manga_preview
Boruto TBV 13

The Uchihas

Poznámka: Napísané je to tak, že I, III, V a VII sú Itachiho myšlienky. Potom II, IV, VI a VIII sú Sasukeho myšlienky a posledná IX je také zhrnutie (len aby ste sa vyznali...).

I
Sedím pod stromom košatým,
na oblohe hviezdy tancujú,
biela luna svieti a tým,
čo by radi cítili to, čo ja
... nechcite to zažiť.

V očiach mojich krvavých
odzrkadľuje sa smrť mnohých,
čo boli nevinní,
čo nič nespáchali,
čo len život svoj žili
a nič zlé nespravili,
zabiť som musel...

V rukách mojich krvavých
meč sa leskne.
Nič už nezmyje môj hriech...

Jeden život som však zachránil,
brata môjho milého,
ale zabezpečil som mu život
plný bolesti,
plný nenávisti,
plný strachu,
čo som vôbec nechcel.
...a pravdu musel som umlčať.

Je to tak lepšie..?
Oddal som sa diablovi,
ktorý ma s radosťou prijal
a teraz požiera moje vnútornosti.
Áno, bolí to, ale nie tak veľmi,
ako to, čo iným som spôsobil.
Celý klan padol mojou rukou,
rukou tou krvavou.
...ale inak som nemohol...

Zbohom svet, opúšťam ťa.
Radšej zomrieť, ako stále žiť život,
čo som iným odoprel.
Vyťahujem meč
a namierim ho k hrudi
už pripravený bodnúť...

...ale anjel mi ruku zastavil,
meč zobral a rozlomil,
bielymi krídlami zamával
a svoju tvár mi ukázal.
„Sasuke!“ zhíknem.
On sa len usmeje a opäť zmizne.

Rozhodnutie konečné zmenil som.
Nezomriem rukou svojou,
ale počkám si naňho...

Už poznám meno človeka,
ktorý zmietne zlo zo sveta,
ktorý ma skolí,
a je ním brat môj milovaný...

II
Pomsta, túžim po nej ako smädný po vode...
Pomsta je to jediné, čo mi ostalo...
Pomsta je to jediné, na čo viem myslieť...
...nič ma už nedokáže zachrániť...

Nemám možnosť inú.
Touto cestou tŕnistou kráčať musím,
nech robím, čo chcem.
Často pokúšaný som
návratom do rodiska môjho,
ale musím splniť sľub,
čo som si dal.

Pomsta, to jediné mi hlavou víri.
Pomsta, náplň života môjho.
Pomsta k vrahovi rodiny mojej.
Pomsta k Itachimu.

Predtým považoval som ho ako vzor svoj...
Dnes zniesť ho zo sveta túžim.
Na nič iné ani myslieť nemôžem.
Nikto mi už v tomto nepomôže...

Každý deň sa mi sníva sen,
sen ten krvavý,
kedy stal som sa sirotou.

A tak sa pýtam: „Prečo?
Veď sme boli kamoši, bratia!
Prečo si mi to spravil?
Sľúbil si, že ma ochráni
a nie opustíš!
Sľúbil si...
Sľúbil...
...“

III
Už nadišiel deň môj radostný,
kedy sa opäť so Sasukem stretnem...
Konečne, on ma odtiaľto vyslobodí
a taktiež odíde spokojný z pomsty...
Áno, bude to radostný deň pre nás oboch.

No najhoršie však bude,
lásku k nemu skrývať
a tváriť sa chladne,
sťaby vážne bol som nepriateľ jeho.

Aha, už prichádza spasiteľ môj
žiariaci ako Slnko na nebi.
V rukách jeho meč sa leskne...

Nie!
Neprejav city!
Bo spozná, že všetko bol len klam!
Nie!
Žiadny úsmev!
Nič!
Len chlade stoj!
Hrozný to pocit pre mňa,
akoby ma šlo roztrhať.

Stále sa približuje...

Ako rád by som ho objal,
ako rád by som sa s ním opäť hral,
ako rád by som sa domov vrátiť chcel.
...nemôžem...

Srdce moje, zmeň sa na kameň,
nech necítim tú hroznú bolesť.

IV
Už prichádzam k cieľu vysnívanému,
na ktorý mnoho rokov čakal som.
Konečne splním svoj sľub,
že ten vrah hrozný zomrie...

Blížim sa k nemu.
On v temnote tam stojí.
Kŕdeľ havranov kol neho sa hemží
a jeho tvár kamenná,
tvár, čo nič nevníma
a srdce, čo nič necíti...

Celý sa mi protivý!
Taký vrah odporný!
Tasím meč svoj,
ktorý ho určite skolí.

Blížim sa krokom rýchlejším,
no vtom sa mi v mysli vybaví,
ako sme sa bavili,
ako sme trénovali,
ako sme stvárali voloviny,
...nie!
To je už dávna minulosť,
o ktorej pochybujem,
že bola skutočná.

Teraz je prítomnosť krvavá,
ktorú musím naplniť...

V
Už mečom na mňa mieri,
mečom spravodlivosti,
ale útočiť musím tiež.
Istý si musím byť,
že silný je dosť.
...a tak môžem pokojne odísť...

Bodol ma mečom, spokojnosťou naplnený.
Ja som len sharinganom pohol
a na havrana sa zmenil.
No on taktiež oči použil,
v ktorých som Mangekyo nezbadal...

Bol som šťastný,
že neskolil priateľa najlepšieho,
ako som to ja urobil.
Má srdce, áno má.
Nie ako ja, ako zviera.
Srdce moje už diabol požiera,
so svojím bratom bojovať musím.

Opäť sharingan.
Genjutsu vs. Genjutsu.
Boj to bez víťaza.
Taktiku zmeniť musím...
Shuriken,
milióny shurikenov
naňho hodil som
vo viere, že vyhne sa im.
...aj v tomto skvelý je.

Tak teraz techniky božské použiť musím...
Ak ich zvládne,
odísť môžem v pokoji.
Tsukuyomi
Amaterasu
Susanoo
...a on stále pevne na nohách stojí.

Ja vyčerpaný som.
Obaja bez chakry ostali sme,
sťa bojovníci bez zbraní.
Oko mi už plače krvou.
Pristupujem k nemu pomaly,
krôčik za krôčikom...

On vyľakane na mňa hľadí,
čo mu spraviť mienim.
Neboj sa, nič to nebude...
Predávam ti Mangekyo, za to,
že nesklamal si ma.
Toto ťa ochráni...

City som už neudržal
a usmial sa naňho.

Zbohom ostávaj,
Sasuke...

VI
Rozbehnem sa k nemu,
bodnem ho do rebier...
...až príliš jednoduché to je.
Aktivujem sharingan mocný,
vtom mi uletí zmenený na havrana,
uletí sťa zbabelec!
Nie, ty nikam nepôjdeš!
Pomocou genjutsu chceš ma oklamať,
no zabudol si,
že ja ho tiež dokážem ovládať.

Priskoro na to prišiel...
Shurikenov milióny na mňa hodil,
ja uhnúť som musel
prekvapený z jeho zmeny taktiky.
Dobre...
Chceš shurikeny?
Tu ich máš!

Opäť odstúpil
a Tsukuyomi na mňa použil.
Nejako som sa z toho dostal...
Šťastný,
že jeho technika najsilnejšia nezabrala.
...tešil som sa predčasne...

Plamene čierne ma obklopili
a začali požierať.
Určite sa raduje, ten vrah besný,
no ja mu takú radosť nespravím...
Z kože sa zvlieknem,
ale on aj tretie eso v rukáve skrýva,
eso zvané Susanoo...

Premeniť sa do druhého stupňa musím
a hadov si na pomoc zavolať.
Dokonca aj Orochimaru-sama prišiel mi pomáhať,
no čochvíľa ho skolil meč ohnivý...

Nazúrim sa ešte viac.
Útočím.
Útočí taktiež.
Ale keď stretli sme sa,
ten úder nás zbavil všetkého.
Vysal chakru,
zbavil zbraní,
zrušil techniky...

S bolesťami vstávam.
On pristupuje ku mne krokom.

Čo mi chce urobiť?!
Už mi nič neostalo...

Zastal predo mnou.
Ja v strachu skamenený ostal som.
Usmial sa,
ťukol mi do čela,
ako to kedysi robieval,
a padol na zem...

Čo to malo znamenať?
Chcel ma snáď aj teraz oklamať?

Náhle pocítim bolesť strašnú
a padnem vedľa vraha,
ktorý už nikomu neublíži...

VII
Začínam sa topiť vo vlnách temného oceána nenávisti.
Nevidím nič...
Tma mi ovládla oči
a temnota pohlcuje telo.

Zbohom svet...
Smrť nie je hrozná.
Oddám sa tejto milej pani,
ktorá kradne duše nešťastníkov.

Ja však smutný nie som.
Šťastie ma objalo.
Rád som,
že odídem z tohto sveta hriešneho.

Úsmev sa mi zmocní tváre.
Smrť začudovane hľadí,
že šťastný som...
Ona to nechápe,
bo nikto sa na smrť neusmial,
nikto nepoďakoval,
nikto...

Zdrapí ma mocnejšie,
mne však úsmev tvár neopúšťa.
Zdrapí ma mocnejšie,
ale šťastie ma neopúšťa.

Vytiahne kosu spoza chrbta,
priloží mi ju ku krku...
Čakala, že sa vyľakám.
Čakala, že budem plakať,
Čakala, že o milosť prosiť budem.
...čakala márne.

Do kráľovstva smrti ma voviedla,
kde všetci v slzách trpeli.
Ukázala mi ich beznádej,
ktorá ich pohltila.

„Takto skončíš.“ pošepla mi.

„Nie, ja nie.
Aj keď v podsvetí,
ale so šťastím
ruka v ruke.

Šťastie ja uznávam.
Šťastie mám najviac rád
a tým šťastím je môj brat.“

VIII
Prebúdzam sa v temnote.
Pozriem na telo svoje zranené,
no v obväzoch som ho našiel.

Prudko som vstal.
„Kto tu je?!“ vykríklo zo mňa.

Z tmy sa vynoril.
Ja naňho som zaútočil
čiernymi plameňmi Amaterasu,
ako to urobil Itachi.
„Čo to je?!“ čudujem sa.
Oko mi krvácať začína...

Keď ten chlapík divný
vystrčil hlavu z temnoty
a začal vysvetľovať,
že Itachi bol dobrý...
Najradšej by som ho uškrtil.

„Nie, vážne to tak je.
Veď ti aj Mangekyo daroval...“
pošepol mi.

Vážne, je to pravda...
Ale prečo mi to nepovedal?
Prečo mi stále klamal?
Prečo...?

Ja som ho celý život v nenávisti mal.
Nenávidel som ho,
a on sa o mňa stále staral...

Bolo mi zo seba zle.
Začal som kričať.
Začal som plakať.
Začal som sa nenávidieť.

Vytiahnem meč.
Konečne skoncujem so životom svojím,
so životom,
ktorý nebol nič viac než klam.

Bodnem sa...
Cítim vyslobodenie...
Čo som toto nespravil už skôr...

Itachi idem za tebou.
Idem sa ti poďakovať...

IX
V podsvetí všetci plačú.
Všetci, až na Itachiho.
On v kúte schúlený
v objatí šťastia sedí.

Náhle však nebesá temnoty
osvieti žiara nevídaná.
Všetci vstanú, že čo sa to robí...

„Sasuke, si to ty?“
„Áno, ja som, brat môj.“

Začali sa objímať,
začali plakať,
začali sa smiať,
že už konečne spolu sú.

„Ako som ťa mohol nenávidieť?
Ako som mohol uveriť,
že vrah sa z teba stal?
Ako...?“

„Nechaj to tak...
Konečne sme znovu priatelia,
po toľkých rokoch klamstiev...“

Podsvetie sa rozsvietilo,
všetko začalo žiariť
a už nikto smútok nepociťoval...

Poznámky: 

Pôvodne sa to malo aj rýmovať, ale myslím, že toto by som do rýmov nikdy nedala.

Tá jednotka (I) mala byť básňou sama o sebe, ale potom som napísala ďalšiu tzv. báseň (túto VII) -podotýkam v škole- a začala som II.
A takýto príbeh z toho vyšiel.

Len prosím neviňte ma za ten koniec. Podľa mňa by to tak malo byť. Mali by si nakoniec porozumieť a opäť sa stať pravými bratmi.

...a taktiež som k tomu nakreslila obrázok:

4.5
Průměr: 4.5 (8 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Ayame-Senpai
Vložil Ayame-Senpai, Pá, 2011-06-24 17:01 | Ninja už: 5316 dní, Příspěvků: 1668 | Autor je: Zatvrzelý šprt

tak toto sa mi paci 5

•Naruto prišiel si do môjho života ako príbeh, ale odišiel ako legenda!•

Obrázek uživatele Hyewook
Vložil Hyewook, St, 2011-03-23 21:28 | Ninja už: 5341 dní, Příspěvků: 412 | Autor je: Choujiho zlatý brambůrek

skvele Laughing out loud skoro som sa aj rozplakala Sticking out tongue Laughing out loud

Obrázek uživatele Amia
Vložil Amia, Čt, 2011-03-24 10:35 | Ninja už: 5080 dní, Příspěvků: 641 | Autor je: Obsluha v Ichiraku

fakt?
... neboj, raja taktiež a to som mala len I a VII.

a to si čítala včera (v stredu)?

Už Einstein povedal: "Čas je relatívny..."
No hodinky a diár hovoria niečo iné.

Obrázek uživatele Hyewook
Vložil Hyewook, Čt, 2011-03-24 17:19 | Ninja už: 5341 dní, Příspěvků: 412 | Autor je: Choujiho zlatý brambůrek

jj Laughing out loud zase ta predbehla Sticking out tongue uz mi to hovorila Sticking out tongue Sticking out tongue

Obrázek uživatele Amia
Vložil Amia, Čt, 2011-03-24 20:18 | Ninja už: 5080 dní, Příspěvků: 641 | Autor je: Obsluha v Ichiraku

tak to ona vkuse!!!
O čom akože máme mi kecať???

Už Einstein povedal: "Čas je relatívny..."
No hodinky a diár hovoria niečo iné.