Hľadanie strateného brata - 1 Sasuke ma balí?

,,Oci? idem na tréning, prídem o druhej, pa!" nič, žiadna odpoveď.
Prídem na štadión:
,,Sensei, čím dnes začneme?" zase nič.
,,Yui čo mu je?" pokrčila plecami.
Prídem domov: "Ocko? už som tu." opäť nič.
Hodila som sa na posteľ a premýšľala, prečo sa všetci chovajú dnes tak divne, v tom mi to zaplo.
Dnes je to presne 5 rokov čo môj brat opustil dedinu. Ďalší deň bol taký istý. Už som stratila trpezlivosť.
O dva dni neskôr pred hlavnou bránou:
,,Konečne, už mi to tam začínalo liezť na nervy!" vbehnem do lesa.
,,Veď ja im ukážem, takto ma ignorovať! Ešte aj vlastný otec!" mrmlajúc si popod nos. Rútila som sa lesom, bez rozmýšľania..
,,Čo si myslia, že si budú robiť čo sa im chce? Nájdem svojho brata, jeho ignorovať nebudú! nájdem ho za každú cenu!"
rozmýšľala som kde by asi mohol byť.. nič ma nenapadalo, mohol byť kdekoľvek.

Niekoľko týždňov hľadania a stále nič. Všetkým ukazujem fotku, no nikto ho nevidel. Cestovala som bez odpočinku už niekoľko dní.
Začínalo sa stmievať, a ja som stále blúdila lesom..
,,Aau!" do niekoho vrazím
,,Čo si myslíš že si práve urobila?!"
,,Prepáčte, len som sa zamyslela a.."
,,Toto ťa bude stáť draho, dievča!!"
pozriem na danú osobu a padne mi sánka, predo mnou stál asi tak 15-ročný chalan s čiernymi vlasmi a EMO zostrihom a s.. Sharinganom?
Žeby Uchiha?
,,J.. ja som len..."
,,Len si ma chcela zabiť!"
,,To nie.. ja.. len.." bola som zmätená,
,,Na čo tak čumíš??" pozrel na mňa napoly pobavením, napoly pochybovačným pohľadom,
,,Na nič, hľadám len svojho b.. bra..." na konci vety som to nezvládla,
na líci som pocítila studenú zem a omdlela som.

Pomaly otvorím oči sadnem si. Bola som v tmavej miestnosti, ktorá nemala okná,
Strašne ma bolela hlava a netušila som čo sa stalo.V tom sa otvorili dvere, do izby vošiel ten čiernovlasý chalan,
posadil sa ku mne na postel:
,,Chcel by som sa ospravedlniť, za to.. ako som na teba vyletel v lese.. nebolo to odo mňa milé..volám sa Sasuke, Sasuke Uchiha."
,,Ja som Sajuri.. Sajuri Yakushi." dosť ho to zarazilo.
,,Poznáš Yakushi Kabuta?" neverila som vlastným ušiam.
,,T.. To je môj brat, vieš kde je ??"
,,Áno.. ale práve teraz tu nieje."
,,Kde potom je???"
,,S Orochimarom na misii, vráti sa za pár dní."
,,Kto je Orochimaru?"
,,Dá sa povedať že môj trenér..."
,,Aha.."
,,Ale vôbec sa na svojho brata nepodobáš."
,,Ja som skôr po mame, on je po otcovi."
,,... vieš .. bojovať?"
,,Áno, prečo??"
,,Mohli by sme spolu trénovať.."
,,Ty ma balíš!"
,,Nie!"
,,Ale áno, neklam!"
Bol červený ako paradajka, ale nesmiala som sa.
Tušila som že je to tip osoby ktorá sa vie pekne naštvať a aby sa ešte urazil.. to som fakt nepotrebovala..