Thousand memoirs

Ležal na chladnej zemi a jeho oči sa zameriavali na oblohu.
„Taká krásna.“ Hlavou sa mu hmýrilo množstvo myšlienok...
I on to cítil...Vedel, že tu dnes umrie...

I miss those blue eyes
how you kissed me at night
i miss the way we see
like there's no sunrise
the taste of your smile
i miss the way we breathe

Tento fakt bol však pre neho ako elektrický prúd, ktorý vás sparalizuje ako náhle sa ho dotknete.
„Ja-a nemôžem umrieť, ešte nie!“
Vzlyk...
„Nie tak sám, nie tak sá-m.“ Jeho hlas utíchol...Neviem, či preto, lebo bolesť mu už nedovolila viac vzdorovať, alebo preto, lebo beznádej zaplavila jeho myšlienky.

but i never told you
what i should have said
no i never told you
i just held it in
and now i miss everything
about you
i cant believe i still want you
after all the things we've
been through
i miss everything about you
without you

Zúfala snaha postaviť sa a odkráčať mu vrívala do srdca kryhy. Za nechty sa mu dostávala prašná zem. Chcel toho ešte toľko dokázať! Chcel veriť tomu, že nie je odpad! Nie je odpad ako ho nazývali...
Chcel ešte raz uzrieť ako sa lístie na jeseň sfarbuje do žlto-červena, chcel ešte raz vidieť kvitnúce sakuri... V kútiku srdca vedel, že je to nemožné.

i see your blue eyes
every time i close mine
you make it hard to see
where i belong to when im not
around you
its like im gone with me

Bezmocnosť mu nedala dýchať...jeho hruď sa dvíhala nepravidelne.
„k***a, k***a!“ hlas sa mu triasol.
„Ja tu nechcem umrieť rozhodne nie sám odmietam to!“
„Musí tu byť niekto kto ma chytí v tejto chvíli za ruku a povie mi “to bude dobré“ i keď nebude... musí tu byť so mnou niekto, kto mi po “tom“ zatvorí oči...kto bude plakať na mojom hrobe...kto na mňa nezabudne...“
No nikto neprichádzal...
„Do r**i...“ Slzy pokropili jeho vetrom ošľahanú tvár.

Sledoval západ slnka a myslel na to, či si po jeho smrti na neho niekto spomenie...či jeho existencia neostane len malou iskrou vo veľkom ohni... V posledných sekundách zaspomína ...
„Prečo som žil?“
Zaznie otázka no odpoveď nedolieha. Miesto toho len intenzívny chlad a pokus niečo povedať...lenže tie slová, tie slová mu už dávno ukradol čas...
***
„Katsu!“ kričí malý ninja.
„Deidara neprepínaj sa toľko“ povie mladá kunoichi s úsmevom.
„Ale mami, už nie som malý...Keď vyrastiem chcem niečo dokázať.“ Odhodlane zavýska.
„Sila nie je všetko. Nezabúdaj na priateľov... pretože to zážitky s nimi..tie spomienky ti ukážu že si raz naozaj existoval...“

but i never told you
what i should have said
no i never told you
i just held it in
and now i miss everything
about you
(still you're gone)
cant believe that i still want
you
after all the things we've
been through
i miss everything about you
without you.