Sklamanie 09

Vedľa mňa sa zjavil Sasuke a spolu s ním Juggo a Suigetsu. Juggo a Suigetsu na mňa hľadeli ako na boha. Sasuke zas nenávistne a vypočitavo. Zjavne nad niečím premýšľal.
„No to ani nepomysli." povedal som mu s úsmevom. „Som síce oslabený ale teba by som si ešte podal." Odmenou mi bol jeho nenávisny pohľad. Uškrnul som sa.
„Tak čo Zestsu spokojný?" spýtal som sa.
„To áno Uzumaki Naruto, pre Akatsuki si zatiaľ prínosom." povedal a zjavil sa vedľa nás. Všetci okrem mňa na neho prekvapene hľadeli. To som si ho ako jediný všimol?
„Ako je na tom zvyšok?" spýtal som sa ho.
„Práve v tejto dobre by mali byť osoby, ktoré akože ovládali Ramuthru mŕtve. Ukázalo sa, že kagovia to zverili svojim ninjom a tý nepredstavujú pre Madaru a Kisameho žiaden problém.
Prikývol som.
„Teraz si potrebujem trochu oddýchnuť. Zajtra sa vrátime k skrýši."
„Myslím, že Madara nebude proti." povedal Zetsu a zmizol.
Pozrel som na Sasukeho a jeho bandu.
„Tak vyzerá to tak, že máme deň voľno. Ja ho využijem na odpočinok a vy si robte čo chcete." oznámil som a rozbehol som sa od nich.
Asi po kilometri som zastavil. Našiel som si dobré miesto na prespanie. Menší kopček so stromom na vrchu. Nezabudol som nastaviť pasce ktoré ma prebudia keby sa niekto ku mne priblížil a potom som si s povzdychom ľahol. S pohľadom upretým na nočnú oblohu som zaspal.

Keď som sa zabudil mohlo byť okolo jedenásť hodín. Trošku som si prispal ale odmenou mi bola takmer úplne obnovená chakra a sily. Kyuubi robil svoje.
Vstal som a začal som zhromažďovať prírodnú chakru. Po chvíľke som bol v Sennin móde. Hneď som vycítil Sasukeho a jeho tým. Nachádzali sa asi kilometer odomňa. Dobre teda je čas sa vrátiť do skrýše. Rozbehol som sa smerom k Sasukemu.
„Doré ráno vospolok." zahlásil som keď som bol pri nich
„Daj pokoj." zahundral Suigetsu „Tvoje jutsu vyparilo všetku vodu v okolí."
„Práve preto sa teraz vraciame." oznámil som s úsmevom.
Suigetsovi hneď stúpla nádlada a začal sa baliť. Sasuke a Juggo sa tiež pridali. Behom chvíľky sme už boli na ceste.
Tentoraz sme sa tak neponáhľali ale onedlho sme boli na mieste.
Suigetsu sa hneď hodil do najbližšieh potôčika, Juggo sa pobral niekde do lesa a Sasuke ostal stáť. O chvíľu pred nami stal Madara, Kisame, Zetsu a Karin. Všetci bez jediného zrenenia.
„Vítam vás späť." začal Madara. „Dobrá práca. A čo sa týka teba Uzumaki, vitaj v Akatsuki."
„To nemôžeš!" vykríkol Sasuke. Konečne nejak reagoval to jeho mlčanie mi bolo podozrivé.
„Môžeš mi povedať hoci len jeden dôvod prečo nie?" spýtal sa Madara.
„Určite je to pasca. Neverím mu. Neverím, že by sa tak rýchlo vzdal Konohy."
„Zabil toho psovoda." povedal Kisame.
„Ten sa mohol kľudne obetovať aby sa ľahšie infiltroval!" oponoval Sasuke.
„A dosť!" skríkol Madara. „Tvoje reči ma už unavujú Sasuke. Buď prídi s nejakým dôkazom alebo daj pokoj."
Najprv to vyzeralo, že mu chce Sasuke oponovať ale nakoniec nič nepovedal, len sa na mňa nenávisne pozrel.
„Ale no tak Sasuke ako som už povedat toto si nechaj pre detičky." povedal som s úškrnom.
„Sasuke." povedal varovne Madara. „Toto si nechaj až dosiahneme naše plány."
„Áno." odpovedal Sasuke „Potom ho zabijem."
Ja som sa len krázko uchechtol.

„A ako som počul tvoja prvá misia prebiehala dobre. Dobrá práca s Ramuthrom." pochváli ma Madara. O čo sa tými lichôtkami snaží?
„Lichôtky si nechaj pre Sasana. Mňa nimi nijak neovplyvnýš." povedal som priamo.
Tentoraz sa zasmial Madara.
„Chcel som aby si vedel, že Akatsuki si váži dobre vykonanú robotu." povedal.
Mrkol som na Sasukeho a široko som sa uškrnul. Sasuke sa prudko otočil a pobral sa preč. Očividne pochopil narážku na jeho dobabranú úlohu.
„Hej a čo naša robota?" vykríkol Suigetsu.
„Z toho čo som počul ste dokopy nič neurobili." povedal Madara.
„Nooo možno ani nie ale skoro sme pri tom skapali. To jeho jutsu nás skoro dostalo." zahundral.
„U mňa to bolo podobne." ozval sa Zetsu.
Kisame sa zasmial. „Muselo to byť impozantné jutsu keď zabilo Ramuthru a skoro aj polovicu Akatsuki." povedal a ešte raz sa zasmial.

„Ak môžete prestať s tým vychvaľovaním tak mám na teba jednu otázku Madara."
„Pýtaj sa."
„Potrebujem deň voľna na svoje záležitosti." povedal som.
„Smiem vedieť o aké záležitosti sa jedná?" spýtal sa Madara podozrievalo.
Zasmial som sa. „Ešte mi neveríš?"
„Len vďaka tomu som tak dlho prežil." povedal.
„Pravda." uškrnul som sa. „Iba plánujem trestnú výpravu na Myoboku. Žabičky mi už odmietli robiť summonov a niežeby som nejakého potreboval ale tie potovory na to doplatia. Všetky ich zabijem." povedal som chladne.
Všetci ma prekvapene sledovali.
„Neprídavaš si tým iba prácu? Nepredstavujú pre nás hrozbu lebo na svete už nieje nikto kto by ich dokázal privolať." ozval sa nakoniec Madara.
„Viem ale tie potvory zaplatia za to, že ma odmietli poslúchať." videl som, že na nich moje chladné slová zapôsobili.
„Nemám nič proti." povedal Madara nakoniec. „Ale Zetsu ťa bude sledovať pre prípad, že by si nám klamal a skôr ako sa začneš sťažovať tak sa neboj nebude nijak zasahovať. Spokojný?"
„Áno." povedal som.
„Aj tak musíme najprv premyslieť náš ďalší postup. Tak aby si to zajtra bol."

Prikývol som.
„Vyrážam hneď." povedal som a s pomstychtivými myšlienkami som sa rozbehol k hore Myoboku. Nastal čas mojej prvej pomsty. Nastal čas zabíjať...Privrel som oči. Ocitol som sa pred Kyuubiho klietkou. Uprostred päčate bola kruhovitá diera o priemere päste. Cez ňu neustále prúdila Kyuubiho chakra a zaplňovala celý priestor.

„Súhlasim s Madarom. Zbytočne si to sťažuješ." povedal Kyuubi.
„Sťažujem? Vyvraždiť tie žaby nebude problém." uškrnul som sa „A navyše si to vychutnám. Nezabudnem im to, že mi nechceli pomôcť zvrhnúť Danza. Že vraj som zaslepený. HA! Ja im ukážem."
„A potom?" zavrčal Kyuubi.
„Potom budú následovať skryté vesnice. Konoha ostane na koniec. Chcem aby mali dosť času uvedomiť si kto to všetko robí. Koho odmietli mať za hokágea. Ale to všetko vieš." spýtavo som naň pozrel.
„Áno viem to ale stále neviem načo potrebujeme Madaru."
„Ále aj toto vieš. Vieš, že je jediný kto nás môže ohroziť. Priateľa drž pri sebe a nepriateľa ešte viac." uškrnul som sa.
„A potom ho zabijeme." široko vyceril zuby.
„Áno a myslím, že je to jediný dôvod prečo mi pomáhaš. Vieš, že by ťa inak znova spútal. Tak dúfaš, že ho zabijeme a potom keď tu nebude nikto kto by ťa ohrozoval pokúsiš sa vyslobodiť."
„Nechápem..."
„Prestaň s tým divadielkom. Obaja vieme, že je to pravda. A pravdu povediac nemám nič proti."
„Takže tak Naruto. Celý čas si vedel čo plánujem a aj tak si oslabil päčať?" zachechtal sa.
„Áno. Až bude Konoha zničená podáme si Madaru. Už ho nebudeme potrebovať. A potom až bude Madara mŕtvy zvedieme súboj my dvaja. Keď súboj skončí jeden z nás nebude existovať. Buď sa moja chakra pripojí k tvojej a ty nadobudneš svoju podobu alebo ty nebudeš existovať a tvoja chakra pripadne mne. A ten kto vyhrá bude najmocnejší. Bude vládnuť svetu."
„Áno. Tak sa to stane ale dovtedy sme spojenci. Ale potom..." zachcechtal sa. „Som rád, že sme si to ujasnili."
Uškrnul som sa. Vedel som, že s ním onedlho zvediem súboj na život a na smrť. Ale nebál som sa. Kyuubi netušil čo ho čaká.
„Inak musím ťa pochvaliť za ten nápad presvedčiť Kageov vyvolať Ramuthru a zničiť Gedou Mazo." usmial som sa.
„Bolo až smiešne ľahké ovplývniť myseľ toho ninju a prinútiť ho predložiť rade návrh na vyvolanie Ramuthru. Potom stačilo dotať im nejaké informácie a bolo to."
„To áno. A navyše si zabil dve muchy jednou ranou. No skoro tri." uškrnul som sa. „Zbavil si sa nepriateľa. Zničil si Gedou Mazo ktoré ťa mohlo uväzniť a získali sme si Madarovu dôveru."
„Je to hlupák. Kedysi bol najväčší ale teraz? Je len tieň seba sama ale stále ma ten prekliaty sharingan."
„Ten má aj Sasuke a je mu nanič."
„Sasuke je len bábka ktorú Madara ovláda. Uvedomuješ si, že aj jeho budeme musieť zabiť? A to ešte skôr ako napadneme prvú dedinu."
„Áno o Sasukeho sa postaráme až vyriešime žabičky. Urobíme to tak aby si Madara myslel, že Sasuke zbehol."
Kyuubi vyceril zuby. „Páčiš sa mi cím ďalej viac Naruto. Skoro mi bude ľúto zabiť ťa až to všetko skončí."
„Chcel som ti povedať to isté." zahľadeli sme si do očí. Prvý som odvrátil pohľad.
„Ešte sa pozhovárame ale treba zabiť nejaké zabičky." povedal som sa Kyuubi iba mierne kývol hlavou na súhlas.
„Budem sa na to pozerať odtiaľ." povedal a ja som otvoril oči. Nastal čas vyraziť...