Tajomstvo mojej smrti 2.

Musela som poslúchnuť každý jeho príkaz. Bolo mojou povinnosťou Orochimarovi-sama
slúžiť. Pre neho som bola schopná urobiť hocičo, aj keby som sa mala stať obeťou na jeho experimenty. Nebála som sa smrti, ba naopak z radosťou by som pre neho aj zomrela. Je to už desať rokov čo som jeho majetkom a nevadí mi to. Ale to je jedno, veď nemám minulosť a to je hlavné. Nepamätám si na svoju rodinu, ani na miesto, kde som vyrastala. Jedinou mojou rodinou bol Orochimaru a Kimimaro, ktorý mi bol vždy bratom, a s ktorým som plnila misie a trávila volný čas. Keď zomrel prestala som chodiť na misie, preto som radšej vypomáhala Kabutovi.
Misie mi okamihmi začali chýbať. Bola som rada, že som dostala po dlhej dobe misiu, aj keď stým mladým Uchihom.

Večer v Orochimarovej kancelárii:
Orochimaru-sama nás oboznamoval z priebehom misie. Jednalo sa o zajtrajšie prevzatie dôležitého zvitku od nejakého utajeného človeka. Nezmienil sa však, čo je v ňom, a kto presne je ten človek. Keď som sa ho opýtala na ten zvitok a na toho človeka, povedal mi že sa to dozviem včas a mám sa isť pripraviť na tu misiu. Musela som odísť s kancelárie na jeho želenie, ale Sasukeho si tam nechal. Bolo mi podozrivé o čom tam tí dvaja môžu hovoriť. Radšej som tomu nevenovala pozornosť a šla si do mojej izby pripraviť veci.

Bola noc a ja som nemohla zaspať. Ležala som na posteli a len tak pozerala na strop. Hlavou mi behali hromady myšlienok o zajtrajšku. Mala som s toho divný pocit. Vôbec som nechápala prečo ma Orochimaru-sama pridelil na misiu so Sasukem, a to vonkoncom prečo sa mi nezveril s podrobným popisom. Celú noc som premýšľala až do svitania.
Rýchlo som vstala s posteli a šla sa obliecť a naraňajkovať. Neostávalo mi veľa času k odchodu. Keď som bola hotová, rýchlym krokom som sa hnala von zo sídla, kde už čakal Sasuke. Za malú chvíľu sme sa pobrali k odchodu.
Ubehol tretí deň misie. Sasuke a ja sme sedeli pri večernom ohni a chystali sa spať. Bola som dosť unavená, zároveň aj smutná a naštvaná. Rozhodla som, že si pôjdem do stanu ľahnúť. Len čo som vstala odkráčala smerom k stanu, zastavil ma Sasukeho hlas.
„Čo proti mne máš Niara?“ Otočila som sa a pozrela sa na neho.
„Ja??...Nič Sasuke..Prečo??..." Zaklamala som
„ No...Ja neviem...Ale pozeráš sa na mňa, ako keby si ma nenávidela.“
Neviem čo sa stalo ale vybuchla som zaraz z nenávisťou, ktorú som v sebe dlhú dobu dusila.
„ Ano..Nenávidím ťa! Pretože za všetko môžeš ty!..Jedine ty!! Za smrť Kimimara!!!..Za to, že Orochimaru-sama na neho zabudol...Že zabudol aj na mňa a Kabuta! Keby že ťa Orochimaru-sama tak nechce, tak by som ťa už dávno zabila!!...“ Kričala som. Plakala. Klesla som na zem a pritom videla všetko trochu rozmazané. No stalo sa niečo čudné. Sasuke prišiel ku mne, zachytil ma skôr než som spadla na zem.
„ Nia neplač...prosím“ Povedal. Pozrela som na neho – pozrela som mu priamo do očí. Neviem prečo ten pohľad bol pre mňa ako celý svet. Rozbúchalo sa mi srdce. Sasuke podišiel bližšie, objal ma a pobozkal ma. Nie!!..to si Kimimaro nezaslúži!!..Toto nie!!...Odtiahla som sa od neho a utiekla do stanu. Sasuke tam sedel a pozeral sa na mňa, až kým som nevošla dnu.
Ľahla som si a plakala. Kimimaro prepáč mi to...Prepáč mi tú slabosť..Ja ťa pomstím!!!...Pomyslela som si.
Spomenula som si na to, čo sa práve odohralo, a potom na ten deň, asi mesiac po Sasukeho príchode.
Sasuke a Kabuto boli v labáku a ja som sa vkradla za Orochimarom.
„Čo sa deje??“ Spýtal sa ľadovo.
„Prečo práve on??“
„Pretože ho chcem Niara.“
„Tak ako ste chceli Kimimara??...Orochimaru-sama on pre vás nebol dobrý“
„Ako to myslíš??“
„On za to môže!!...Orochimaru-sama...on môže za všetko. Bez neho by Kimimaro ešte žil!! A odkedy je tu, ja som pre vás len vzduch a Kabuto taktiež! Ja...ja ho zabijem!!“ Plakala som. Potom som len cítila ako letím vzduchom, až kým som nenarazila o stenu. Orochimaru-sama ma udrel..
,,Ani sa ho nedotkneš! Rozumela si?!!“ Orochimaru-sama kričal. Ja som ďalej len plakala. Prišiel ku mne a pozeral sa na mňa opretú o stenu.
„Niara. Ja ho chcem...tak strašne chcem. Už sú ti moje túžby ukradnuté??.“
„N-Nie...Orochimaru-sama. A-ale prečo on...nieje pre vás dobrý“ Z posledných síl som prehovorila, kým som neomdlela.

Ráno Sasuke na mňa divne pozeral. Keď sme vyrazili, chcel niečo povedať.
„Niara..“
„Nie...Sasuke aby bolo jasne...Ten včerajšok pre mňa neznamená nič. Keď že si ťa Orochimaru vybral, musím to rešpektovať. Ale varujem ta! Orochimaru-sama je pre mňa všetko. Ak sa mu niečo stane...Zabijem ťa..Jasné??...“ Neodpovedal.