Balada o samovražednom cite
Prázdnou chodbou kráča pár ťažkých nôh. Ich tempo je pomalé, polomŕtve. Ruky sa ukrývajú v hlbokých vreckách, zrak je sklopený k zemi.
Ide tam, kam ho srdce vedie.
Srdce má zlomené, duša smutne vlečie sa,
čiernym mrakom zatiahnu sa širokánske nebesá.
Zastane pri dverách veľkých sťa storočný strom. Rukou siahne na ich prepracovanú rúčku. Stojí. Obáva sa. Nedýcha. Kľučka sa pohne zemskou tiažou, dvere sa otvárajú.
v duši chlapca plač a bieda.
Dýchať svet mu viac už nedá,
miestnosťou ťahá sa tvár bledá.
Pri krbe, pri ohni sedí zelenooké dievča. Díva sa do plameňov, doslova nad nimi žasne. Nevšíma si okolie, pohľadom skúma svet pre ňu neznámy.
chlapec krásne dievča zočí.
Pohľad prázdny vzduchom letí,
pretne ho až kŕdeľ detí.
Popred chlapca prebehne zopár malých ninjov. Pohľadom sa však už nevracia, po dievčine nepátra. Pohľad mu opäť klesne na dlážku a on iba pokrúti hlavou.
a on je k dverám stále bližšie a bližšie.
Svetlomodré oči horkosť sĺz napĺňa,
otvorená rana krvou opäť sa zapĺňa.
Otvorí dvere do vedľajšej miestnosti a bolestivo ich zavrie. Pomaly skĺzne po chrbte až na zem, objíme si kolená z oboch strán a schúli sa do nepreniknuteľného klbka.
a chlapec opäť ťažšiu cestu volí.
Život pomedzi prsty sa mu stráca,
čaká sám, čaká, kým vykrváca.
Krásne dievča zozadu objíme tmavovlasý chlapec. Objíma ju a šepká jej do ucha, no ona len sklopí zrak.
či to jeho skutočne miluje.
Ak jej srdce pre tohto chlapca láska trýznivo súži,
prečo potom duša po záchrane iného neprestajne túži?
Oheň v krbe zhasne a dievča sa rázom prebudí zo sna. Pozrie sa do tváre chlapca za ňou a nepochopiteľne sa naňho zadíva.
túžiac len aby už nebolo neskoro.
Miestnosťou uteká, vlasy jej vejú na všetky strany,
na okno si posadajú čierno čierne vrany.
Upúšťa sa chlapec svojej viery.
Načo žiť mu viacej treba,
Keď bez nej nieto jeho neba?
Čoskoro zastane pred dverami. Deti v miestnosti na ňu nechápavo zazerajú a chlapec stojaci pri krbe zmraští obočie. Dievča sa naľaká a zmrzne, keď pocíti ten chlad. Chlad, ktorý vychádza spoza zamknutých dverí.
a zbohom i Jej, predovšetkým.
Nedokážem viac už žiť,
nemôžem s vami byť.
Nie je to vina vaša,
nech pravý vinník ťarchu znáša.
Môžem si za to celkom sám,
konečne sa priznávam.
Bol som slabý, nevedel som bojovať,
dokázal som sa len o každého strachovať.
Teraz som však na konci, na hraniciach svojich síl,
odovzdám sa teda do rúk posmrtných víl.
Kam ma zavedú, tam ja pôjdem,
snáď už, priatelia, niekam dôjdem.
izbou tiahne sa dlhá stuha.
Stuha červeň krvavú rozlieva,
chlapec prázdny život si zazlieva.
stuhu krátku rýchlo prestrihujú.
Rozletí sa na dve strany,
do miestnosti vletia vrany.
Dievča zrazu ticho pípne, rukou si zovrie srdce. Oči jej zaplaví strach a chlad jej prebehne po chrbte. Dobehne k nej chlapec od krbu a schytí ju za rameno. Zmeravie, chlad prejde aj na neho.
mŕtva duša pokoj hľadá.
Do miestnosti noha vkročí,
hrôzu žiaľu chlapca zočí.
Telo biele ako číry decembrový sneh poprepletané červenými nitkami. Do vnútra vkročí sivovlasý sensei a za ním zopár ďalších ľudí. Dievča s chlapcom však iba ticho stoja pred dverami – nedokážu sa ani pohnúť.
sensei k ruke jeho siahne.
Potôčiky krvi lejú sa prúdom,
prizrie sa jeho chladným údom.
jeho srdce väčší smútok zaplavuje.
Diabol ostrí svoje vidlice,
sensei berie mŕtvemu z rúk skrvavené nožnice.
Tak, túto ,,baladu" som napísala asi pred 2 rokmi. Nebola napísaná na tému Naruto, ale aj napriek tomu som sa s ňou s vami chcela podeliť. Chcem podotknúť, že nijako nepodporujem samovraždy ani nič také XD... A vôbec to nie je tak, že som mala pri písaní nejakú strašnú depku... V tom čase sme na literatúre preberali balady, tak som sa podujala jednu napísať... Teda, dúfam, že to je balada XD (má tragický koniec a dej, to vraj balady charakterizuje) 
Ďakujem za komentáre ^^ potešili ste ma : )
Zoznam mojich FF
Dávajte pozor na to, čomu veríte, lebo pravda môže byť len jedna.
Uzasne
Mam slzy v ociach 
Rozmyslala som, kto je onen chlapec az v poznamkach mi doslo, ze to nie je smerovane K Narutovi 
Je to krasne, naozaj 
Moje FF
Dango, dango, dango, dango, dango, dango daikazoku
Zda je to balada opravdu netuším, nicméně jsem si jist, že je to pěkné a komentáře a místa mezi novými komentáři zaslouženíhodné.
Requiescat in pace...
Volunteer @ Akicon & Natsucon & Animefest
Autor Animefestí mobilní appky
myslím že to je balada aj ked sa v tom až tak nevyznám ale jednu vec viem podarilo sa ti to me sa to páči veľmi
Preto sa dívaš do diaľky,
i keď neveríš na rozprávky,
chceš byť mágom
a nechať zmiznúť samotu.
Ďakujem za komentár, potešil ma
Zoznam mojich FF
Dávajte pozor na to, čomu veríte, lebo pravda môže byť len jedna.
jeeeee budem plakať
my teraz baladu opakujeme tak ta úplne chápem 