Narutova sestra 13 - Krvilačná beštia

Začalo svitať. Vtáčiky štebotali a prvé lúče dopadli na zelenú krajinu. Ale to krásne ticho a kľud, prerušil hlasný zvuk.
„Vstávajte!!!“ kričal Pein do megafónu, ktorý bol nastavený na maximum.
Nana zlostne zavrčala, prevrátila sa na druhý bok a priložila si na hlavu vankúš. O pár minút už boli všetci nastúpený pred Peinom, okrem Nany.
„... deväť, desať ... Desať?“ spýtal sa nechápavo Pein, keď počítal všetkých členov. „Prečo je nás tu desať, keď nás má byť jedenásť?! Kde je Nana?!“
„Ona ... ona ešte asi spí.“ povedal potichu Sasori.
„Spí?! To dievča si snáď zo mňa robí srandu!“
Pein otvoril stan, kde bola Nana. Zobral megafón, priložil jej ho k uchu a zreval:
„Ty lenivec, vstávaj!!!“
Nana vyletela zo stanu, ako splašená. Nejako si nevšimla pred sebou veľkú kaluž blata. Pošmykla sa a spadla rovno na chrbát. Všetci sa začali ukrutne rehotať.
„To máš za to, že tak dlho vyspávaš!“ povedal Pein.
Nana urobila z blata veľkú guľu a hodila ju Peinovi rovno do tváre. Ostatný sa smiali ešte viac.
„To máš za to, že si ma zobudil!“ povedala zlostne Nana a išla sa prezliecť.
Pein sa vražedne pozrel na ostatných, ktorý sa zjavne dobre bavili. Hneď, ako zaregistrovali Peinov pohľad, stíchli. Keď už bola hotová aj Nana, vyrazili. Išli asi tri hodiny.
„Musíme si pohnúť.“ povedal Pein a všetci pridali do kroku. „A nezabúdajte! Nie sme tu na to, aby sme zabili Raikageho, ale aby sme získali svitok. Takže ktokoľvek z vás bude machrovať, môže na to doplatiť životom.“
Všetci prikývli. Konečne sa dostavili na miesto, kde mal boj prebehnúť. Bolo to asi dvadsať kilometrov od Piesočnej. Pred nimi sa rozprestierala obrovská lúka, kde bola vysoká tráva. Vo vzduchu poletovali maličké zrnká teplého piesku a pofukoval teplý vietor. Všetci lúku obkľúčili, skryli sa do trávy a čakali. Nemuseli čakať dlho. O chvíľu sa z lesa vynoril sám Raikage. Okolo neho bolo deväť ninjov.
„Cítim tu inú chakru!“ povedal jeden z nich a všetci sa okamžite postavili do bojovej pozície.
Pein po nich hodil dve dymové bomby, a všetci zaútočili. Itachi a Pein sa vrhli na Raikageho, ktorý mal mať svitok pri sebe. Každý mal jedného protivníka. Dym sa vytratil a Nana už videla tvár toho, proti ktorému bude bojovať. Bol to vysoký, tmavovlasý muž. V tvári mal chladný výraz a na chrbte mal pripevnenú katanu.
„Hmm ... Takže môj protivník bude žena, čo?“ povedal posmešne.
Nana to ignorovala. Muž vytiahol katanu a bez váhania sa s ňou rútil na Nanu.
„Element Zeme: Hlinený štít!“ zakričala Nana.
Muž zapichol svoju katanu do štítu. Následne ju hneď vytiahol a útočil ďalej. Nana jeho útokom bezproblémovo vyhýbala.
„Ukončíme to.“ povedala Nana. „Element Zeme: Skalná rakva!“
Zo zeme sa vynorila skala, ktorá muža chytila a následne ho rozdrvila. Myslela si, že bolo po ňom. Sama pre seba sa usmiala a myslela si, že už má vyhraté. Lenže muž, ktorého skala zabila, bol vodný klon. Nana si to všimla pozde. Muž zaútočil zozadu a celou silou do nej vrazil katanu. Necítila bolesť. Videla, že jej z brucha trčí špicatá časť katany. Prebodol ju. Z úst sa jej pustil pramienok krvi. Muž sa nahlas zasmial.
„Pozrite sa! Ja som ju už zabil!“ kričal naradostene.
Všetky pohľady sa upriamili na nich. Akoby sa pre Nanu zastavil čas. Muž chytil katanu a prudko ju vytiahol. Vtedy už cítila bolesť. Podlomili sa jej kolená a ona spadla na zem. Okolo nej sa začala vytvárať kaluž krvi a tráva sa sfarbila do červena. Umierala. To, čo videla včera vo vode, sa teraz naplnilo. Už nepočula zbrane ani krik. Počula len tlkot svojho srdca, ako spomaľuje. Nakoniec jej srdce odbilo posledný krát a ona zavrela oči. Všetci z Akatsuki by jej chceli pomôcť, no nemohli. Nemohli sa na ňu ani len pozrieť. Stačilo trocha nepozornosti a skončili by tak, ako ona. Všetci si mysleli, že je mŕtva.
„Si hlúpa, Nana. Máš šťastie, že máš mňa. Inak by si už bola dávno mŕtva!!!“ ozval sa hlas v jej hlave.
Jej srdce začalo znova biť. Bilo asi desať krát rýchlejšie, ako pred tým. Začal fúkať silný, studený vietor a slnko zakryli temné mraky. Z trávy, kde bola Nana, začala vychádzať akási chakra. Všetci ju hneď zaregistrovali.
„Ona žije!“ skríkol naradostene Deidara.
Mal pravdu. Žila. Všade navôkol začala prúdiť tmavozelená chakra. Bola silná. No nebola to obyčajná chakra. Bola to démonická chakra. Nana začala znova dýchať. Rana sa okamžite zacelila. Otvorila oči a postavila sa. Hneď, ako ju uvideli, zarazili sa. Jej telo sa zmenilo. Mala biele vlasy, v ktorých boli čierne pramienky a dlhé nechty. Celé jej telo bolo obalené v zelenej chakre. Ale nikto jej nevidel do tváre. Pozerala stále do zeme.
„Čože?! Ako to, že žije?!“ spýtal sa nechápavo muž. „Čo je to za monštrum?!“
Nikto nechápal. Nikto okrem Peina. Sasori sa chcel za ňou rozbehnúť, no Pein ho zastavil.
„Nerob to.“ povedal Pein.
„Prečo?“ spýtal sa Sasori.
„Zabila by ťa.“
„Zabila?! A – Ale ... Nana by mi predsa nikdy neublížila, tým som si istý!“
„To je pravda. Nana by ťa nezabila.“
„Tak potom v čom je problém?“
„V tom, že toto nie je Nana.“
Všetky pohľady sa teraz upriamili na Peina. Jeho teória sa potvrdila.
„Mal som pravdu. Je jinchuuriki päťchvostého démona. Takže Sasori, ak ti je život drahý, nechoď ku nej.“
Sasori prikývol a ostal tam, kde bol. Všetci s napätím čakal, čo sa bude diať. Houkou teraz dokonale ovládal jej telo. Z chakry sa začal vytvárať prvý chvost. Nana konečne odvrátila svoj pohľad a pozrela sa na ostatných. Jej pohľad bol úplne iný. V jej červených očiach sa úplne stratili zreničky. Bol to hrozný pohľad. Pohľad plný krvilačnosti. Ucítila v sebe obrovskú chuť vidieť krv a cítiť pach krvi. Jeden z Raikageho strážcov na ňu zaútočil. Nana len mávla rukou a uvalila na ninju obrovskú vlnu chakry. Na tvári sa jej objavil diabolský úsmev. Vražedný úsmev.
„Toto bude zábava.“ povedala.
Zavrela oči a začala sústrediť obrovské množstvo chakry. Zem sa začala chvieť. Bolo počuť pukanie. V zemi sa začala objavovať veľká ryha. Tiahla sa celou veľkou lúkou. Ryha sa zväčšila a vznikla veľká priepasť.
„Všetci tu zomriete!“ povedala hrôzostrašným hlasom.
Zodvihla ruky a z priepasti vyšla obrovská vodná vlna. Valila sa priamo na nich. Vlna ich všetkých zasiahla a všetci ležali na zemi. Nana zobrala katanu, ktorou ju prebodli. Ani nie v stotine sekundy stála za jedným z ninjov. Jej rýchlosť bola neuveriteľná. Pevne zovrela katanu a ninjovi prebodla srdce. Za pár sekúnd bol mŕtvy.
„Musíme zmiznúť, lebo nás všetkých pozabíja!“ kričal Pein.
Všetci prikývli , skryli sa do okolitých stromov a kríkov, a pozorovali, čo sa bude diať. Na Nanu začali útočiť traja ninjovia s kunaimi v ruke. Rútili sa na Nanu najrýchlejšie, ako vedeli. Z mŕtvoly, ktorú prebodla, vytiahla katanu a jedného z ninjov preťala pás. Rozpolila ho. Druhému odťala hlavu a tretiemu ninjovi odtrhla ruku. Za chvíľu vykrvácal a zomrel. Nane sa začal objavovať druhý chvost. Všade bolo plno krvi a okolo ležali štyri mŕtve, roztrhané telá. Všetkým členom Akatsuki sa naskytol hrôzostrašný pohľad. Mali z nej zimomriavky a úplne im stuhla krv v žilách. Stal sa z nej vraždiaci stroj.
„Technika ukážky smrti!“ zakričala Nana.
Len čo sa jej zvyšný piati ninjovia pozreli do očí, v ich mozgoch sa im začali premietať hrôzostrašné obrazy ich smrti. Všade sa ozýval prenikavý krik. Používala genjutsu. Boli úplne paralyzovaný. Vedeli, že paralýza skončí, ak si oni sami ublížia. Dvaja z nich zobrali kunaie a vrazili si ich do tela. Traja trpeli stále viac a viac. Nana podišla k nim a dívala sa na ich utrpenie. Mala z toho radosť. Podišla k prvému ninjovi, chytila ho za krk, zodvihla do vzduchu a stisla jeho krk tak silno, že mu zlomila všetky väzy. Druhému zlomila všetky rebrá a tretieho dobodala. Celá lúka bola zaliata krvou.
„A teraz Vy, Raikage!“ povedala.
Ani sa nenazdal a už stála pred ním. Uštedrila mu do tváre poriadnu ranu päsťou. Rana bola taká silná, že prerazil dva stromy. Bol v bezvedomí. Nana k nemu pristúpila a vytiahla mu z vrecka svitok.
„Toto si vezmem.“ povedala. „Je koniec!“
Vzala katanu a chystala sa zabiť Raikageho. Zrazu pocítila v tele veľkú bolesť. Jej telo nebolo zvyknuté na takúto obrovskú silu a chakru. Zelená chakra sa stratila a ona padla na zem do bezvedomia. Jej telo bolo znova také, ako pred tým. Celá bola doškriabaná a doráňaná. Ale nebolo to smrteľné. Okamžite sa tam dostavili všetci členovia Akatsuki. Nikto sa nezmohol ani len na slovo. Nana za necelú pol hodinu chladnokrvne zabila deväť ninjov. Pein zobral svitok a čupol si k Nane. Zobral jej ľavú ruku a vyhrnul jej rukáv.
„To je pečať?“ spýtal sa Itachi.
„Hej. Vôbec netuším, čo s ňou teraz bude. Odnesieme ju do sídla a uvidíme.“
„Zabiješ ju?“ spýtal sa Kakuzu.
Pein neodpovedal. Strčil si do vrecka svitok a vzdychol si. Ani on sám nevedel, čo bude robiť. Keby bola Nana ich nepriateľ, zabil by ju bez váhania. Ale teraz to bolo ťažké.
„Teraz je to jedno. Hlavné je, že sme misiu splnili.“ povedal Pein.
Sasori zobral jej polomŕtve telo a všetci sa vybrali späť do sídla.