Dcéra Nidaime Mizukage - Diel IV.

Diel IV. - Boj Kunoichi

Hneď ako som sa rozbehla ľavou chodbou, premkol ma zvláštny pocit. Značne tomu pomohla ponúra atmosféra chodby vytesanej do hladkej skaly s dostatočne silnou pevnosťou. Vtedy som si všimla, že vôbec necítim chakru Idateho a kapitána Kanameho. Bolo to zvláštne pretože, sme sa od seba ešte natoľko nevzdialili, aby som absolútne necítila ich prítomnosť. Rýchlo ma však napadla jedna vec.
"KAI!"skríkla som, no nič sa nestalo.
"Genjutsu to zrejme nebude,"pomyslela som si, pretože na ovládanie chakry som bola špecialistka a zrušiť hocijaké genjutsu by mi nerobilo žiaden problém. Jedine, že by to bolo genjutsu úrovne S, ale každé genjutsu má nejaký spúšťač, pôsobiaci cez zmysly. Napríklad cez zrak, dotyk, zvuk alebo vôňu. Tu som sa však ani s jedným nestretla. Pokračovala som v ceste, no nedalo mi to a stále som nad tým uvažovala.
Prešla už asi štvrťhodina a ja som prišla k veľkým kamenným dverám podobným, tým, čo rozbil kapitán Kaname. Vyzerali silno a nedobytne a s rôznymi ornamentmi na sebe vzbudzovali trochu strach. Jemne som sa ich dotkla, až ma zamrazilo, okamžite som ruku stiahla späť. Prekvapilo ma, že dvere silno pulzovali zvláštnou chakrou, pri ktorej som mala podobný pocit, ako keď som vstúpila do tejto chodby. Napadlo ma čosi zvláštne, čo som si neoverila ani predtým. Náhle som sa dotkla steny chodby. Stalo sa to, čo som očakávala. Pulzovali rovnakou chakrou ako tie dvere.
"Čiže žiadne genjutsu, ale akási bariéra, brániaca cítiť chakru. Zvnútra i zvonka. Načo však len môže slúžiť?"pomyslela som si.
"To zistím neskôr!"rozhodla som sa a začala tvoriť pečate. Tiger, kôň, zajac, potkan a pes.
Okolo dlaní sa mi sformovala modrá chakra, pripomínajúca plameň. Mocne som dva razy sekla dlaňami po dverách, ktoré sa nato poľahky rozpadli. V momente ma oslepilo biele svetlo, no keď si naň moje oči privykli, uvidela som v pozadí siluetu nejakej ženy. Netrvalo mi dlho a spoznala som v nej Terumi-sama. Za tých päť rokov sa takmer vôbec nezmenila, stále mala v tvári ten jemný výraz a žiarivé modré oči. Vtedy sa mi záhada okolo bariéry okamžite vyriešila. Bola tu preto, aby nik neucítil chakru Terumi-sama.
"Kariya-chan, si to ty?"spýtala sa svojím melodickým hlasom.
"Hai, Terumi-sama. Prišli sme vás zachrániť. Poďte prosím so mnou,"povedala som jej.
"Zachrániť? A pred čím? Ja som sa o záchranu neprosila a keby som chcela mohla by som sa vrátiť do Kirigakure sama. Nikto ma tu nedrží, som tu z vlastnej vôle,"odpovedala, pričom prešla jemným tonom hlasu do tvrdšieho.
Úprimne ma jej odpoveď zarazila. Keby som si mala kde, tak sa posadím. Celá naša doterajšia snaha o záchranu Terumi-sama mi prišla bezcenná. Riskovali sme svoje životy preto, aby nám ona oznámila, že nikam nejde a je tu dobrovoľne.
"Toto nemôže byť pravda!"hovorila som si v duchu,"určite musím byť pod vplyvom nejakého genjutsu alebo drogy."
"To je v podstate jedno. Náš rozkaz je doviesť Terumi-sama späť do Kiri a to splníme, aj keď sa jej to nebude páčiť,"pomyslela som si a dala sa do vzpriameného postoja.
"Je mi to ľúto Terumi-sama, no rozkaz od Mizukageho-sama je jasný, máme vás priviesť späť do Kirigakure."
"To je, ale škoda, pretože tento rozkaz zostane nevyplnený,"povedala a bleskovo zložila pečať tigra, načo sa jej telo rozpadlo na čírú vodu. Z ľavej i z pravej strany na mňa vyskočili dvaja shinobi.
"Odkiaľ sa tu sakra vzali?"pomyslela som si a odskočila z miesta, pričom som sa vyhla dvom kunaiom a jednému fuuma shurikenu.
"To bolo tesné,"okomentovala som situáciu sama pre seba, pričom ninja na pravej strane už stihol dotvoriť ručné pečate.
"Suiton: Suiben!"výkríkol, načo mu z ruky vystrelila voda, podobná lanu. Túto techniku som poznala, oinini ju často využívajú na spútanie nepriateľa, čiže som poznala i jej slabinu. V rýchlosti som znovuaktivovala chakra skalpel a vodné lano s ľahkosťou rozsekla, to sa však už na mňa s vytiahnutou katanou rútil druhý ninja.
"S dvoma zároveň neudržím dlho krok. Budem sa musieť jedného zbaviť okamžite,"pomyslela som si a preskočila pomocou dvojitého salta ninju s katanou, pričom som sa ho ľahko dotkla dlaňou za chrbát. Okamžite padol k zemi bez jediného pohnutia. Druhý ninja sa nestihol čudovať.
"Čo si mu to spravila?"spýtal sa vyľakane, pričom odstúpil dva kroky dozadu.
"To je jednoduché. Prerušila som mu nervový systém v mieche, takže je celkovo paralyzovaný. Väčšina ninja medikov dokáže týmto chmatom prerušiť nervový systém v mieche, no len na krátku dobu. Ja to dokážem natrvalo. Je to jeden z troch chmatov mojej Chishiken (smrteľná päsť), ktorými sa dokážem zbaviť protivníka jedinou ranou. Tak poď, som zvedavá, či ešte niečo zmôžeš,"dopovedala som a čakala, kým začne.
"Vyzerá to tak, že ja mám dnes šťastie,"povedal smelo a vytiahol si z ruksaku štyri zvláštne kunaie, ktoré v momente hodil do každej zo stien v miestnosti, pričom začali slabo žiariť modrým svetlom.
"Toto nevyzerá dobre, cítim v tých kunaioch zvláštny druh chakry. Je dosť možné, že je to nejaké výbušné jutsu. Musím ho zastaviť prv, než to aktivuje,"pomyslela som si a rozutekala sa za ním mieriac mu dlaňou na srdce. Stihla som to včas, shinobi padol k zemi.
"Fúha, toto bola ešte väčšia tesnotka než pred..."nestihla som dopovedať, pretože môj pravý bok odzadu prebodol kunai.
"Čo sa to?"vypľula som z úst krv a otočila hlavou, stál tam shinobi, ktorého som mala pred chvíľou zabiť.
"Pekne som to zahral nemyslíš?"opýtal sa so smiechom, pričom pritlačil svoj kunai hlbšie do môjho tela.
Od bolesti som sa nezmohla ani na slovo, záhadu ako to prežil som nechala na neskôr, začala som sa liečiť. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som zistila, že nedokážem používať chakru.
"Ha, takže si nato prišla. Áno nemôžeš používať chakru a ani ja, no aj tak som ten, čo vyhráva. Budem taký dobrý a vysvetlím ti to. Tie kunaie, čo som umiestnil do všetkých štyroch stien neboli obyčajné. Sú potrebné k mojej Yonhashi Shouheki (štvorhranná bariéra). Táto bariéra spočíva v znemožnení používania chakry vo svojom dosahu. Preto som nezomrel, ked si ma zasiahla svojim Chishiken. Na vykonanie týchto chmatov totiž potrebuješ chakru ako aj na ostatné veci, čo dokážeš, čiže bez možnosti použitia chakry si bezbranná,"dopovedal, vytiahol svoj kunai z môjho tela a skopol ma stranou. Ubolená som sa ledva zdvihla na nohy a celá rozklepaná naňho zvrieskla:"Nikdy nepodceňuj svojho súpera! To sú slová môjho kapitána a ty na ne teraz doplatíš!"
Rozbehla som sa naňho z posledných síl, krvácajúc a s kunaiom v ruke, pripravená ho poraziť...