Je koniec ...

Každý deň ťa stretávam,
vždy okolo prejdeš.
Snažím sa ti vyhýbať,
no ono to nejde.

Stále spomínam na chvíľe s tebou,
na tie prvé noci.
Keď prvý krát si prišiel za mnou,
mal si ma už v moci.

Chcem zabudnúť,
vystúpiť z tieňa.
Skúšala som,
no to sa nedá.
 
Milovala som ťa, 
no ty si ma zradil.
Povedal si, že som dieťa,
v ten deň si moju lásku stratil.

Využil si ma na tie tvoje hrátky,
pravda bolí a človeka zraní.
Nie, nebudem už plakať pre hlúposti,
vrátim ti to až do špiku kosti.

Že zomriem?
Pôjdeš so mnou...
Na cestu nekonečnú,
ktorej budeš súčasťou.

Umrieme spolu,
nikomu viac neublížiš.
Máš smolu,
už sa k tebe blížim.

Katanou ti srdce prebodnem,
tisícnásobne ťa udriem.
Nenávidím ťa a ty ma miluješ?
Vyčkaj chvíľu, čoskoro umrieš.

Že takto si to nechcel,
na to si mal myslieť skôr.
Vtedy keď si to povedal 
stála som za tebou.

Nepamätáš si?
To je tvoj problém.

Pamätám si na tie slová,
do jedinej bodky.
Vtedy sa naša "láska",
zosypala v trosky.

Je koniec,
nerob to horšie. 
Na hrob priatelia prinesú nám veniec,
žiť sa im bez nás bude ľahšie.

Uhýbaš mi pohľadom,
vari sa bojíš?
Smrť už čaká za rohom,
ju neodzbrojíš.

Už je čas,
pôjde to ľahko.
Keď uvidíš jas,
bude po všetkom.

Bodla som ho a posledný krát som sa na neho pozrela,
usmial sa.
Potom som už len biele svetlo zazrela.