Hadov Učeň

Ľudia tvrdia že som zlý. Majú na to dôvod? Ak sa ich spýtam, povedia, samozrejme. Lenže aj ja mám dôvod robiť to, čo robím. Každý koná podľa vlastného uváženia, podľa vlastnej pravdy. Preto som teraz tam, kde som. Mnoho ľudí ma preklína. Ibaže mne na tom nezáleží. Mám jediný sen, jediný cieľ, jedinú vec na ktorej mi záleží. A kôli nej urobím čokoľvek.
Čože? Spýtate sa. Nechápete... Že? Môj príbeh je zvláštny, ale to si nevyberiete. Poviem vám ho teda.
Narodil som sa v zaujímavej dobe. Pár dní po mojom narodení dedinu napadol démon a zabil veľa našich ľudí.
Mne to bolo samozrejme jedno. Mal som rodinu na ktorej mi záležalo, a tým sa nič nestalo.
Môj klan bol slávny, a pre dedinu významný. Podľa neho sa aj volám. Uchiha...
Žilo sa mi dobre, na akadémií som bol vždy najlepší. Napriek tomu som stále žil v tieni svojho brata. Itachi. Vždy skvelý, vždy úžasný, génius.
Aj ja som chcel aby ma otec uznával a preto som sa strašne snažil. Drel som aby som ho prekonal, ale bratov chrbát bol ešte vždy strašne ďaleko...
Raz mi otec ukázal Katon. Nedarilo sa mi to, ale trénoval som a naučil som sa ho sám. Otec bol na mňa prvýkrát hrdý. Bol som taký šťastný...
Môj brat však už potom nevychádzal s otcom veľmi dobre.
Ja... Myslel som si, že sa len nezhodli... Že je to v poriadku... Že sa udobrili... Ale asi tomu tak nebolo.
Keď som sa vtedy vrátil domov, dúfal som, že sa mi sníva. Že sa mi to zdá, nechcel som veriť, že by to braček urobil. Ale urobil. Všetkých zabil. Úplne všetkých, celý klan Uchiha. Okrem mňa. Mňa vybral ako pomstiteľa, aby sa nemusel trápiť že vyvraždil celý klan.
„Môj malý, hlúpy braček. Ak si ma praješ zabiť, tak ma nenáviď, zhnus si ma... a preži nepekným spôsobom. Potom bež, bež... Upni sa k životu. A potom, raz, keď budeš mať oči ako mám ja, potom príď.“ To mi povedal.
Vryl som si tie slová do pamäte aby som mu ich mohol zopakovať, predtým než ho zabijem!
Síce som to odmietal ale dal som na jeho slová, a ďalej som žil. Vyštudoval som akadémiu ako úplne najlepší a dostal som sa do týmu. Týmu 7. V mojom týme boli ešte traja, obzvlášť nezaujímavý ľudia. Jedna strašne otravná kunoichi, volala sa Sakura. „Sasuke-kun, Sasuke-kun, ty si skvelí, ja ťa milujem!“ Nepočul som nič iné. Bola neschopná a vždy len zavadzala.
Ďalej Kakashi. On bol náš učiteľ. Najprv som myslel, že to bude nezaujímavý p*ko ako všetci ostatní, ale ako som mohol tušiť že pod tou čelenkou má pravý Sharingan! Dúfal som, že je nejako príbuzný s Uchihami, ale nebol. Tiež ma neskôr naučil Chidori.
A ten posledný, korunovaný ma*or, volá sa Naruto. Tiež je sám, jeho rodičia sú mŕtvy. A je zvláštny. Je to neschopný typ, čo nikdy nepoužíva hlavu ale má neuveritelnú silu.
Teraz už viem, čo to je. Je v ňom démon. Kyuubi no Youkou.
Naruto má zvláštnu povahu. Takmer som ho zabil, nie som preňho nikto dôležitý, ako ani on pre mňa. Ale on ma chce priviesť späť...?
Ako som povedal. Stretol som Orochimara. Dal mi prekliatu pečať, srašnú, obrovskú silu. Potom som šiel za ním. Sem. Teraz ma učí, aby som mohol zabiť svojho brata. Ale už toho mám dosť. Nie je nič viac, čo sa od neho môžem naučiť, a on chce moje telo. Pche, to tak.
Už je čas. Pôjdem Itachiho hľadať. Ak ma Orochimaru bude chcieť zastaviť, zabijem ho.
Jediná úloha v mojom živote, konečne.
Počkaj, počkaj ešte chíľku, braček. Už to nebude dlho trvať.
Tvoja smrť je zmysel môjho života. Buď pripravený keď prídem.
... a zabijem ťa!