Narutova sestra 5 - Boj začína, alebo, "Zbláznil si sa, Deidara?"

Zvyšok dňa prebiehal veľmi nudne. Vlastne až do večera. Nana sedela vo svojej izbe za písacím stolom a niečo kreslila na svitok. Vyzeralo to, ako nejaký plán. Zrazu začula klopanie na dvere. Rýchlo spratala zo stola ceruzku a svitok do šuplíka a išla otvoriť. Lenže, Nana si nevšimla svoj veľký svitok, ktorý mala na zemi, potkla sa o neho, spadla a udrela si hlavu rovno do kľučky na dverách. Za dverami bol Sasori. Počul len veľký buchot, tak sa pozval dnu sám. Keď uvidel Nanu na zemi, ihneď k nej priskočil.
„Pre Boha, Nana!“
„Au.“ zamrmlala a Sasori jej pomohol vstať.
„Čo sa stalo?“
„Spadla som.“ povedala s milým úsmevom. Bolo to prvý krát, čo sa Nana usmiala na niekoho z Akatsuki.
„Tečie ti z hlavy krv. To si sa musela teda poriadne buchnúť.“ povedal Sasori. Vytiahol z vrecka náplasť a zalepil jej to.
„Vďaka. A čo si vlastne chcel?“
„No ... Hráme dole karty.“ a usmial sa na ňu. „Poslali ma, aby som ťa zavolal. Tak ideš hrať?“
„Karty? Keď ja neviem ...“
„Poď. Prosím.“
Nana si len vzdychla, ale nakoniec súhlasila. Keď zišla so Sasorim dole, okolo stola sedeli Hidan, Itachi, Kakuzu a Deidara. Hádali sa, ako obvykle. Nana so Sasorim sa posadili. Kakuzu rozdal karty a hrali.
„Už si to niekedy hrala, Nana?“ spýtal sa Itachi.
„No, vlastne len raz.“
„Nevadí. Neboj sa, budeme na teba dobrí.“ povedal Itachi a mierne sa usmial.
(Po dvoch hodinách)
„Ku*va! Kakuzu, ty podvádzaš!!! Ó, Jashin, daj mi silu ... Ku*va!“ nadával a modlil sa Hidan.
„Ja nepodvádzam!“ kričal Kakuzu.
„Vždy sa tak hádajú?“ spýtala sa Nana Deidary.
„My sa tu zvyčajne všetci hádame.“ povedal Deidara.
Nana si zívla a povedala: „Idem už spať.“
„Prečo?“ spýtal sa Deidara.
„Daj jej pokoj, Dei.“ povedal Sasori.
„Čo?“ nechápal Deidara. Po krátkej chvíli sa začal veľmi smiať. Ani nestíhal lapať dych. Ostatný sa na neho len nechápavo pozerali a mysleli si, že sa od toľkého smiechu zadusí. Smial sa tak, že nevedel dýchať a začal meniť farby tváre. Deidara začal od smiechu plakať.
„Zbláznil sa.“ povedal Kakuzu a pokrútil hlavou.
„Už ma to fakt nebaví!“ zakričal Itachi a vrazil Deidarovi päsťou do brucha.
„Konečne sa prestal smiať.“ povedala Nana.
„Majster Sasori!“ zavolal Deidara. „Ja viem!“
„Čo vieš?“ spýtal sa Sasori.
„Vy ste sa zamiloval, majster Sasori!“ povedal Deidara, urobil grimasu a znova prepukol v obrovský smiech. Ostatný na neho znovu nechápavo hľadeli. Sasori sa na Deidaru pozrel takým pohľadom, akoby ho chcel práve zabiť. Už – už sa chcel Sasori pohnúť, keď k nemu prišla Nana, chytila Sasoriho za rameno a spýtala sa Deidary:
„Žiarliš?“ V tú chvíľu sa smiali všetci, len Deidara nie.
„Nie!!!“ skríkol Deidara.
„Deidara, teraz si sa bombasticky strápnil.“ smial sa Hidan.
„Deidara, ty si taký bl*ec!“ posmieval sa Sasori.
„Buď ticho ty ... ty Pinochio!“ zreval Deidara.
Vtedy odbilo zábave. Sasorimu došli nervy a začali sa hádať:
„Pinochio? Ty si sprostá blondína!“
„Ty si len obyčajné poleno!“
Kričali na seba a urážali sa celú polhodinu. Všetci už odišli spať. Zostali tam len oni dvaja a Nana. Sedela za stolom s podopretou hlavou a pozorovala ich. Deidara sa tak triasol od zlosti, že mu z vrecka vypadli tri dymové bomby. Okamžite všetkých prebudil. Pein vletel do kuchyne, ako keby horelo. Keď videl, v akom stave je kuchyňa, skoro odpadol.
„Tak a dosť!!!“ skríkol na celé hrdlo Pein. „Okamžite vypadnite z kuchyne a choďte spať!!!“
Všetci sa ihneď rýchlo pobrali do svojich izieb. Vedeli, že je Pein poriadne naštvaný. A tak bez slov išli spať.
Na druhý deň ráno Nanu znova zobudil buchot. Znova o pol šiestej. Zobrala vankúš a pritlačila si ho na tvár. Ten buchot išiel zo Sasoriho izby. Bolo hrozné mať izbu veľa Sasoriho. Vedela, že už nezaspí a tak zišla dole do kuchyne. Bola prekvapená, keď tam uvidela Hidana.
„Dobré ráno.“ popriala mu Nana.
„Psssst!!!“
Hidan tam predvádzal nejaký divný rituál. Vyzeralo to dosť čudne, až Nane naskočila husia koža.
„Prepáč.“ zašepkala a išla naspäť hore.
Vo svojej izbe bola celkom dlho. Poobede sa rozhodla že pôjde trochu trénovať. Zobrala si svoje zbrane a vybrala sa preč. Keď už odchádzala, zastavil ju Deidara.
„Kam ideš?“ spýtal sa jej milo.
„Trénovať.“
„Môžem ísť s tebou?“
„No ... Neviem ... Tak fajn.“
„Super!“ skríkol Deidara, schmatol Sasoriho za golier a ťahal ho so sebou.
„Č- Čo? Deidara, ty hlu*ák, pusť ma!“ kričal Sasori.
„Ideme s Nanou.“
„Kde?“
„Chce ísť trénovať, tak som sa jej spýtal, či nemôžeme ísť s ňou. A povedala že môžeme.“
„Hmm ... Dobre.“
Von už čakala Nana. Všetci traja sa na krásne slnečné popoludnie vybrali trénovať.
„Tam to bude fajn.“ povedala Nana a ukázala prstom na lúku.
Sasori a Deidara si sadli pod strom a pozorovali ju.
„Vy tu budete len tak sedieť?“ spýtala sa.
„Zrejme hej.“ povedal Sasori. „My si radšej oddýchneme.“
Nana sa na nich pozrela. Deidara už bol dávno v ríši snov. Len si vzdychla, pokrútila hlavou a išla do stredu lúky.
„Nana!“ zakričal Sasori. „A čo to vlastne chceš robiť?“
„Dolaďujem nové jutsu.“
„Aké?“
„Uvidíš.“
Keď sa Nana postavila priamo do stredu lúky, zhlboka sa nadýchla a začala sústrediť chakru. Začala okolo nej víriť svetlo modrá chakra. Začala rukami rýchlo robiť nejakú pečať.
„Vodný element! Jutsu vodnej gule!“
A pred Nanou sa objavila obrovská vodná guľa. Nebola to obyčajná voda. Bola to, akoby voda s chakrou. Nana držala pred guľou ruku s vystretou dlaňou. Ovládala ju svojou chakrou, ktorú vypúšťala z ruky. Boli v nejakom spojení. Nana začala znova robiť nejakú pečať.
„Ľadový element!“
V tej chvíli guľa zamrzla a stal sa z nej obrovský ľadovec. Sasori len stál a díval sa. Cítil, ako jej chakra víri všade naokolo.
„Skombinovala dva elementy? Zaujímavé.“ vravel si v duchu Sasori.
Zrazu sa guľa začala hýbať a Nana, už do tretice, urobila pečať.
„Ľadové ostrie!“
V tom sa guľa roztrieštila a z každého malého, ľadového črepu, sa stal kunai. Bol to ako “kunaiový dášť“.
Nana padla, celá zadýchaná, na kolená. Prišiel k nej Sasori a spýtal sa jej:
„Čo chceš na tom dolaďovať? Veď je to celkom slušné.“
„Pri tomto jutsu spotrebujem asi 90% chakry. Snažím sa to znížiť aspoň na polovicu, ale nedarí sa mi to.“ povedala Nana a vzdychla si.
„Poznám ten pocit. Vie to poradne naštvať. Pôjdeme naspäť?“
„Hej.“ povedala Nana.
Sasori je podal ruku a pomohol jej vstať.
„Do r*ti!“ skríkol Sasori a zobral Nanu a Deidaru rýchlo do kríkov.
„Čo je?“ spýtala sa Nana.
Sasori neodpovedal. Len ukázal prstom na lúku. Bol tam jeden jonin a traja ninjovia.
„Čo tu chcú?“ spýtala sa.
„To naozaj netuším.“
Len tam sedeli v kríkoch a pozorovali ich.
„Mám pocit, že som ich už videla, ale neviem si spomenúť, kde. Tí traja sú na úrovni chunnin.“
„Vidím.“
„Čo sa stalo?“ povedal rozospane Deidara.
„Och, Šípková Ruženka sa konečne prebrala.“ povedal ironicky Sasori. „Sú tu nejaký ninjovia.“
Deidara sa pozrel na lúku. Zrazu jeden ninja hodil kunai do kríkov, kde boli schovaní. Všetci traja uskočili a postavili sa pred nich.
„No jasné.“ povedala Nana. „Už viem, kde som ich videla. Sú z listovej.“
„Akatsuki? Čo tu chcete?“ spýtal sa jounin.
„To som sa chcel spýtať ja, vás.“ povedal Sasori.
Začal fúkať studený vietor. Sasori sa pozrel na Nanu.
„Ten pohľad.“ povedal si v duchu Sasori. „Je tak nenávistný.“
Sasori vedel o jej rodičoch. Povedal im to Pein. Vedel, na čo myslí.
„Nie, Nana.“ povedal jej, lebo vedel, že chce zaútočiť.
Nana odvrátila pohľad od listových ninjov k Sasorimu.
„Nana?“ spýtal sa prekvapene jeden z ninjov.„Ty ... Ty si Narutova...“ neodpovedal.
„Hmm ... Áno, som Narutova sestra. A kto vlastne si, že sa na to pýtaš?“
„Volám sa Shikamaru. Som Narutov kamarát. Vieš on ... on sa kvôli tebe veľmi trápi. Vravel mi to. Nevie, kde si a bojí sa o teba.“
„Naruto už nie je môj brat. Už nie.“ povedala Nana.
„Moje meno je Asuma. Toto je Ino a Chouji. Shikamaru sa už stihol predstaviť. Len sme tadiaľto prechádzali. Nevyvolávajme zbytočné konflikty.“ povedal Asuma.
„Hmm ... Takto sa teda chová ninja z listovej.“ posmieval sa Deidara. „Uteká pred bojom.“
„Naozaj bl*ý tým.“ povedala Nana. „Jounin, ktorý uteká pred bojom, nejaký chunnin, ktorému je všetko jedno, Barbie a tučko. Naozaj podarené.“
„Ako si mi to povedala?“ spýtal sa kľudným hlasom Chouji.
„Si hluchý, tučko?“ posmievala sa Nana.
„Ja nie som žiadny tučko!!!“ reval Chouji.
„Och, už zase. To je otrava.“ pomyslel si Shikamaru.
Všetci si domysleli, čo bude teraz nasledovať. Boj.