Dokonalý Jinchuuriki - prológ a 1. diel

Prológ:

Pred mnohými a mnohými rokmi, dva veľké klany Uchiha a Senju založili dedinu, ktorú pomenovali Konohagakure no Sato, skrátene Konoha. Za vodcu dediny zvolili Hashiramu Senju, vodcu Senju klanu. Vodcovi dediny sa začalo hovoriť Hokage, čo znamena ohnivý tieň. Hashirama Senju bol teda Shodaime Hokage, teda Prvý Hokage.

Shodaime Hokage mal schopnosť ovládať Bijuu, teda chvostových démonov, čo boli démoni s obrovskou zásobou chakry a obrovskou silou. Rozdelil ich rovnomerne medzi všetky veľké dediny. V Konohe nechal len jedného. Bijuu ohňa, s deviatimi chvostami, ktorý nosil titul Kráľ chvostových démonov. Kyuubi no Youkou, teda Deväťchvostová líška. Tento démon bol však priveľmi silný, tak ho Hashirama zapečatil do obrovského zvitku, ktorý skryl na neznámom mieste v Konohe.

Odvtedy ubehlo veľa rokov. Bola senzácia, keď sa zvitok po toľkých rokoch konečne našiel. Stále z neho vyžarovala Kyuubiho temná chakra. Zvitok odniesli Sarutobimu Hiruzenovi, ktorý bol vtedy Sandaime Hokage, teda Tretí Hokage a ostatným dedinským vodcom, aby sa rozhodlo čo sa s ním urobí. Názory boli rôzne, jedni chceli využiť jeho silu, druhí sa ho chceli zbaviť, ďalší chceli aby sa znova schoval. Sandaime Hokage rozhodol, že ho schovajú. Zvitok uložili do kancelárie Hokageho, aby ho na další deň mohli schovať. Avšak zvitok cez noc zmizol.

V dedine vypukla panika. Ludia sa balili, chceli utiecť, všetci ninjovia hľadali stratený zvitok. Avšak na úsvite prišiel do budovy Hokageho Danzou, vodca skupiny ANBU root a niesol dieťa. Toto dieťa malo na bruchu čerstvú pečať a všetci z neho cítili tú temnú chakru. Dieťa neplakalo. Bol to chlapec s čiernymi vlasmi a zelenými očami.

Všetci zistili čo sa stalo. Danzou zobral chlapca sirotu, a zapečatil do neho Kyuubiho. Z chlapca sa týmto činom stal Jinchuuriki, tak sa volajú ľudia, ktorí majú v sebe zapečateného niektorého z chvostových démonov. „Tento chlapec sa stane našou najlepšou zbraňou.“ Hovoril Danzou. Sandaime Hokage sa rozzúril. Mnohí chceli chlapca rovno zabiť. Videli v ňom len Kyuubiho zlo. Avšak Sandaime Hokage takéto riešenie odmietol. „Chlapec za nič nemôže a my máme za to ukončiť jeho život? Myslím, že nám nezostáva nič iné, len ho vychovať.“ povedal Sandaime Hokage smutne. Ozvalo sa kopu protestov, ale nikto nemohol zmeniť Hokageho rozhodnutie. A Danzou sa len spokojne usmieval.

Odvtedy ubehlo 12 rokov. O chlapca sa prevažne starali Danzou a Sandaime Hokage. Chlapca aj obaja trénovali, aby sa naučil používať Kyuubiho silu a aj aby vedel jutsu. Chlapcov talent bol, ako onedlho zistili, obrovský. Chlapca pomenovali Ryo. A tu začína Ryov príbeh.

Diel prvý:

V Konohe začínal nový deň. Bolo veľmi slnečno a pekne. Hoci mnohí ľudia ešte spali, po ulici si vykračoval jeden osamelý chlapec. Vánok sa mu pohrával s dlhými čiernymi rozpustenými vlasmi. Mal na sebe tričko s krátkymi rukávmi, jeansy a tenisky, všetko čierne a s nápismi. Jeho zelené oči nedbanlivo sledovali okolie. Jeho meno bolo Ryo.

Ryo odrazu počul hlas vo svojej mysli, hlas ktorý nepatril jemu, ale predsa vychádzal z jeho samého.
„Takže dnes nás pripoja k nejakým geninom?“
„Áno, je to dnes, Kyuubi“ odpovedal pomocou myšlienok Ryo.
„Heh... nechápem načo je to dobré.“
„Bol to Sandaimeho nápad, je to ževraj preto, lebo sa mám stať „ninjom ako vsetci ostatní“.“
„Veď ja viem, ja viem... ale je to otrava. Sme omnoho silnejší ako nejakí tupí genini.“
„No veď sme už zvládli dva chvosty.“
„Neboj sa, toto je len začiatok, onedlho zvládneme viac...“ povedal Kyuubi.
„Heh... no ešte že ťa mám, Kyuubi.“
„Aj ja som rád, že ma zapečatili zrovna do teba, a nie napríklad do nejakého paka, čo by len žral ramen a na všetkých vykrikoval.“ zasmial sa Kyuubi.
„Veru, my dvaja sme sa skvelo stretli, sme skvelo zosúladení aj v boji, a zároveň sme aj priatelia.“ odpovedal mu pomocou myšlienok Ryo a na tvári sa mi zjavil malý úsmev.

Ryo si ďalej kráčal po ulici a pozoroval okolie. Na ulicu vychádzali prví ľudia. Náhlili sa do práce alebo niekam inam. Rya nezaujímalo kam. Všetci sa totiž na neho pozerali s odporom a držali sa od neho ďalej. Ryo len uhýbal pohľadom.
„Už zase... zase sa na mňa tak pozerajú.“ pomyslel si utrápene.
„Nevšímaj si ich.“ povedal mu Kyuubi.
„To sa ti povie... je to hrozné, nenávidim to, nenávidim ich!“
„Ja viem... je to moja vina...“ povedal smutne Kyuubi.
„Pozri... ja som rád, že sme my dvaja spolu, a to by som nevymenil za nič. Si môj najlepší priateľ.“
„Som tvoj JEDINÝ priateľ, a to je moja vina.“
„Netráp sa tym... som ok.“ povedal myšlienkami smutne Ryo.

Bolo to tak... všetci odjakživa na Rya pozerali ako na odpad, nikto sa s ním nebavil, ani ostatné deti. Jediný komu dôveroval, bol Kyuubi. S Kyuubim spolu vychádzali dobre, odkedy sa Ryo pamätá. Kyuubi mu dával svoju silu, ale zároveň ho aj utešoval. Boli najlepší priatelia a navzájom na seba spoliehali.

Ryo zastal pred budovou, na ktorej bolo napísane „Akadémia“. Tu sa mal stretnúť s tým týmom, do ktorého ho mali zaradiť. Bolo však ešte priskoro a tak si Ryo sadol na lavičku, z ktorej mal dobrý výhľad na akadémiu.
„Hm... som fakt zvedavý v akom týme to vlastne budem.“ pomyslel si Ryo.
„No, snáď k nám nedaju uplné paká.“ odpovedal Kyuubi.
„To dúfam aj ja... hej, nie to ten Iruka, s ktorým sa mám stretnúť?“ pomyslel si Ryo a pozeral na práve prichadzajúceho muža.
„No mohol by to byť on... z jednej fotky sa to ťažko určuje. Choď za ním.“ povedal Kyuubi.

A tak sa Ryo postavil a išiel naproti Irukovi.
„Prepáčte, nie ste vy Iruka?“ spýtal sa Ryo.
„Áno, a ty si Ryo“ povedal Iruka milo.
„Zvláštne, že sa na mňa nepozerá tak ako ostatní.“ pomyslel si Ryo.
„Áno, to som ja.“ potvrdil Ryo.
„Neočakával som ťa tak skoro, ale poď za mnou. Budeš musieť počkať kým zaradím ostatné týmy“ povedal Iruka a viedol Rya dovnútra akadémie.

Iruka zaviedol Rya do jednej triedy a ukazal mu kde sa môže posadiť. Ryo sa posadil a obzeral sa po triede. Bola to obyčajná trieda, ale pre Rya to bolo miesto, ktoré zrejme zmení jeho život. Takmer si ani nevšimol, že Iruka k nemu prišiel. Rýchlo začal vnímať.
„Tu máš čelenku Konohy, mal som ti ju odovzdať“ povedal Iruka a podal ju Ryovi.
Ryo sa na ňu pozrel. Mala čiernu látku, na nej bol kov v ktorom bol vyrytý znak Konohy.
„Moja vlastná čelenka... neuveriteľné.“ pomyslel si Ryo.
„Skutočne... teraz sme už oficialne genini... aj keď naša sila je omnoho väčšia.“ odpovedal mu Kyuubi.

Ryo si všimol, že do triedy začali vchádzať žiaci. Zase nasadil svoj pohľad bez záujmu a pozoroval ich. Študenti naňho pozerali trochu začudovane, ale niektorí naňho pozerali s takým pohľadom, ktorý Ryo nenávidel, s pohľadom odporu. Zrejme niektorým rodičia povedali o Ryovej minulosti. Ryo sa odvrátil a už na nich nepozeral. Pozeral na čelenku a mal z nej zvláštny pocit.
„Skutočne...medzi nich patrím? Som ako oni? Prijmu ma vôbec? Prijme ma vôbec niekedy niekto?“ pýtal sa sám seba v mysli.

Iruka zavrel dvere. Zrejme tam už boli všetci, no Ryo na nich nepozeral. Nechcel to vidieť, nechcel znova vidieť tie pohľady. Sedel v prvej lavici a pozeral na Iruku, ako hovorí o tom, že ich teraz rozdelia do týmov.
„Toto rozdelovanie je veľmi dôležité. Váš tým bude ako vaša druhá rodina. Budete spolu plniť misie, zachraňovať si navzájom životy. Verím, že sa so svojím týmom dobre skamarátite a budete úspešní ninjovia. Tak začneme...“ povedal Iruka.

Začal čítať rôzne mená a reakcie študentov boli buď radostné alebo sklamané. Rya však študenti nezaujímali, len striehol kedy sa objaví jeho meno. Ryo cítil, že aj Kyuubi bol napätý a zvedavý.
„Tým sedem:“ hovoril Iruka „Akita Ryo, Haruno Sakura a Uchiha Sasuke.“

Ryo sa obzrel dozadu. Dievča v červenom s ružovými vlasmi, zrejme Sakura, vyzeralo štastne. Pozerala na chlapca, čo sedel vedľa nej. To bol zrejme Sasuke. Vyzeral dosť nezaujato, akoby mu na tom veľmi nezáležalo.
„Uchiha? Sme v týme s Uchihom? No tak to je sila!“ povedal ohromene Kyuubi.
„Hmm... niečo mi to hovorí... Nebol to nahodou jeden z tých zakladateľov Konohy, o ktorých si mi hovoril?“ spytal sa ho myšlienkami Ryo.
„Áno, je to presne ten, ich doujutsu patrí k najmocnejším na svete, jeho sila sa môže rovnať aj Bijuu... samozrejme, Mangekyou Sharingan malo len pár ľudí v historii a obyčajný Sharingan je sice silný, ale na nás stačiť nebude.“ povedal Kyuubi.
„Čiže sa nemusíme báť, že nás porazí... ktovie, či tento ovláda aspoň obyčajný Sharingan.“ odpovedal myšlienkami Ryo. „Ale to dievča... no... je pekné.“
„Eh... tebe sa páči!“ povedal Kyuubi.
„Ehhm... čo ťa napadá, heh, mne a páči, no dovoľ...“ ohradzoval sa rýchlo Ryo.
„Predo mnou to neskryješ... a ako vidíš, nesmejem sa ti, čize to skrývať ani nemusíš.“ povedal Kyuubi.
„... vďaka... si fakt môj priateľ.“ odpovedal mu myšlienkami Ryo.
„Tak, to sú všetci, za chvíľu si po vás prídu vaši senseiovia. Veľa štastia!“ povedal Iruka.

Nové týmy študentov sa k sebe presúvali a debatovali o tom, čo ich čaká. Ryo hľadeľ na Sasukeho a Sakuru. Pohľad mu skĺzol na čelenku, ktorú mal stále v ruke. Pomaly si ju uviazal okolo čela. Potom pomaly vstal a s neistotou v srdci išiel k jeho novým týmovým partnerom.