Vyznanie 01

V Konohe bol krásny slnečný deň. Na ulici nebolo nikoho, až na tri postavy. Dvaja muži a jedna žena sa prechádzali po dedine a rozprávali sa ako za starých čias. Ale vtedy boli len deti a ničomu nerozumeli. Dospeli až príliš rýchlo, stali sa legendárnymi ninjami. Orochimaru, Jiraiya a Tsunade spomínali na to čo bolo. Je to len chvíľa, čo sa Orochimaru vrátil, ale stále mal niečo, čo chcel povedať. No neodvážil sa. Jiraiya mal tiež niečo, čo chcel už dlho povedať. Jediná Tsunade nemala nič dôležité, čo by im chcela povedať. Dlho už nič nehovorili a tak sa Orochimaru pokúsil to ticho prerušiť.

„Nie je dnes nádherne?“ Tí dvaja sa neho pozreli a Tsunade sa usmiala. Už dlho ju nevideli sa usmievať a tak sa na ňu usmiali.
„To skutočne je. Ale musím už ísť. Shizune po mne určite vyhlásila pátranie.“ Pozrela sa na nich a na rozlúčenie im zakývala. Oni sa na ňu stále usmievali, až pokiaľ im nezmizla z očí. Jiraiya nechápal, prečo sa Orochimaru tak usmieva. Keby to vedel, tak by určite s ním nepokračoval v ich ceste. Vtedy nevedel, že jeho najlepší priateľ, ktorý sa len nedávno vrátil, bude jeho najväčším rivalom.

V kancelárii hokage

„Tsunade-sama, kde ste bola?“ Shizune ju zavalila otázkami, na ktoré sa Tsunade nechcelo odpovedať. A tak ju jednoducho odbila.
„Shizune nepýtaj sa ma na také hlúposti a radšej my sem zavolaj Orochimara a Jiraiyu.“ Tá sa na ňu len neveriacky pozrela, akoby nechápala, čo jej povedala. Ale radšej sa na nič nepýtala a urobila to, čo jej nariadila. O chvíľu už pred ňou stáli.
„Prečo si nás zavolala?“ Ona im však neodpovedala a len podpisovala papiere.
„Jiraiya potrebujem, aby si zaniesol tento zvitok do miestnosti s ostatnými.“ Neváhal, zobral si ho a odišiel. V miestnosti zostali už len Orochimaru a Tsunade. Ona ho nevnímala a pokračovala vo svojej práci.
„Prečo si si zavolala mňa.“ V tej chvíli si všimla, že on tam ešte stále stojí a čaká, čo mu povie.
„Ty môžeš ísť. Teraz od teba nič nepotrebujem.“ Dúfal, že si ho zavolala, aby mu povedala to, na čo čakal. No nedočkal sa toho.
„Tsunade, nechcela by si dnes večer ísť niekam von?“ Odvrátila hlavu od papierov a pozrela sa na neho.
„Tak dobre, len to nezabudni povedať Jiraiyovi.“V tej chvíli trocha postupnel, pretože ona nepochopila o čo mu ide.
„A nemohli by sme ísť len my dvaja?“ Zostala zaskočená. Ona a schôdzka s Orochimarom? Táto predstava sa jej nezdala veľmi lákavá, ale nakoniec na to pristúpila.
„Dobre, ale končím až večer. A kde sa stretneme?“ Vtedy bol zase o niečo šťastnejší, že na to pristúpila.