Ayame a kawaii-sensei 04

Práve rozmýšľam, či sa zájdem na ramen. Nejako sa mi tam nechce ísť (hlavne preto, lebo včera som stretla kawaii-sensei a zobral mi knižku!!)... Z toho vyplýva, že by som sa tam sama nudila. Škoda, že Naruto zrušil Debtaný krúžok, tam bol človek aspoň medzi ľuďmi.
Ísť či neísť?? To je dilema...
"Ayame!" ozvalo sa za mnou. Otočila som sa a zbadala kawaii-senseia. Podišiel ku mne a usmial sa.
"Všade ťa hľadám, chcem sa ťa spýtať, či dnes ideš na Debatný krúžok?" Tak túto otázku som vážne nečakala.
"Prečo sa pýtaš? Máš tam snáď namierené?" zasmiala som sa.
"Správne," jeho úsmev sa ešte viac rozšíril a ten môj mi zamrzol na tvári.
"Prečo ma tak trestáš...?" spýtala som sa potichu, ale na moju smolu to počul. Priateľsky ma objal okolo pliec.
"Ja ťa netrestám, čo blázniš? Len som zvedavý, čo sa tam deje," významne sa na mňa pozrel.
"Naruto ten Debatný krúžok zrušil." Ako sa hovorí, vytiahla som eso z rukáva.
"Aha. To je vážne škoda. Ja som sa tam tak tešil... Tak mi aspoň povedz, čo sa tam dialo," nedal sa odbiť.
"No čo asi? Ohováralo sa!" povedala som mierne rozčúlene. "Nechápem ťa. Prečo to chceš vedieť?" spýtala som sa ho.
"No, len tak... A koho ste ohovárali?" spýtal sa zvedavo.
Ja som sa zaškerila. "Ále, nikoho... To som len tak trepla," zahovárala som.
"Vyklop to!"
"Hm... takže mi neverí,"skonštatovala som v hlave. "Zabudni," nedala som sa presvedčiť.
"Ayame, no tak, len jedno meno," nedal sa odradiť.
Naťahujúc to, som si odkašľala. "Rock Lee."
Fú, ešte, že aj jeho sme ohovárali...
"A kto ešte?" chcel vedieť.
"Chcel si vedieť len jedno meno!"
Ja ho nechápem, načo mu to bude? Maximálne by sa urazil, kebyže zistí, že sme ohovárali aj jeho.
"Ayame!"
Jednoočko pitomé! A nedá mi pokoj!
Kakashi si všimol, ako rozzúrene sa tvárim a nahol sa tvárou k tej mojej. "Prosííím."
Čo? On prosí? No teda... Čo teraz? Povedať mu to, či nie? Radšej nie... eh, prečo musí stáť tak blízko? Dočerta, cítim, ako sa mi vlieva červeň do tváre. To je trapas! No fajn... a teraz sa na mňa aj pozerá.
"Takže to druhé meno je?" spýtal sa ma s úsmevom.
"Ty..." povedala som zdráhavo.
"Čo ja?" spýtal sa prekvapene.
Čo ty? H*vno! Bože, nech trochu cúvne!! Lebo inak budem potrebovať prvú pomoc!
Nahlas som prehltla. "No, teba," dostala som zo seba a dokonca sa mi podarilo vykúzliť na tvári úsmev.
"Mňa? A čo ste o mne hovorili?"
Cúvaj, Ayame, cúvaj!!
Spravila som krok dozadu. "No, len také normálne veci. Ako zvyčajne..."
A čo mu mám povedať?
"Napríklad?"
Hm... stále zvedavý.
"Jednoočko," nervózne som sa zasmiala.
"Jednoočko?" spýtal sa naoko ublížene.
"A kawaii-sensei."
To už sa smial. "Požiadal som ťa, nech mi tak nehovoríš, ale ty si nedáš povedať!"
No a čo? Ani nevie, koľko námahy mi dalo, kým som mu tú prezývku vymyslela! ...veľa!
"Čo ďalej?" pristúpil ku mne.
Ja som opäť cúvla, ale za mnou bola stena.
A som v pasci. Skvelé.
"Čo ďalej? U-už nič," zakoktávala som sa.
Prečo tam tá stena musí, dopekla, byť?!
"Pokračuj."
No keď inak nedá...
"Chválili sme tvoje vlasy, tvoje svaly..."
Prečo sa ku mne čoraz viac približuje?!
"... tvoj zadok."
Ááá... do kelu! Ja som vedela, že to nedopadne dobre! Čo teraz?!
"Čo... čo to robíš?!" počujem sa ho pýtať. Robím krok dozadu, ale za mnou je iba stena.
Blbá stena! No, tak sa o ňu aspoň opriem.
"Môj... zadok?" spýtal sa ma neveriacky a oprel sa rukami o stenu.
"Á-áno..."
Super... už zase sa červenám...
Kakashi si dal dole masku a jednou rukou mi zašiel pod tričko. Potom sa jeho tvár priblížila k tej mojej a naše pery sa spojili. Rukou som mu zašla do vlasov a prehĺbila bozk. Cítila som jeho ruku na svojom tele, ako mi hladí prsia... Druhou rukou som mu vošla do nohavíc. Potichu vzdychol a tesnejšie sa ku mne pritisol. Keď v tom sa odtiahol. "Toto by sme nemali robiť," povedal mi potichu.
No na ulici určite nie...
Prehltla som. "Máš pravdu," súhlasila som s ním, ale bola som sklamaná, túžila som po ňom! Očividne začul to sklamanie v mojom hlase a pevne ma objal.
"Ja viem, ja viem..." zašepkal mi s porozumením do ucha.
Zrazu mi bolo do plaču, chcela som byť s ním... Vykrútila som sa z jeho objatia, pobozkala ho a otočila sa na odchod.
Kakashi si napravil masku a chytil ma za ruku. "Počkaj!"
Prekvapene som sa obzrela.
Čo ešte môže chcieť?
Podišiel ku mne, chytil ma za ruku a viedol opačným smerom.
"Kam ideme?" spýtala som sa ho.
"Ku mne," odpovedal.
Po zvyšok cesty sme neprehodili ani slova. Len, čo sme prišli k nemu ma prirazil na dvere a začal bozkávať...