Narutova sestra 16/17

Narutova sestra 16 - Odhalenie

Keď došli do Ichiraku, hneď si všetci objednali. O pár minút už mali ramen na stole.
„Dobrú chuť, mládež!“ poprial im Teuchi a zasmial sa.
„Mňam!“ vykríkli naraz Naruto a Kiba a s chuťou sa pustili do jedla.
Objednávali si jednu misu za druhou a keď už boli dosýta najedený, zaplatili. Hneď, ako vyšli von, Kiba si nechutne odgrgol.
„Prasa...“ zamrmlala Nana, aj keď už bola na takéto veci v Akatsuki zvyknutá.
„Za chvíľu mám ísť k Tsunade.“ vzdychol si Naruto. „Kiba, postráž ju!“ zakričal, keď už utekal preč k Hokage.
Kiba nestihol ani protestovať, len si v duchu nadával, načo išiel k Narutovi a Naoki, keď ich videl.
„Hej, ty!“ zakričal Kiba na Nanu, keď už išla niekde preč. „Kam si myslíš, že ideš?!“
„Idem preč. Už ma to tu v Konohe nebaví.“
„Nikam nejdeš!“
„Pche! Ja som sa ťa nepýtala. Idem preč a hotovo!“
Protestantsky dupla nohou a rozbehla sa k bráne Konohy.
„Akamaru! Chyť ju!“
Akamaru sa plnou rýchlosťou rozbehol za Nanou. Nana už nebežala, išla pomaly smerom k bráne a premýšľala. Akamaru bol od nej už len pár metrov. Keď ho začula, otočila sa. Akamaru na ňu skočil a zvalil sa na ňu celou svojou váhou. Nana ležala na zemi a nemohla Akamara dať zo seba preč.
„Ááá! Dajte toho hnusného, páchnuceho psa niekto preč!“ kričala.
Keď už ich Kiba dobehol, kývol Akamaruovi na znak, že už môže z Nany zliezť. Podal jej ruku a pomohol jej vstať. Od toho nárazu sa jej tak zamotala hlava, že ak by ju Kiba nedržal, spadla by.
„Mimochodom, môj pes nesmrdí.“ podotkol.
V tú chvíľu sa Nana pozrela na Kibu. Pozeral sa jej do očí a mal pocit, že už ju niekde videl.
„Počuj, nepoznáme sa?“ spýtal sa, keď ju už pustil.
„Nie.“ odsekla mu.
„Veľmi mi pripomínaš jedno dievča, ktoré bolo nedávno v Konohe.“
„Aké?“
„Narutovu sestru. Nanu Uzumaki.“
„Č - Čo?! T – To je ... To je predsa absurdné!“ povedala rozrušene.
(U Tsunade)
„Ehm ... Prišiel som, ako si chcela, Tsunade.“
„Posaď sa.“ povedala Tsunade a odložila papiere, aby sa mohla sústrediť na to, čo mu chce povedať.
„Deje sa niečo?“ spýtal sa.
„Áno.“
„Je to vážne?“
„Ide o tvoju sestru, Naruto.“
„Čože?! O Nanu?! Čo je s ňou?!“
„Je v Konohe.“
„To je super!“ vykríkol šťastne Naruto. „No a kde presne je?“
„Tá Naoki, čo si ju priviedol, je Nana. Používa premenné jutsu.“
„A si si istá, že je to ona? Ako to vieš?“
„Svedčia o tom krvné testy. Všetky sú rovnaké.“
„No a? Možno to je len náhoda.“
„Nikto nemôže mať rovnaké všetky krvné testy. Možno podobné, ale nie rovnaké. A jej chovanie. Nevšimol si si nič podozrivé?“
„Všimol. To je super, že sa vrátila, nie?“
„Ak ju chytíme, pôjde do väzenia.“
„To nemôžete! Nie! Nedovolím to!“
„Naruto! Nana je vrah z Akatsuki!“
„Ale je to moja jediná rodina. To mi predsa nemôžete urobiť!“
„Som si istá, že sa sem nevrátila. Určite nemá dobré úmysly.“
„Ó, nie. Kiba!“ zakričal a uháňal preč.
(U Kiby a Nany)
„Stalo sa ti niečo?“ spýtal sa Kiba.
„N – Nie.“
O chvíľu tam už dobehol aj zadýchaný Naruto. Zastavil pár centimetrov pred Nanou a zalapal po dychu. Chytil ju za ramená a pozrel sa jej do očí.
„Nana.“ zašepkal.
Trhla so sebou a na prázdno prehltla.
„Už to nemá cenu skrývať.“ povedala.
Nana si vzdychla, odstúpila od Naruta a Kiby, zložila ruky do pečate a premenila sa späť. Naruto tam stál, ako by ho prešiel parný valec. Nezmohol sa na slovo. Bol šťastný, že ju znova vidí, no nevedel sa zmieriť s tým, že je členom Akatsuki a že je vrah.
„Vedel som, že je to ona. Cítil som to.“ povedal Kiba.
„Neverím, že si sa tak zmenila, Nana.“
Jej výraz bol chladný, ako ľad a bez akejkoľvek známky pocitov. Na tvári sa jej nepohol jediný sval.
„Prečo je to vždy tak?“ spýtal sa nahlas sám pre seba Naruto. „Moji najbližší priatelia sa pridajú na stranu vrahov a zločincov. Najprv Sasuke a teraz ty.“
„Prosím ťa, netvár sa, že je ti to ľúto, Naruto.“ povedala bezcitne Nana. „Nepovedal si predsa, že ma nenávidíš?“
„Ja ... Nemyslel som to tak. Nebuď hlúpa.“
„Áno, som len hlúpa sestra slávneho hrdinu Naruta Uzumakiho.“
„Tak to predsa nie je!“ kričal Naruto. „A ty to vieš. Ešte je cesta späť. Vráť sa do Konohy.“
„Do Konohy? Nikdy! Je to len hlúpe miesto plné hlúpych ľudí, presne ako ty.“ povedala Nana a uškrnula sa.
„Už mám toho dosť!“ zakričal Naruto a vytvoril vedľa seba klon, ktorý mu v ruke začal vytvárať Rasengan. „Vravíš, že ma majú všetci za hrdinu, že ma všetci majú radi?! Nevieš si ani predstaviť, aké je ťažké byť jinchuuriki!“
„Viem to. Tiež som jinchuuriki a musela som kvôli tomu odísť z Akatsuki. Musela som opustiť priateľov a vzdať sa lásky. Máš pravdu, byť jinchuuriki je naozaj ťažké.“
„Čo?!“
„Počul si dobre. Takže sa prestaň ľutovať. Sklamem ťa, ale ešte spolu nebudeme bojovať. Ešte nie je čas. Si slabý! Ale niečo ti sľúbim, Naruto. V našom ďalšom boji jeden z nás zomrie. Za to ti ručím.“
Okolo sa začali zhŕňať všetci členovia ANBU. Už – už chcela rýchlo zmiznúť, keď v tom sa zem zachvela a všetci začuli obrovský výbuch. Ľudia začali panikáriť a kričať.
„Do čerta! Čo sa to zase deje?!“ hundral jeden z členov ANBU.
Výbuch išiel od hlavnej brány. Všetci úplne zabudli na Nanu. Naruto vytrhol z davu kričajúcih ľudí nejakú ženu.
„Čo sa stalo?!“ spýtal sa jej.
„Napadol nás!“ skríkla.
„Kto?!“ vykríkli všetci zborovo.
„On!“ a ukazovala prstom na osobu, ktorá stála na budove a pozerala sa nich.
Všetkým prešiel po chrbte mráz a stáli tam s otvorenými ústami. Stál tam on. Pein.

Narutova sestra 17 - Naháňačka

„Našiel som ťa, Nana.“ povedal.
Z toho hrozného hlasu jej naskočili zimomriavky.
„Nemala som sem vôbec chodiť.“ prebehlo jej hlavou.
Pein zoskočil z budovy a rozhliadol sa navôkol. Nikto z ANBU neváhal a rozbehli sa ho zneškodniť. Žiaľ nikto nebol taký silný, ako on. Bol predsa vodca Akatsuki, takýchto pár ninjov mu nerobilo žiadny problém. Aj keď na neho zaútočili všetci spolu, útok nemal žiadne účinky. Ani sa nezadýchal. Používali rôzne jutsu a elementy, no nič nezaberalo. Nana sa zatiaľ vytratila niekde preč.
„Musíme ho odlákať niekde preč!“ kričal jeden z ANBU. „Ak budeme takto ďalej pokračovať zničíme Konohu! Je tu príliš veľa ľudí!“
„Prišiel si si po Kyuubiho?!“ spýtal sa Naruto.
„Ešte nie.“ povedal Pein a svojim Rinneganom zasiahol ďalších troch ninjov.
Všetci sa zarazili. Nikto nechápal, čo sa to deje. Nikto ani netušil, čo je jeho zámer. Všetci si mysleli, že prišiel zničiť Konohu.
„Ak tu je Pein a Nana, dvaja členovia Akatsuki, budú tu aj ďalší.“ zakričal Naruto a vrhol sa do boja.
Pein sa len zasmial.
„Ste všetci taký naivný.“
„Ty šme*d!“ skríkol Naruto. „Konohu nezničíš! Nedovolím to!“
„Prečo len si taký hlúpy?“ spýtal sa Pein s ironickým úškrnom. „Konoha mi je teraz ukradnutá. Po niekoho som si prišiel.“
„Koho?!“ skríkli všetci zborovo.
Peinovi dnes nebolo do reči, ale vedel, že nemá cenu im to zatajovať.
„Prišiel som si po Nanu.“
Všetci sa zatvárili nechápavo. Až po piatich minútach im došlo, že je jinchuuriki.
„Zabil by si vlastného člena?!“
„Mne je to jedno. Chcem jej démona, takže ak dovolíte idem si ju nájsť.“
„Tak to teda nie!“ zreval Naruto. „Sférický shuriken!“
V ruke sa mu objavil veľký, jasný shuriken.
„Zožer si to!“ a hodil ho.
Shuriken sa ešte niekoľkokrát zväčšil a mieril priamo na Peina. Už – už bol skoro pri ňom, pár metrov, no on zmizol. Shuriken prerazil tri budovy, ktoré sa hneď na to zrútili. Naruto vytreštil oči a začal ho hľadať. V neuveriteľnej rýchlosti, ktorú nemohol zaregistrovať ani Naruto, sa za ním objavil Pein a pridržiaval mu pri krku kunai.
„Musím ťa sklamať, Naruto, ale nemám čas tu s tebou bojovať. Uisťujem ťa, že si čoskoro prídem chytiť aj Kyuubiho, ale najprv si chytím tvoju sestru.“ a omráčil ho.
Okolo sa začali zhromažďovať ďalší ANBU, zdravotný ninjovia a veľa ľudí, ktorý mohli vidieť na vlastné oči toho, o ktorom už tak veľa počuli. Pein si pripadal trochu ako detská atrakcia, na ktorú všetci pozerajú. Mal veľkú chuť bojovať, ale vedel, že na to nemá čas. Jeho ciel je prostý. Nana.
(Niekde za Konohou)
Nana uháňala od Peina čo najďalej a premýšľala, kde sa môže skryť. Nakoniec zastavila na druhej strane Konohy. Zadýchaná sa oprela sa o múr a z oka sa jej vydrala slza, ktorú rýchlo zotrela. Celá sa triasla a modlila sa, nech to už skončí. Aj keby sa jej podarilo pred ním ujsť, on si ju všade nájde. Nedá jej pokoj. Nikdy. Povzdychla si a zadívala sa na modrú oblohu a na vtákov.
„Chcem byť ako oni.“ pomyslela si. „Voľná, slobodná, robiť si, čo chcem.“
Zrazu sa na oblohe začal objavovať maličký, čierny fliačik a postupne sa zväčšoval. Bol to kunai, ktorý sa približoval a mieril rovno na ňu. Rýchlo sa spamätala a uhla. Z neďalekého lesa sa na ňu rútilo ďalších sto kunaiov. Našťastie im uhla a tak kunaie nezasiali svoj cieľ. Keď si už myslela, že je po všetkom, niekto ju chytil zozadu za plášť a silno pritlačil o múr. Kunai, ktorý ju pred tým netrafila zabodol sa do múru jej teraz škaredo prebodol rameno. Vykríkla bolesťou. Bolo to príšerné, až nakoniec zodvihla zrak a pozrela sa na tvár dotyčného, ktorý ju držal za krk. Pein. Nikoho iného ani nečakala. Aj cez tú bolesť sa uškrnula a ozvalo sa veľké „paf!“. O chvíľu už Pein nedržal Nanu, ale len obyčajný kus dreva.
„Výmena.“ zašepkal. „Aké úbohé.“
Už – Už sa za ňou chcel vydať, ale do cesty mu skočil Naruto. Vytiahol kunai a postavil sa do bojovej pozície.
„Už zase ty?“ spýtal sa otrávene Pein. „Si otravný ako mucha.“
„Ty si otravný! Vypadni z Listovej!“ reval.
„Už som ti to raz povedal. Keď si nájdem tvoju sestru, odídem.“
„Len cez moju mŕtvolu!“
„Vážne? To si nemyslím.“
„Veď počkaj!“ zreval Naruto, zložil ruky do pečate a vytvoril okolo seba a Peina stovky klonov.
Boli všade. Bez váhania sa na neho vrhli, no pre Peina Naruto nebol protivník. Klony likvidoval jeden za druhým, až nakoniec zlikvidoval posledný klon.
„Nič viac nevieš?“ podpichoval ho Pein.
Naruto sa len pousmial. Z klátu dreva, ktorý použila Nana na výmenu, sa stal ďalší Narutov klon s Rasenganom v ruke. Pein si ho pozde všimol a schytal ho priamo do chrbta. Prerazil dva stromy a padol na zem.
„A je po tebe.“ povedal posmešne Naruto, keď si myslel, že už má vyhraté.
Po chvíli sa Pein začal dvíhal zo zeme a postavil sa. V plášti mu zostala len diera a vykašľal trochu krvi. Naruto neveril vlastným očiam.
„Ako to, že ešte môže stáť?!“ prebehlo mu hlavou.
„Toto si prehnal. Vodná vlna!“ zreval Pein a za ním sa začala vytvárať obrovská vlna, ktorá sa valila rovno na Naruta, a neskôr ho aj zasiahla a omráčila.
(Pri Nane)
„Takto to ďalej nejde.“ premýšľala. „Kde sa môžem skryť? No tak mysli, Nana. Keby som bola Pein, kde by som hľadala toho, kto predo mnou uteká? Niekde v lese? Áno. To znamená, že v Konohe ma už určite nebude hľadať. No jasné! Skryjem sa niekde tam.“ pomyslela si a vybrala sa do Konohy.
Išla ešte chvíľu a až vtedy si uvedomila, aké veľké sú tam škody. Väčšina domov bola zničená.
„To asi urobil Pein.“ povedala si potichu pre seba.
Vedľa zničených domov bol dom, ktorý sa zachoval celý. Nebol ani trochu zničený tak sa rozhodla, že sa do neho skryje. V dome bolo útulne. Skryla sa za veľkú, drevenú skriňu a čakala. Dúfala, že je Pein už niekde ďaleko. Čakala pol hodinu a nič. Žiadny krik ani zvuky boja, len hrobové ticho. Bolo na tom až niečo podozrivé. Keď už chcela vyjsť von a ,myslela si, že už jej nič nehrozí, začula kroky. Niekto vošiel dnu do domu. Rýchlo zaliezla späť za skriňu a čakala. Dotyčný chodil po celom dome a rozhadzoval veci. Akoby niečo hľadal.
„Prosím, nech to nie je Pein.“ modlila sa v duchu.
Kroky sa blížili k nej. Zvuk sa stupňoval, dych zrýchľoval. Dotyčný zastal niekde blízko skrine, za ktorou bola schovaná. V stene našla malú dierku a tak sa chcela pozrieť, kto to je. Nakukla a uvidela jeho. Jej obavy sa naplnili. Pein sa chvíľu obzeral v dome, ale potom počula, ako odišiel. Keď už bolo hodnú chvíľu ticho rozhodla sa, že pôjde preč. Len čo vyšla z poza skrine, skoro dostala infarkt. Narazila do niekoho. Do Peina. Teraz už nemohla ujsť. Bola ako myška zahnaná v kúte.
„Bolo to celkom zaujímavé táto naháňačka, ale už to skončíme.“ povedal Pein.
Okolo ruky sa mu vytvorila jasno zelená chakra a len čo sa jej dotkol, upadla do bezvedomia. Zachytil ju, prehodil si ju cez plece a vyrazil späť so skrýše.
(V kancelárii Hokageho)
„Aký je stav?“ spýtala sa Tsunade a pozrela sa von oknom.
„Dvadsať mŕtvych a trinásť zranených.“ povedal Kakashi.
Tsunade si povzdychla a sadla si späť za stôl.
„Tak dobre. Toto sa už nikdy nesmie opakovať. Zvýšte počet hliadok pri hlavnej bráne a ošetrite zranených.“
„Čo Pein a Nana?“ spýtal sa Kakashi.
„Zatiaľ to necháme tak. Pracujeme na tom, aby sme našli ich sídlo. Viac urobiť nemôžeme.“
„A Naruto?“
Tsunade chvíľu zaváhala.
„Povedzte mu, že Nana je mŕtva.“
„Čože? To predsa nemôžeme. Je to jeho sestra, mal by vedieť pravdu.“
„Keby sme Narutovi povedali, že ju Pein odtiahol späť do Akatsuki, išiel by ju hľadať a s najväčšou pravdepodobnosťou by ho zabili.“
„A keď mu povieme, že je mŕtva, pôjde ju pomstiť.“ uvažoval nahlas Kakashi.
„Tak dobre, povedzte mu pravdu.“ povzdychla si Tsunade a Kakashi zmizol.
(V Akatsuki)
Do sídla dorazil Pein s Nanou skoro ráno. A nebolo to bezdôvodne. Chcel ju zabiť skoro ráno, pretože v tú dobu ešte všetci spali. Určite by mu ju nedovolili zabiť. Zvlášť Sasori, ten by ho zabil. Len sa pousmial a potichu vošiel dnu do sídla. Jediný, kto s ním spolupracoval bol Kakuzu, ktorého podplácal. Peniaze mu boli najdrahšie na svete a tak mu aj tento krát Pein zahral na city. Nanu oprel o stenu pred jeho izbu a vošiel dnu.
„Kakuzu, vstávaj!“ budil ho Pein a zatriasol s ním.
„Hmm....?“ ozvalo sa spod periny.
„Dám ti peniaze.“ zašepkal a Kakuzu bol ihneď na nohách.
„Tak o čo ide?“ spýtal sa horlivo.
„Potrebujem pomôcť s jinchuurikim.“
„Ó, nie. Však nemyslíš-“
„Nanu.“ prerušil Pein.
„Nóóó, ja neviem.“ zaváhal.
„Dám ti peniaze.“ zopakoval svoju ponuku Pein.
„Sasori z toho nebude nadšený. A ani ostatný.“
„Viem. Tak ideš?!“ spýtal sa nervózne.
„Za chvíľu som dole.“
Pein vyšiel von, vzal omráčenú Nanu a vybral sa dole. Vzal ju do tej miestnosti, kde pred tým vyňali z Nekomatu z Nii Yugito. Páchlo to tam ešte viac. Aj Pein to cítil.
„Fuj, musím niekomu povedať, aby to tu vyčistil.“ zamrmlal.
Podišiel k veľkému, železnému stolu, ktorý bol uprostred miestnosti, a nie práve najopatrnejšie ju na neho položil. Keď už bolo všetko prichystané, čakal na Kakuza. Po hodnej chvíli sa ho nakoniec nedočkal a začal nadávať. Už chcel ísť za ním, keď v tom sa otvorili dvere a dnu vstúpil rozospatý Kakuzu.
„Veď už som tu, šéfko.“ povedal otrávene pri pohľade na Peina.
„Vidím.“
„Šéfko, nepozerajte sa tak na mňa. Znervózňuje ma to.“
„Začneme.“ zavelil Pein.
Všetko bolo prichystané. Kakuzu ešte doladil pár detailov. Už mu nebránilo nič, aby ju zabil. Všetci spali, jej telo sa ani nepohlo. Pein tam stál a díval sa na jej hrudník, ako sa pravidelne dvíha, keď sa nadýchla. Kakuzu sa nechápavo zatváril.
„Šéfko, čo je?“
„Nič.“
Zhlboka sa nadýchol a začal robiť pečať. Srdce mu prudko bilo a on nerozumel, prečo.
„Čo je to za blbý pocit?“ pomyslel si.
Zastavil sa a pečať nedokončil. Chcel ju zabiť, ale niečo mu v tom bránilo. Rozum hovoril áno, srdce nie. Bola pre neho ako dcéra. Naprázdno prehltol a odstúpil od stola.
„Stalo sa niečo?“ spýtal sa Kakuzu.
„Ja ... Ja nemôžem.“ povedal potichu Pein. „Nemôžem ju zabiť.“
„Nemôžeš?“
Kakuzu už bol celkom zmätený.
„Nechcem.“ zašepkal. „Odnes ju do jej izby a ošetri jej rany, prosím.“ a odišiel.
Kakuzu hneď vedel, čo to znamená a že všetko bude tak, ako pred tým. Len sa modlil, nech sa to nedozvie Sasori, lebo by ich oboch asi umlátil k smrti.
„Ale ako asi vysvetlíme Sasorimu, že je tu? Zrejme bude chcieť vedieť, čo tu robí, keď ešte pred pár dňami vyhlasoval s psychopatickým výrazom, že ju zabije. Asi sa predsa len bude musieť dozvedieť pravdu.“ povzdychol si Kakuzu.
Zatiaľ čo sa Kakuzu trápil ťažkými, filozoficky otázkami, Pein sedel vo svojej izbe na posteli a pozoroval spiacu Konan. Neznášal sa, preklínal sa a nemohol uveriť, že podľahol citom.

Poznámky: 

Ehm ... Pre niektorých, ktorý si nevedia predstaviť Nanu:

POZOR! Spoiler!