Smrť

Smrť. Jediné slovo, ktoré ešte má význam. Na všetko ostatné sa zabudlo. Slová ako láska, radoť, štatie, priateľstvo. Tie už ľudia nepoznajú. Poznajú len smrť, strach, zúfalstvo a bolesť. Vojna trvá už dvadsať rokov, ale nikto zatiaľ nevyhráva. Všetci spolu bojujú, nikto neverí nikomu. Dediny sú zahrabané v mŕtvolách ľudí, ktorý položili život za svojic priateľov, za svoj kraj . Zem je presiaknutá krvou. Je to hrôza. Všeci sa zabíjajú navzájom, priatelia bojujú proti sebe a ľudí stále ubúda. Vojna sa za chvíľu skončí. No nie preto, žeby niekto vyhral. Je to kvôli tomu, že už niet s kým bojovať. Zanedlho ľudská rasa vymrie. Možno to bude zajtra, možno o týždeň a možno o rok. Možno vôbec k tomuto zlomu nedojde, lebo sa nájde niekto, kto má ešte nádej a túto pohromu odvráti. Mne je to jedno. Ja som skôr za vymretie. Aspoň budem mať konečne dosť práce. Byť Smrť je ťažké, to áno, ale má to aj svoje výhody. Ja neumriem. Už nie. Prežijem zánik ľudstva. Som už asi dvesto rokov mŕtvy. Presne tak. Ja som Smrť.

Mŕtve telá sa kopili po stranách a zem bola klzká od krvi. Tento boj bol posledný. Už nikto neostal, len ľudia, ktorý práve teraz umierali. Ale prečo? Prečo takto zahadzujú svoje životy? Na to niet odpovede. Taká už je ľudská myseľ.

Na celom bojisku vynikali traja ľudia.Dvaja muži a jedna žena. Naruto, Sasuke a Sakura. Traja legendárny učni troch legendárnich bojovníkov. Vyhrávali jeden boj za druhým, bok po boku prekonali už mnohé bitky. Boli takmer neporaziteľní. Takmer. Všetci traja vedeli, že už dlho nevydržia. Ale bolo im to jedno, lebo žiť na celom svete sám sa nedá. A preto bojovali s najväčšou zúrivosťou, akú kto kedy videl. Už nemali čo stratiť a oni to vedeli. Už len útočili, ani sa nebránili, dostávali jeden úder za druhým. No statočne sa vždy postavili na nohy. Vedeli, že už čoskoro sa stretnú v „Tej druhej krajine“. Inak povedané, vedeli, ze ich čaká smrť. Zmierili sa s tým.
Odrazu zvuky boja preťal výkrik:,,Sasuke!“
Bolo v ňom tak veľa zúfalstva, bolesti a strachu, že všetci prestali bojovať a obrátily hlavy za tým strašným zvukom. Na zemi sedela žena, ktorá z celej sily zvierala nejaké telo. To telo bol Sasukeho. Umieral. Ale bol štastný. Áno, bol. Lebo vedel, že neumrie zbytočne. Umrie pre svojich priateľov, pre tých, ktorí ešte majú nádej. Nádej na víťazstvo. S touto myšlienkov sa porozhliadol po okolitých tvárach, a posledný krát vydýchol. Sakura, celá zdrvená žiaľom, zdvihla hlavu. Všetci v okolí troch metrov okamžite uskočili, pretože v tvári mala výraz šialenstva. Presne ten typ, ktorý znamená: priblíž sa a si mŕtvy. A s týmto zastrašujúcim pohľadom, Narutom po boku a ostatnými za sebou sa pustila zase do boja. Bojovala ešte tvrdšie a zúfalejšie ako doteraz. Nikto neprežil stretnutie s jej mečom. Naruto bol na tom podobne. Tí dvaja boli neporaziteľný. Zabíjali všetkých okolo. Všetkých, ktorí sa im postavili do cesty. Do cesty za vykúpením. Chceli sa dostať preč z tohoto šialenstva, preč od všetkých mŕtvych. Chceli ujsť nevedno kam, hlavne preč. Ale to nešlo. Bolo priveľa tých, ktorí im v tom chceli zabrániť. A tak zabíjali. Utrpeli už mnoho rán, ktorím sa nestihli vyhnúť. A Sakura na to doplatila. Z ničoho nič sa jej podlomili kolená a spadla. Spadla a už sa nezodvihla. Nemala na to silu. Pomyslela si: „Smrť, príď si po mňa. Príď ma konečne vykúpiť z tej bolesti. Chcem zomrieť. Chcem konečne zomrieť a nájsť pokoj.“
A smrť ju počúvla. A tak dodýchala aj Sakura. Naruto to už nevydržal. Už to nebol čestný bojovník, ale chladnokrvný vrah. Už to nebol človek, bol takmer ako zviera. Zviera, ktoré bojuje o holý život. Bojoval už z posledných síl. Vedel, že sa nedožije konca tejto bitky. Ale aj tak sa ešte nevzdal. Nie, vzdať sa a umrieť ako úbohý zbabelec, to bolo poledné, čo chcel. Chcel umrieť ako bojovník, ako slávny a legendárny bojovník. A preto bojoval. Bojoval, aj keď zapadlo slnko, bojoval, aj keď vyšiel mesiac. A stále ešte bojoval. Už ani nevedel ako je možné, že sa ešte vôbec hýbe. Už necítil bolesť. Necítil nič. A keď slnko vyšlo, ani o tom nevedel. Nevedel, že boj sa blíži ku koncu, nevedel, že zanedlho bude po všetkom. A preto stále bojoval. A keď už nemal koho prepichnúť mečom, nemal koho preseknúť na polovicu, vtedy sa rozhliadol po okolí. Nikde nikto, iba kopy mŕtvol. Ranné slnko svietilo už len pre jeho oči. A keď zistil, že sa to skončilo, odišiel. Odišiel za svojimi priateľmi, za svojou rodinou. Odišiel do krajiny mŕtvych. A keď Naruto podľahol svojim zraneniam, vymrelo ľudstvo. Lebo on bol posledný človek, posledný, ktorý prežil. No to on nevedel. Tešil sa, že sa znova stretne zo svojimi priateľmi.