Sklamanie 10

Vyvraždiť horu Myoboku nebude problém ale ako sa k nim dostať? Plán bol jednoduchý. Iba nájdem rovnaký vchod ako keď Ma chodila zbieraž bylinky neďaleko Konohy. A keď už tam budem nastane masaker. Rozpútam hotové peklo. Pomstím sa.

Zastavil som.
„Zetsu?" povedal som do vzduchu a Zetsu bol razom vedľa mňa.
„Áno?" spýtal sa.
„Idem smerom ku Konohe. Je tam vchod na Myoboku. Len aby si hneď neletel za Madarom." uškrnul som sa.
„Samozrejme." povedal a zmizol. Vedel som, že vytvorí klon a informuje Madaru a ten sa pripojí k môjmu sledovaniu. Presne to som chcel.
S úsmevom som sa rozbehol ku Konohe. Nasadil som najvyššiu rýchlosť. Keď to chcem do dňa stihnuť budem sa musieť ponáhľať. Krajina sa predo mnou len tak mihala. V sennin móde som bol ohromne rýchly a keď som do toho pridal Kyuubiho chakru tak nauveriteľne rýchly. S úsmevom som vycítil Madarovu chakru ďaleko odo mňa.

Pomaly sa zotmelo a ja som zastavil. Predo mnou svietily svetlá nočnej Konohy. Pocítil som túžbu sa tam vrhnúť.Spraviť spúšť. Vyvraždiť tých bláznov.
„Ešte nie Naruto." povedal Kyuubi.
„Áno ja viem. Ešte nieje čas." povedal som a potom som znova vykročil smerom k vchodu na Myoboku. Pocítil som narastajúce vzrušenie z prichadzajúcej pomsty. Hlavom mi prebleskla spomienka.

„No tak Fukusaku! Nemôžme Danzovi dovoliť stať sa hokágom!"
„Naruto nemáme právo do toho zasahovať. Zmier sa s tým. Nemôžeme nič spraviť."
„Nič? Môžeme sa mu postaviť. Verím, že ho dokážem poraziť. Potom by som sa stal hokágom ja! Len potrebujem malú pomoc na odlákanie pozornosti." vykríkol som zúfalo. Bol som vtedy ešte naivný a slabý. Hoci to bol len mesiac a niečo dozadu odvtedy som sa veľmi zmenil.
„Naruto vláda ktorá začne takto dobre nedopadne. Nechceš predsa bojovať proti svojím priateľom. Zmier sa s tým." pocítil som ohromnú zlosť. Tak zmieriť sa s tým?
„Nie! Čo to nechápeš?! Danzo sa nemôže stáť hokágem!"
„Si zaslepený sklamaním Naruto. Ale ver mi to nie je ta cesta po ktorej by si sa chcel vydať. Si ešte mladý. Danzo je starý. Nepotrvá dlho a bude sa hľadať nový hokáge."
„Ty to nechápeš?! Tak to bude stále dookola. Bude sa hľadať nový hokáge a mňa vynechajú. Som najsilnejší v dedine! Hokágem by som mal byť ja nie nejaký dedo!"
„Naruto..." začal Fukusaku.
„Ticho! Myslím, že už to chápem..." odmlčal som sa. Ako príval vody ma zaliala obrovská zlosť. „Som pre nich dobrý len keď treba zachraňovať Konohu. Som len ich zbraň. Nie som pre nich dosť dobrý ako hokáge!"

Vtedy so mnou prehovoril Kyuubi.
„Konečne to chápeš Naruto? Si len zbraň. Nemal by si mal vlastné myslenie. Mal by si slúžiť ich cieľom. Ako bábka v ich rukách zasmial sa. „Si len ich otrok. Nič viac."
Nevykríkol som aby mlčal. Neodpovedal som. Vedel som, že má pravdu. Vždy som bol len nástroj na dosiahnutie ich cieľov. Zbraň v ich rukách.
Zaplavila ma ešte väčšia zlosť. Kyuubi ma so krutým smiechom „prepustil."

„Tak mi odmietaš pomôcť Fukusaku?" spýtal som sa chladne. Fukusaku sa nervózne zahniezdil.
„Pochop to Naruto. Toto nieje riešenie." povedal nervózne.
„Chápem tomu veľmi dobre." odpovedal som. Dospel som ku konečnému rozhodnutiu.
„Ale vedz tomu, že od teraz ste mojí nepriatelia. Vy a všetci ktorý mi odmietli pomôcť! Pomstím sa!" vykríkol som.
„Naruto..." začal.
„Dostaň ma odtiaľ než tu niekoho zabijem." povedal som chladne. Pocítil som prírast sily a vedel som, že moje normálne oči vystriedali tie Kyuubiho.
Fukusaku zhrozene ustúpil a ja som sa ocitol v Konohe a toho dňa som z nej aj odišiel.

Pomaly som kráčal smerom k vchodu na horu Myoboku. Moje vzrušenie rástlo. Moje zmysly zosilnely. Pocítil som nárast chakry a moje oči vystriedali tie Kyuubiho. Privrel som ich a ocitol sa pred Kyuubim.
„Vieš je až smiešne, že si sa snažil zabrániť Sasukemu v jeho pomste a čo stváraš teraz?" zachcechtal sa. „Vodu káže, víno pije či ako to vy ľudia hovoríte." na chvíľu sa zamyslel „Vlastne ste si so Sasukem veľmi podobný."
„Nie to nie sme. Ja som oveľa mocnejší! Sasuke je len Madarov maznáčik, jeho bábka. Sasuke sa o svoju pomstu len pokúšal. Hadí xicht zabil len preto lebo ten ležal na smrteľnej posteli a potom ho skoro sejmul Itachi aj keď aj ten zomieral. Sasuke vlastne nič nedokázal. Dokonca aj MS mu musel prebudiť Itachi. A ako to dobabral s osemchvostým." zachcechtal som sa. „So Sasukem si nie sme podobný. Ani v najmenšom." odmlčal som sa a pozrel na Kyuubiho.
„Možno." povedal a zatváril sa akoby vedel ničo čo ja nie. „Vlastne na tom aj tak nezáleži. Veď o pár dní bude mŕtvy. A ty maš teraz prácu. Zetsu s Madarom na teba civia. Tak im ukáž čo je v tebe." povedal a ja som pocítil ako sa vraciam do svojho tela. Čo je vo mne? Kyuubi mal zjavne zmysel pre humor.
„S radosťou." povedal som s úškrnom a otvoril oči. Zetsu sa zjavil vedľa mňa.
„Ako sa tam plánuješ dostať?" spýtal sa.
„Jednoducho." povedal som a skočil priamo do studničky. Pocítil som, že ma vír chakry unáša na horu Myoboku. Behom chvíľky som sa zhmotnil na druhej strane. Postavil som sa do tieňa. Pre každý prípad.
O chíľku sa zjavil Zetsu. Chytil som ho pod krk a pritiahol k sebe.
„Teraz ešte jedna vec." povedal som a v jeho očiach som videl strach.
„Neopovaž sa zasahovať. Toto je moja pomsta. Tak zabi čo i len jednu žubrienku a je po tebe. Jasné?" iba prikývol. Pustil som ho a on spadol na nazvime to sedací sval.
„Teraz zalez!" okamžite poslúchol a vnoril sa do zeme. Uškrnul som sa. O chvíľu tu bude Madara a potom začne divadielko. Zdvihne sa opona pomsty a javisko zaplavia potoky krvi. Nebude to pekný pohľad...
S úsmevom som vykročil. Do zeme som vypúšťal Kyuubiho zhustenú chakru. Smerom odomňa sa šírila extrémna horúčava a raastliny na okolí začali tlieť. Nepotrvá dhlo niekoho to priláka.
Kráčal som a za mnou sa už šíril požiar. Osvetľoval nočnú oblohu a dym zakrýval hviezdy. Kde sú? Zastavil som sa začal čerpať prírodnú energiu. O chvíľu som bol v sage-kyuubi móde a hľadal známky chakry summonov. Vtom som na to prišiel...
„Šikovné potvorky." zasmial sa Kyuubi.
„Snažia sa. To musím uznať." uškrnul sa sa. „Ale takto to bude ešte lepšie. ´Ťažšie ale oveľa zábavnejšie." povedal som a rozbehol som sa.
„Nepodceň ich." varoval ma Kyuubi.
„Čo by sa už len mohlo stať? Nebodaj sa nebojíš pascí. Na tie nemali čas." uškrnul som sa.
Ozvalo sa puknutie. Pozrel som si pod nohy a videl som zašliapnutú vetvu a špagát smerujúci od nej. To si snáď robia srandu. To sa už ale ozval zvuk rútiacej sa vody.
„Ake primitívne a zbytočné!" vykríkol som a vytvoril som okolo seba štít. To ma už ale zaplavilo obrovské množstvo vody....