Zbohom, moje milované

POZOR! Spoiler!

Rýchlo vás uvediem do deja ... Sakura nikdy nepoznala svoju matku. Toť je fakt, ktorý chcem, aby ste vedeli :)

Mladé dievča stálo na ľudoprázdnom cintoríne. Studený vietor sa jej pohrával s jej ružovými vlasmi. Po líci sa jej skotúľali slzy. V ruke držala kyticu čerstvých ružových kvetov, ktoré položila na hrob. Bol to hrob jej matky.
„Sakura, už znova si tu?“ ozval sa mužský hlas za ňou.
Ani sa neotočila. Len prikývla. Vysoký, čiernovlasý muž sa postavil k nej a utrel jej slzy.
„Prečo je život tak nespravodlivý, Sasuke?“ opýtala sa smutným hlasom Sakura.
Sakura sa nevedela zmieriť s tým, že svoju mamu vôbec nepoznala. Chcela aspoň na pár sekúnd vidieť jej tvár. Myslela na ňu každý deň. Sasuke ju objal.
„Tak poď. Pôjdeme domov.“ povedal, chytil ju okolo ramien a pobrali sa preč.
Bývali spolu v malom útulnom domčeku na okraji Konohy. Blížili sa Sakurine narodeniny. Sasuke sa vždy zožieral otázkou, čo jej má kúpiť. Sakura mu vždy povedala, že jej nič netreba, nech sa kvôli nej netrápi. Vždy chodil za Narutom a Ino, pretože oni boli jej najlepší priatelia.
„No tak jej kúp nejaký šperk!“ vykríkol Naruto.
„To je neoriginálne.“ zahundral Sasuke.
„Tak jej ... Napríklad ... Mňa nič nenapadá!“
„Ani mňa keď tu tak kričíš, Naruto.“
Naruto si založil ruky na prsia, sadol si a tváril sa urazene. Ale keď sa objavila Hinata, hneď bol veselší a odcupital s ňou niekde preč. Sasuke sa zožieral celé tri dni.
„Zajtra má Sakura narodeniny a ja pre ňu nič nemám.“ pomyslel si. „Už viem!“ vykríkol a bežal do archívu.
Keď Sasuke prišiel domov, Sakura práve varila obed. Objal ju zozadu okolo pása a zaboril nos do jej vlasov. Sakura sa otočila k Sasukemu a venovala mu dlhý a vášnivý bozk.
„Naberiem ti obed, dobre?“
Sasuke prikývol a posadil sa. Sakura pred neho položila teplý obed a začala si obliekať kabát.
„Ideš niekam?“ spýtal sa udivene.
„Na cintorín.“
„Neprospieva ti to.“
Sakura sa tvárila, že to nepočuje a odišla. Ešte sa zastavila u Ino v kvetinárstve, aby kúpila nejaké kvety. Tento krát vybrala žlté ruže. A tak, ako každý deň, sa pobrala na cintorín. Bola tam asi hodinu a potom sa vrátila domov.
Na druhý deň ráno, keď sa Sakura zobudila, Sasuke tam nebol. Vstala, obula si papuče a obliekla župan a išla dole do kuchyne. Bola milo prekvapená, keď videla Sasukeho v kuchyni, ako sa snaží pripraviť raňajky.
„Dobré ráno, kráska.“ povedal jej milo a pobozkal ju na čelo.
„Dobré ráno.“ povedala Sakura a usmiala sa.
Sasuke ju usadil za stôl a položil jej na stôl raňajky. Díval sa na ňu s výrazom – Prosím povedz, že ti to chutí – a čakal kým dá do úst prvé sústo.
„Hmm ... Je to výborné.“ povedala Sakura a usmiala sa.
Celý deň ju Sasuke obskakoval. Poobede až do neskorej noci bola oslava. Dostala obrovskú kopu rôznych a krásnych darčekov. Keď už bol koniec oslavy a všetci sa pobrali domov, Sasuke prišiel k Sasuke s veľkou krabicou.
„To je môj darček.“
Sakura otvorila veľkú krabicu. V krabici bola ďalšia krabica. A ďalšia a ďalšia a ďalšia. Až to nakoniec skončilo pri malej krabičke. Keď ju otvorila, uvidela v nej fotku. Na fotke bola žena.
„Kto je to?“ spýtala sa neiste.
„Tvoja ... Tvoja mama.“
Sakura prepukla v mohutný plač. Bola rada, že konečne vidí, ako vyzerala jej matka, ale jej srdce zaplnil smútok.
„Sasuke?“ zašepkala Sakura a utrela si slzy.
„Áno?“
„Musím ti niečo povedať.“
„Stalo sa niečo?“
„Som tehotná.“
„T – Tehotná? Ó, Pane Bože!“ vykríkol a silno objal Sakuru.
Bol šťastný, že budú spolu vychovávať dieťa. Ich dieťa. Na druhý deň ráno to už vedela celá Konoha. Všetci sa tešili. Kúpili postieľku pre bábätko, drobné oblečenie a všetko potrebné. Tých deväť mesiacov, pokým bola tehotná, ubehlo pomerne dosť rýchlo. Nakoniec už bola Sakura v nemocnici a všetci čakali, kedy sa dieťa narodí. Sasuke chodil za ňou každý deň a trávil tam dosť veľa času. Jedného dňa sedel Sasuke na kopci a pozoroval Konohu a západ slnka.
„Tak čo? Kedy sa má narodiť?“ ozval sa hlas.
„Ou, Kakashi. Má sa narodiť zajtra.“ povedal Sasuke a usmial sa. „A čo tu vlastne robíš?“
„Hľadal som ťa.“
„Prečo?“
„Musím ti niečo povedať. Týka sa to Sakury.“
„Stalo sa jej niečo?“
„Zatiaľ nie.“
„Ako to myslíš?! No tak! Hovor!“ naliehal Sasuke.
„Každá žena z klanu Haruno, ktorá čakala dieťa, zomrela. Buď pred pôrodom, alebo po pôrode.“
„Čo?!!! Prečo?!“
„Neviem. Aj jej mama zomrela po pôrode. Prepadli ju a zabili.“
„Budem Sakuru chrániť! Aj za cenu svojho života.“ povedal Sasuke pevným hlasom.
„Sasuke! Sasuke!“ kričal už z diaľky Naruto.
„Čo je?“
„Sakura rodí!“
Sasuke neváhal a bežal z plných síl do nemocnice. Bol tam za pár minút. Celý zadýchaný sa posadil v čakárni na stoličku a čakal. O pár hodín vyšla z pôrodnej sály žena.
„Vy ste Uchiha Sasuke?“ spýtala sa.
„Áno.“
„Gratulujem. Máte krásnu dcérku.“
Saukemu sa tisli do očí slzy. Bol šťastný.
„A Sakura? Ako je na tom?“
Žena sklopila zrak.
„Je mi to ľúto. Vaša žena pôrod neprežila.“
Jeho šťastný pohľad sa zmenil. Nemohol uveriť tomu, že Sakura je mŕtva. Zrútil sa. Kakashi hovoril pravdu. Ešte v tú noc sa vkradol do izby, kde bola jeho dcéra. Bola krásna, tak ako jej matka. Chystal sa urobiť hroznú vec. Ak jeho dcéra bude tehotná, tiež zomrie. Chcel ju ušetriť toho trápenia. Zobral svoju mŕtvu ženu a svoje dieťa a odišiel s nimi preč z nemocnice. Za Konohou začal kopať dve jamy. Rozpršalo sa a dieťa začalo plakať. Sasuke podišiel k Sakure, zobral ju a pochoval. Potom zobral dieťa a pobozkal ho na čelo. Plačúce dieťa položil do truhly a zakopal ju. Z pod zeme bolo počuť plač. Sasuke svoju dcéru pochoval zaživa. Zobral do ruky kunai a vrazil si ho do srdca.
„Zbohom, moje milované.“ zašepkal.
Z jeho úst sa vydral posledný výdych a on navždy zavrel oči.