú ranu päsťou, že ho odhodilo až na koniec chodby a tvrdo vrazil chrbtom do steny. Potom padol na kolená a rukou si utrel krv, ktorá mu tiekla z úst.
„Pein!“ skríkla Konan, ihneď mu bežala na pomoc a pomohla vstať.
„Ty idiot!“ reval Sasori.
Znova sa rozbehol smerom k Peinovi a napriahol sa na ďalšiu ranu. Mal sto chutí ho umlátiť na smrť. Ešte nikto nevidel Sasoriho takto zúriť, ale vedeli, že treba zakročiť, pretože by to nedopadlo práve najlepšie.
„Sasori, prestaň!“ kričal Deidara a skočil mu na chrbát.
„Deidara, ty idiot, zlez zo mňa!“
K Deidarovi sa pridal aj Itachi, ktorý sa postavil pred Sasoriho a nepustil ho k Peinovi. Nakoniec to Sasori vzdal a ako – tak sa ukľudnil. Keď už si boli Deidara a Itachi istý, že je v pohode, pustili ho. Sasori podišiel k Peinovi a pozrel sa mu rovno do očí.
„Varujem ťa. Ak jej skrivíš čo i len jediný vlas, zabijem ťa.“ povedal výhražne Sasori.
Pein si v duchu priznal, že si to zaslúžil, ale jeho hrdosť mu nedovoľovala priznať si to aj pred ostatnými.
„Veď o nič nejde.“ povedal Pein.
„Vážne?! Ako by ti bolo, keby som chcel zabiť Konan?“
Až vtedy si to Pein uvedomil. Konan miloval a nechcel ju stratiť. Ak by sa to stalo, zrútil by sa a ak by bol v takej situácii ako on, zachoval by sa rovnako. Obaja sa na seba len zamračili a išli preč. Len čo sa Sasori otočil a vybral sa späť k Nane, nebola tam. Bola vo svojej izbe. Prekvapilo ju to, ako sa Sasori zachoval. Radšej odtiaľ odišla. Sedela na posteli a rukou si podopierala hlavu. O chvíľu sa otvorili dvere a dnu vstúpil Sasori. Zavrel dvere a prisadol si k nej.
„Tu máš.“ povedal.
Až vtedy sa na neho Nana pozrela.
„Čo je to?“ spýtala sa, keď videla, že jej dáva pohár vody a nejakú bielu tabletku.
„Nepýtaj sa a zjedz to. Bude ti lepšie.“
Bez odporu si ju vzala a zapila ju.
„Vďaka.“
Chvíľu bolo ticho.
„Hneváš sa?“ spýtal sa.
„Nie.“
Postavila sa, podišla k otvorenému oknu a podoprela sa rukami. Zavrela oči a zhlboka sa nadýchla. Len tak pozerala von oknom a na nič nemyslela. Nechcela sa zbytočne zaťažovať otázkami typu: Čo by sa stalo, keby ... Nechcela už myslieť na nič, čo bolo spojené s udalosťami posledných dní. Jednoducho to hodila za hlavu. Sasori sa tiež postavil, objal ju zozadu okolo pásu, položil si bradu na jej plece a vnímal len jej krásnu vôňu. Po dlhej dobe boli znova spolu. Otočila sa k nemu, pohladila ho po tvári a usmiala sa. Pobozkala ho a on jej bozk ochotne opätoval. Takto si bozky oplácali asi dve minúty, kým sa nerozleteli dvere a dnu nevstúpil Deidara. Keď ich uvidel, úplne skamenel a očervenel ako paradajka.
„Čo chceš?“ zavrčal zlostne Sasori.
„J – Ja som ... Ehm ...“
A stalo práve to, čo Deidara nechcel. Zabudol na to, čo chcel. Ten pohľad na nich ho akosi prekvapil.
„Tak čo chceš?!“ zopakoval svoju otázku Sasori, ale už o trochu nervóznejšie.
Deidara tam stál, zavrel oči, zhlboka sa nadýchol a začal divne mávať rukami pred svojou tvárou.
„No tak Deidara, ukľudni sa.“ šepkal si sám pre seba a myslel si, že to Nana a Sasori nepočujú.
Nana si povzdychla a vyprostila sa zo Sasoriho objatia. O malú chvíľu išiel okolo Itachi. Samozrejme, že sa tam pozastavil. Oprel sa o zárubňu a nenápadne sa posmieval Deidarovi.
„Vy dvaja,“ začal Itachi a ukázal prstom na Nanu a Sasoriho. „Máte ísť za Peinom. To vám prišiel vlastne Deidara povedať, ale akosi to nezvládol.“
„Č – Čo? Ja som ... Len som dostal kŕč!“ vykrikoval Deidara.
„Jasné, jasné.“ zamrmlal ironicky Itachi a odišiel.
„Raz ťa dostanem, Itachi! Teba aj ten tvoj sarkazmus!“ reval Deidara a utekal za ním.
Nana vôbec nechápala, čo malo toto znamenať, ale vlastne bola rada, že tu vládla znova veselá atmosféra. Začala premýšľať, čo od nich Pein chce.
„Tak poď.“ povedal Sasori a chytil ju za ruku.
„Hej.“
Keď boli pred Peinovou pracovňou, Nana trochu zaváhala. Ešte stále Peinovi nedôverovala.
„Čo je?“ spýtal sa Sasori.
„A – Ale nič.“
„Neboj sa. Som tu s tebou.“
Tieto jeho slová ju zohriali pri srdci.
„Ďakujem.“ zašepkala a stisla kľučku.
Obaja vošli dnu a postavili sa pred Peina, ako poslušný vojaci.
„Tak ste prišli.“ povedal s úsmevom na tvári.
„Deje sa niečo?“
„Nie, Sasori, nič.“
„Tak potom prečo si nás volal?“ spýtala sa Nana.
„Mám pre vás misiu.“
Obaja hneď spozorneli. Ani jeden z nich sa na tú misiu netešil. Sasori sa pred hodinou vrátil z jednej misie a už ho hneď posielajú na druhú. A Nana sa ani poriadne nespamätala a bola príšerne unavená.
„Nemôžeš poslať niekoho iného?“ nenápadne protestoval Sasori.
„Nie!“
„Hlavne sa nezačnite hádať, ako pred chvíľou, prosím.“ povedala Nana. „Tak čo je to za misiu?“
„V Piesočnej. Pôjdete po SZT.“
„SZT?“ nechápali obaja.
„Svitok Zakázaných Techník.“
„Do čerta, koľko tých prekliatych svitkov vlastne je?!“ vykríkla Nana. „Už sme predsa nejaké svitky získali, nie? Tak načo sú ti stále ďalšie a ďalšie?! Už ma to nebaví!“
Sasori sa na ňu prekvapene pozrel, ale súhlasil s ňou.
„Hmm ... To je pravda,“ začal Pein. „Akoby som ti to len vysvetlil ... Vieš, každá zem vlastní jeden svitok. Pokiaľ im svitok niekto ukradne, budú všetci ohrozený. My sme získali už svitok z Oblačnej, Kamennej, Snežnej a Vodopádovej. Bola to pre nich katastrofa. Dokonca som počul, že kvôli tomu bol zraz piatich Kage v Konohe. Došiel som k záveru, že svitok z Listovej nám nebude treba. Chýba už len z Piesočnej. Ak ten svitok získate, napadneme ich.“
„Kedy vyrážame?“ spýtal sa otrávene Sasori.
„Zajtra ráno.“
Obaja prikývli a odišli. Keď vyšli, poriadne si vydýchli. Stáli pred Peinovou pracovňou ako priklincovaní.
„Sasori?“
„Hm?“
„Ty nechceš ísť do Suny, však?“
Trochu sa zamračil. Poznala ho až veľmi dobre, a tak to nevedel pred ňou skryť. Vlastne, ani sa o to nesnažil.
„Poviem ti to neskôr. Choď sa vyspať, zajtra máme pred sebou ťažký deň.“ povedala zmizol v tmavej chodbe.
Spať sa jej rozhodne nechcelo, pretože pred dvoma hodinami vstala, tak išla dole. Mala prázdny žalúdok. V kuchyni nebol našťastie nikto. Otvorila chladničku a uvidela tam veľké prázdno.
„Bože!“ zlostne zamrmlala, sadla si na stoličku a položila si hlavu na stôl.
Tá dobrá nálada, ktorú mala ju prešla dosť rýchlo. Na chvíľu zavrela oči. Ani si neuvedomila a začala zaspávať, až nakoniec tvrdo zaspala.