Otravné narodeniny, Shikamaru!

Shikamaru, Hinata a Shino sa práve vracali späť z misie, ktorá trvala tri dni a vlastne nebola vôbec ťažká. Cestou späť ich však zastihla banda ninjov, ktorá im dala zabrať. Bolo okolo šiestej hodiny rannej a trio bolo úplne vyčerpané z bitky. Už sa pomaly blížili ku Konohe.
„Shikamaru, všetko najlepšie k narodeninám!“
Ticho povedala Hinata a Shikamaru k nej uprel zrak.
„To je od teba milé, Hinata.“
Povedal Shikamaru a snažil sa prekonávať nával nudy.
„Dúfam, že s tebou budeme môcť osláviť ešte mnoho tvojich narodenín!“
K blahoželaniu sa pridal aj Shino. Bola to otrava! Shikamara to už fakt prestávalo baviť. Nemal však na výber a tak sa na Shina aspoň usmial. Každý sa už veľmi tešil domov a preto boli nadšení, že konečne prechádzajú mohutnými bránami Konohy.
Shikamaru si vzdychol od blaženosti. Bol doma. Pomaly vošiel do bytu svojich rodičov a s radosťou si uvedomil, že je doma sám. Zhodil zo seba špinavé oblečenie a obliekol sa do niečoho čistého a pohodlného. Uvelebil sa vo svojej posteli a pomaly zatvoril oči. Netrvalo dlho a zo spánku ho vytrhol nedočkavý dievčenský hlas.
„Všetko najlepšie, Shikamaru!“
Ino pritancovala do jeho izby a začala ho otravovať.
„Ty si hrozný leňoch! Tak už vstávaj! Mám tu pre teba nejaké darčeky.“
Shikamaru sa otočil na posteli preč od nej. To však nepomohlo, lebo ona prebehla na druhý bok postele a zase mu hľadela do tváre. Shikamaru sa teda otočil na chrbát a pozrel sa na hodinky. Spal iba dvadsaťtri minút. Chcelo sa mu kričať. Ako sa mal zbaviť toho otravného dievčiska? Pozrel sa na Ino a ona v rukách držala zopár kvietkov.
„Fajn. Musím ti o tých kvetoch niečo povedať.“
Ino vytiahla z kytice náhodný kvet a s nadšením začala vysvetľovať.
„Toto je alstroméria. Je to kvet priateľstva. Myslím, že my dvaja sme boli dobrý priatelia už od narodenia. Naši otcovia a tak...“
Ona sa mu chystá vypovedať príbeh každej kvetiny. Otrava! Otrava! Otrava!
„A táto je zasa kamélia. Ona prináša mužom šťastie. Vieš prečo ti ju dávam?“
„Prečo?“
Opýtal sa Shikamaru a snažil sa tváriť že ho to aspoň trochu zaujíma.
„Pretože sa ti páči Temari. Chcem, aby ste spolu boli v budúcnosti šťastný.“
„Kvetinu predsa nemôžeš uchovať do budúcnosti.“
Po Shikamaruových slovách zdrapla Ino najväčšiu knihu s police, otvorila náhodnú stranu, položila do nej kaméliu a skoro až násilne knihu zavrela.
„Nechaj tú knihu zatvorenú aspoň týždeň a potom ti už vydrží aj do vzdialenej budúcnosti.“
„Nuž, dobre.“
Otrávene poznamenal Shikamaru a Ino sa na neho zazubila.
„Toto je frézia a znamená dôveru.“
Ino vytiahla iný kvet a Shikamaru ho chcel od nej zobrať no ona si kvetinu držala pevne pri srdci.
„Shikamaru, verím ti celým svojim srdcom. Pomätáš sa na to...“
„Dobre nemusíš mi nič pripomínať.“
Shikamaru to začalo liesť na nervy, ale stále si v duchu opakoval, že čím rýchlejšie odtiaľto Ino odíde, tým rýchlejšie môže ísť on zasa spať. Ino sa nedala odradiť a vytiahla iný kvet.
„Begonia znamená hlboké myšlienky. Ty si niekedy cynický, mrzutý a asi ma teraz posielaš do horúcich pekiel ale tento kvet som ti musela ukázať lebo sa k tebe veľmi hodí.“
Shikamaru sa musel pousmiať nad poznámkou o horúcom pekle.
„Tento kvet sa volá karafiát a znamená to, že na teba nikdy nezabudnem. Mám na to viacero dôvodov. Nezabudnem na teba pretože ťa poznám celý svoj život. Nezabudnem na teba pretože si mi pomohol s každým problémom. Nezabudnem na teba pretože si sa vždy vedel dohodnúť s Asumom. Nezabudnem na teba pretože si mi vždy hovoril aká som sebecká a kvôli tebe som sa dokázala zmeniť a rešpektovať druhých ľudí. Nezabudnem na teba hlavne pretože si úžasný.“
Shikamaru vedel že Ino rozpráva vždy úprimne a to aj napriek tomu, že je otravná.
„Tieto dve sú kvetiny tvojho narodenia. Aster a... zabudla som ako sa volá tá druhá.“
„To je od teba milé. Všetky sú skutočne pekné.“
Povedal Shikamaru a naťahoval ruky za kvetinami.
„Teraz spolu pôjdeme vybrať pekné miesto, kam tie kvetiny dáme.“
Shikamara až zamrazilo pri tých slovách. Ino ho okamžite vytiahla z postele a začala behať po byte ako bláznivá. Chudák Shikamaru nemal na výber a musel ju nasledovať...
Dobrú hodinku neskôr našla Ino konečne vhodné miesto pre kyticu kvetov.
„V tomto uhle pod zorným poľom zo severovýchodu sa budú tie kvety nádherne vynímať na dennom svetle.“
Len čo to Ino dopovedala, do miestnosti vošla Shikamaruova matka. Yoshino zarazene stála vo dverách a prekvapene sledovala svojho sporo odetého syna.
„Ahoj Shikamaru. Nevedela som, že tu máš dámsku návštevu.“
„Nieje to ako si myslíš! Ja som spal a ona tu zrazu vtrhla. Mamy, pochop...“
„Ja všetko chápem. Tak sa pomaly rozlúčte a ty sa venuj svojim povinnostiam a nie dievčatám!“
Shikamaru bol rád že Ino už konečne odišla. Teraz si mohol ísť zasa ľahnúť.
„Hej, Shikamaru!“
Choujiho hlas sa doňho zabodol ako bolestivé ihly. To dneska vážne nemôže ísť spať?“
„Tak vstávaj, Shikamaru. Pozívam ťa na obed.“
„Ale nie, Chouji! Nechcem ťa otravovať.“
Shikamaru si strčil hlavu pod vankúš a dúfal, že Chouji čo najrýchlejšie odíde.
„Ty ma vôbec neotravuješ! Ja budem platiť!“
„Nemôžeme sa stretnúť neskôr?“
„Neskôr ideme s otcom na misiu.“
Shikamaru nemal na výber a tak na seba rýchlo natiahol nejaké oblečenie a vybehol von za Choujim.
„Tak, kam pôjdeme?“
Opýtal sa znudený Shikamaru nadšeného Choujiho.
„Ideme do mojej obľúbenej reštaurácie.“
„Myslel som, že ja mám narodeniny.“
„Ty máš obľúbenú reštauráciu?“
„Nie. Ale aj tak by neuškodilo spýtať sa.“
„Tak teda ideme!“
Asi po hodine bol Shikamarov žalúdok plný na prasknutie. Chouji sa však stále napchával. Shikamaru sa už naozaj nemohol pohnúť. Zrazu na ich stôl doniesol čašník ryžové koláčiky.
„Ako sa môžeš tak napchávať, Chouji?“
„Si nejaký zoslabnutý, Shikamaru. Radšej mi teraz podaj jeden koláčik...“
Chouji konečne dojedol a rozlúčili sa. Shikamaru sa pobral sám domov.
„Všetko najlepšie, kamarát!“
Kiba sa mu rozbehol naproti a Naruto započul jeho blahoželanie.
„Veľa šťastia, Shikamaru!“
Naruto tiež dobehol k Shikamarovi.
„Tak vy ste si spomenuli?“
„Ani nie. Ino išla okolo a povedala nám to.“
Priznal sa Kiba. Zrazu dostal Naruto nápad.
„Počúvajte, chlapci! Dostal som nápad. Kúpim ti ten najlepší darček!“
„Naruto, to nemusíš!“
„Shikamaru, ty rád spíš. Kúpim ti teda vankúš. Nie, dva vankúše! Dobré, čo?“
„Si naozaj strašne milý, Naruto.“
Shikamaru sa už nemohol dočkať návratu domov. S blaženosťou sa dotrepal ku dverám a nadšene otvoril dvere. Tešil sa že si pôjde ľahnúť. Pomaly vkročil do miestnosti.
„Všetko najlepšie, Shikamaru!“
Polovica Konohy jasala v jeho byte. Shikamara skoro trafil šľak. Každý držal v ruke darček a chystal sa mu gratulovať. Otrava! Otrava! Otrava!