Narutova sestra 6 - "Budú ťa chcieť zabiť."

„Technika čiastočného zväčšenia!“ zakričal Chouji a zmenil sa na “ľudskú guľu“.
„Tak fajn, ja si zoberiem toho jounina a vy dvaja tých chunninov.“ povedal Deidara a vybral z vrecka bielu, vybuchujúcu hmotu.
„Mám len 10% chakry.“ pomyslela si Nana. „Nebude to ľahké, ale snáď to zvládnem.“
Sasori privolal bábku tretieho Kazekageho a ihneď s ňou začal útočiť na Ino. Bábka sa ju snažila zasiahnuť jedovatou čepeľou. Bola taká rýchla, že Ino nestihla urobiť žiadne jutsu. Stíhala sa akurát vyhýbať. Shikamaru jej prišiel ihneď na pomoc. Len čo sa pred ňu postavil, čepeľ ho trafila do ľavého ramena. Jed sa mu začal šíriť po tele. Shikamaru padol na kolená a pridržiaval si rameno.
„Toto je všetko, čo vás v tej Konohe učia? Úbohé. Skončíme to.“ povedal Sasori a zasmial sa.
Bábka sa začala rútiť veľkou rýchlosťou na zraneného Shikamara, keď v tom sa pred neho postavila Ino. Vytiahla kunai a hodila ho na bábku. Na kunai bola prilepená papierová bomba, ale Sasori si to všimol a stihol sa letiacemu kunaiu vyhnúť.
“Ľudská guľa“ Chouji sa začala rútiť na Nanu.
„Vodná stena!“ zakričala Nana a pred ňou sa objavila obrovská stena z vody. Chouji do nej narazil celou silou, ale nemohol ju prebiť. Nana totiž do nej vkladala chakru. Bola tak zaneprázdnená vkladaním chakry do steny, že si nevšimla, že za ňou sa objavil pravý Chouji.
„Čo?!!!“ skríkla Nana, keď sa otočila a uvidela Choujiho, ako sa rúti na ňu.
Vyhla by sa, keby v tele nepocítila bolesť. Obrovskú bolesť. Nemohla sa pohnúť. Keby si to Sasori nevšimol, bolo by po nej. Rýchlo obmotal okolo Nany chakrové vlákna a otiahol ju rýchlo preč. Inak by už bolo po nej. Nanu odhodilo na druhú stranu lúky. Bola už úplne bez chakry a bez sily. Padla na zem, ako mŕtva.
Zatiaľ čo oni dvaja bojovali, Deidara bombardoval Asumu vybuchujúcim ílom.
„Výbuch, výbuch, výbuch!!!“ reval Deidara, až sa to ozývalo. „A Bum! Bang! Boom!“
Deidaru to zjavne bavilo.
„Spaľujúci oblak popola!“ zakričal Asuma a z úst sa mu začal valiť obrovský oblak popola.
Keď bol Deidara uprostred oblaku, Asuma ho zapálil a oblak vybuchol. Bol presvedčený, že Deidara je mŕtvy.
„Nemôžeš ma dostať výbuchmi.“ poúčal ho Deidara, ktorý vyšiel z oblaku úplne zdravý a bez akéhokoľvek zranenia. „A teraz ja!“
Zo zeme začali vyliezať maličké biele pavúčiky.
„Čo to do r*ti je?!“ čudoval sa Asuma a snažil sa vyhýbať pavúkom, aby na neho nevyliezol ani jeden.
Nepodarilo sa mu to. Nevšimol si, že zozadu sa valia ďalšie pavúky.
„BAAAAANG!!!“ zreval Deidara na celé hrdlo. „A je po ňom!“ kričal, začal tancovať a vydávať divné zvuky.
Ale Asuma žil. Mal poranenú nohu a ruku. Keď sa Asuma pozrel na svojich zverencov, rozhodol sa, že zmiznú. Aj keď bol zranený, zodvihol sa a zobral Shikamara, ktorý už bol v bezvedomí.
„Chouji, Ino!“ zvolal na nich.
Deidara a Sasori ich nechali odísť. Rýchlo zmizli niekde v lese.
„Zdrhli.“ povedal otrávene Deidara. „Chcel som sa zabaviť.“
Sasori pokrútil hlavou a chytil Deidaru za rameno.
„Neboj sa, to prežiješ. Vlastne, to asi budeš musieť.“ povedal ironicky.
Deidara sa začal tváriť divne a obzeral sa všade okolo seba.
„Čo ti je?“ spýtal sa Sasori.
„Kde je Nana?“
„Bože, úplne som na ňu zabudol.“
„Kde je?!“ naliehal Deidara.
„Tam.“ povedal Sasori a ukázal prstom na Nanu.
Obaja sa k nej rozbehli. Ležala na zemi, ako bez života.
„Čo sa jej to stalo?!“ spýtal sa ustarostene Deidara. „Keď sme sem išli, bola úplne v pohode.“
„Len nezačni panikáriť, ako zvykneš. Keby som vedel, čo sa jej stalo, tak ti to poviem.“
„Čo budeme robiť?“
„Nič. Necháme ju tu.“
„Čo?!!! Zbláznil si sa?!!!“ kričal Deidara.
„Vieš čo nechápem? Ako sa niekto môže narodiť taký spros*ý, ako ty.“
„Č – Čo?!!! T – To ako myslíš?!!!“ šaškoval napajedený Deidara.
„Čo budeme robiť?“ citoval Sasori Deidaru smiešnym hlasom. „No čo asi?! Odnesieme ju k Peinovi. On už bude vedieť, čo robiť.“
Deidara stratil reč. Bol taký nahnevaný, že keby Sasori neniesol Nanu, tak by ho asi zabil. A tak len celú cestu niečo mrmlal. Vyzeralo to, akoby trpel samomluvou.

(V podvedomí Nany)

„Kde to som?“
Nana sa ocitla v prázdnom, čiernom priestore. Všade bola len čierno – čierna tma. Nikde ani živej duše.
„Do r*ti! Čo to má znamenať?!“
„Nana.“ ozval sa zozadu hlas.
Nana sa prudko otočila, ale nikoho nevidela.
„Genjutsu?“ povedala si v duchu. „Nie, vtedy by som tu cítila niečiu chakru, ale tu nič nie je.“
„Nana.“
Znovu počula šepot svojho mena.
„Do pekla, tak ukáž sa už!“ skríkla a nemohla uveriť svojim očiam.
Pred Nanou sa objavili dve postavy. Žena a muž. Krásna, štíhla žena s dlhými červenými vlasmi a blonďavý muž, oblečený v plášti hokageho. Nana sa na nich pozerala s vytreštenými očami a nezmohla sa na slovo. Len tam tak stála a dívala sa. Boli to jej rodičia. Kushina a Minato. Dívali sa na Nanu vyčítavým pohľadom.
„Nana.“ povedal Minato. „Prečo?“
„N – Nechápem.“ povedala Nana.
„Prečo si sa k nim pridala?“ spýtala sa Kushina. „K Akatsuki.“
„Akatsuki chcú polapiť všetkých deväť démonov. A je medzi nimi aj Naruto. Nana ... je to predsa tvoj brat.“
„On .. On povedal, že ma nenávidí!“ skríkla a po celej tvári jej tiekli slzy.
Nana si utrela slzy do plášťa a spýtala sa:
„Čo tu vlastne robíte?“
„Prišli sme ťa varovať.“ povedal Minato.
„Varovať?“
„Budú ťa chcieť zabiť. Dávaj si pozor.“
„Čo? Kto? Prečo?“
„Minato, ona o tom ešte nevie.“ povedala Kushina a pozrela sa na Minata.
„O čom mám vedieť?“
„Nana, vieš kto je Houkou?“ spýtala sa jej Kushina.
„No ... Predsa päťchvostý démon, nie? A čo to má vlastne spoločné so mnou?“
Minato sa zhlboka nadýchol a povedal:
„Poviem ti to na rovinu. Houkou je v tebe. Ty si jeho jinchuuriki.“
„Keď ťa odniesli do zeme Vodopádov, vtedy ho niekto do teba zapečatil.“ povedala Kushina.
„A – Ale ja nemám na tele žiadnu pečať. Prečo mi to hovoríte len teraz? Keby som ho naozaj mala v sebe, tak by som o tom vedela. Doteraz sa nič so mnou nedialo. Neboli žiadne náznaky toho, že vo mne je Houkou.“ nechápala Nana.
„Nevieme, kto do teba zapečatil Houkou. Vieme len to, že keď ho do teba zapečatil, použil ešte jednu pečať.“
„Dve pečate?“ opýtala sa Nana.
„Áno. Prvá pečať Houkou udržiava v tebe. Tú druhú ten dotyčný použil na to, aby ukryl Houkou pred tebou. Aby si vôbec netušila že v tebe je. A aby si nemohla využívať jeho silu a chakru. Ale, pečať sa po istom čase prelomí.“
„Po akom čase?“
„Keď dovŕšiš sedemnásť rokov.“
„Čo?! Veď to je o pár týždňov!“
„Vieme, ale nedá sa tomu zabrániť. Pečať by sa ti mala objaviť na ľavej ruke. Budeš mať mnohonásobnú chakru, ako teraz.“
„Ó, Bože ...“
„Nana, uvedomuješ si, že ak zistia Akatsuki, že máš v sebe jedného z démona, budú ho chcieť? Oni ... Budú ťa chcieť zabiť.“
Nana padla na kolená a rozplakala sa. Cítila veľký strach. Bála sa smrti.

(V realite)

Sasori a Deidara boli už skoro pri sídle. Keď sa Sasori pozrel na Nanu, zastavil sa.
„Čo je?“ spýtal sa Deidara.
„Pozri.“ povedal Sasori a ukázal na jej tvár.
„To sú slzy? Ona plače?“
„Vyzerá to tak.“
Keď už boli skoro pri sídle Deidara sa rozbehol za Peinom a kričal:
„Pein! Pein!
„Čo je?“ povedal ľahostajne Pein, ktorý si v obývačke čítal noviny.
„Nana!“
„Čo je s ňou?“ spýtal sa Itachi.
„Neviem ... Bojovali sme a ...“ nestihol dopovedať, lebo mu do reči skočil Pein.
„Čo?!!!“ zvrieskol. „S kým?!!!“
„Neviem, nejaký listový ninjovia.“
V tom počuli buchot. Sasori vykopol dvere a vstúpil dnu, spolu s Nanou, ktorú niesol.
„Vieš, Sasori, zvykneme používať kľučku.“ poučoval ho Kisame.
„Ako som si mal asi otvoriť, keď ju nesiem?! Tak ticho a odpáľ, sardinka.“ sprdol ho Sasori a niesol Nanu do jej izby.
Položil ju na posteľ. Niečo mu na tom nesedelo.
„Že by tak rýchlo prišla o všetku silu?“ pomyslel si a odišiel.
„Sasori, Deidara!!!“ kričal Pein. „Do mojej pracovne, hneď!!!“
A tak sa Sasori a Deidara nedobrovoľne pobrali do Peinovej pracovne.
„Och, zase spoveď.“ mrmlal Deidara.
„Hovoril si niečo?“ spýtal sa podozrievavo Pein.
Deidara len pokrútil hlavou. Pein mu naháňal strach, keď mal takýto tón hlasu.
„Takže, čo sa tam stalo?“
„No ... „ začal Sasori. „Išli sme trénovať a potom tam prišli tí ninjovia a potom sme s nimi bojovali a tak.“
„Listový?“
„Hej.“ odpovedal Deidara.
„Uistili ste sa, že vás neprenasledovali?!“
„Niekam zdrhli. Skoro sme ich zabili.“ objasňoval Sasori.
„Povedz Bé, povedz A, povedz eN, povedz Gé, čo to asi je? BANG!“ kričal Deidara.
Obidvaja na neho nechápavo pozerali.
„Prepáčte, nechal som sa uniesť.“
„Deidara toto je vážne, nie je čas hrať sa na roztlieskavačku!“ kričal po ňom Pein.