SasuSaku-Čo som to urobil? - zobudenie v nemocnici 1.diel

Sasukeho pohľad:
Pomaly som otváral oči a pocítil som teplo vychadzajúceho slnka, ktoré ma trošku oslepilo, ale potom som si zvykol.Ležal som na posteli a preberal som si spomienky minulých dní , alebo týždňov.Vôbec som nevedel, kde sa práve nachádzam, ale podľa mreží okolo mojej posteli som usudil, že som asi v nemocnici. Poobzrel som sa po miestnost a zistil som,že po mojej pravici leží doráňaný Naruto, ktorý ťažko dýchal, ale vyzeral akoby spal. Áno, pamatám si na náš boj, ktorý sa odohral na neutralnej pode. Boli sme obaja blázni, že sme sa pustili do boja a ešte k tomu s takími ťažkými zraneniami, ktoré sme získali po boji s Madarou a Danzom. Bojovali sme, ale hneď na to sme sa zvalili na zem úplne doranení alebo možno i mrtví, ale nestalo sa tak, a to som bolo rád. Lebo som si uvedomil,že ja patrím do Konohy.
Zrazu som počul hlasy, ktoré sa ozývali z opačného konca izby. Pozrel som sa tam. Videl som tam vsetkých mojích kamarátov, ktorích som spoznal, keď som bol genin. Boli tam hádam všetci, tiež zraneni, ale nie až tak ako ja a Naruto. Nachádzal som sa presnejšie vo veľkej miestnosti, kde bolo dosť postelí, možno asi tak pre dvadsať ľudí.
Shikamaru, Ino, Chouji, Lee, Neji, Hinata, Tenten, Shino, Kiba a nejaký chlapec, ktorý sa mi zdal povedomý, sa zrazu ku mne otočili a usmiali sa. To som nečakal. Posadil som sa, aby som na nich lepšie dovidel.
,,Ako sa cítiš?" spýtal sa ma Shikamaru.
,,Celkom fajn..." odpovedal som. Poobzeral som sa po miestnosti a videl som Sakuru, ktorá mala posteľ vedľa okna.
Pozerala sa von oknom a vôbec nevnímala, že som sa prebral. To bolo pre mňa dosť velká zmena. Myslel som si, že sa na mna vrhne, ako vtedy. Ale to, čo som videl ma zarazilo. V jej očiach nebol ani trošku života, akoby tu v izbe vôbec nebola. Mala obviazane čelo, ruky a možno i nohy, ale nevidel som ich, lebo ich zakrývala deka, ktorou bola pokryta.
Neviem prečo, ale došlo mi jej ľúto. Takú zmrzačenú som ju nikdy nevidel. Sedela a zvierala kapesnik a mala červené oči od plaču.
Bol som tak zahladený na ňu, že som si vôbec nevšimol, že ku mne prišli všetci z druhej strany.
,,Je dezorientovaná." povedala Ino, hľadiac na Sakuru. Keď som sa pozrel na vsetkých, tak som videl len smutné tváre.
Spýtal som sa: ,,Prečo?"Ino na mňa pozrela a povedala: ,,Keď ste vy bojovali s Madarou, ona bojovala s Kabutom, ale potom, keď ho zabila, tak tam priśiel Danzou. Všetko sa tak rýchlo odohralo, že sme jej nedokázali pomôcť. Danzou bol o mnoho silnejší a použil na nu genjutsu pomocou sharinganu. Kričala a my sme boli dosť ďaleko, ale po chvíli, ju zvalil na zem a vyzerala, akoby ju niekto znásilnil, triasla sa a hľadela do neznáma, akoby bola mŕtva. Danzou potom odišiel. Ten bastard vedel, že jej slabina ste vy, takže neviem, čo jej urobil, ale potom ..." Ino sa rozplakala.
,,Keď sme k nej prišli," začal Shikamaru, ,,tak sa neuveriteľne triasla a hovorila o tebe a Narutovi, že ste mŕtvi a podobne. Začal som ju ukľudnovať, ale bolo to marné. Až počase sa ukľudnila a zaspala. Zobrali sme ju a ostatní išli hľadať vás. Keď vás našli, boli sme aspoň radi, že žijete." dokončil Shikamaru.
Všetci sa potom pozreli na Sakuru. Lezala a možno aj spala.
,,A čo Naruto?" spýtal som sa.
,,Ále, veď vieš, aký ma tuhý korienok, bude v poriadku." povedal Kiba.
Zrazu som si uvedomil, že všetci akoby mali medzi sebou taký vzťah, ktorý mi pripomínal, akoby boli jedna veľká rodina. Nad tým som sa musel pousmiať.
,,Keď sa uzdravime, bude veľka oslava!" povedal s velkým úsmevom Kiba.
,,Lebo zvolia nového Hogake a myslím,že Naruto bude veľmi rád, keď sa to dozvie, hehe!"
,,Áno, ale v tom je práve problém." povedal Shikamaru.
,,Lebo, keď sme odišli z Konohy, tak ešte pred tým sa Tsunade zobudila a rozprávala sa so Sakurou osamote a niečo jej možno povedala, ale nikto nevie čo. A potom Tsunade skonala, až potom sme odišli. Sakura nám nič nepovedala, že Tsunade zomrela, celý čas bola ticho. Vobec som nevedel, čo sa stalo."
,,No, je jasné, že vám nič nepovedala, možno bola smutná z toho, že jej zomrel sensei, Shikamaru, možno aj preto, čo ste jej povedali, Shizune mi všetko povedala." začala Ino. Posúdil som, že nemá dobrú náladu, pretože sa na Shikamara mračila a na toho chlapca, ktorý mi bol taký povedomý, ale ešte som si nespomenul, kde som ho uvidel.
,,A ty tiež, Sai!" povedala s hnevom v očiach. Takže Sai, no áno, už si spomínam, vravel som si, to je ta moja nahrada v týme. Čo jej také povedali, že z toho teraz šíli?
,,Čo jej povedali?" spýtal som sa.
,,To, že ona môže za Narutovu bolesť, že to ona je na vine, že Naruto tak trpí, že nie len ty si na vine, ale aj ona. Chcela po ňom, aby jej splnil sľub, ktorý jej dal, hoci vraj vedela, že to vraj nedodrží. Ale v hĺbke svojej duši plakala, lebo videla Naruta, ako sa snaží splniť jej sen, aby ťa doviedol spať. To bol ten sľub, ktorý jej dal."
Cože? Čo to hovorí? pýtal som sa, prečo by jej daval taký sľub? Čo keď som nechcel, počkať, veď ja som nechcel, vtedy v Udoli, on prišiel, len preto, že to sľubil Sakure? Alebo preto, že ma chce priviesť ,,domov," takže to robil kvôli nej.
,,Ty si ju nevidel, ako trpela, Sai! Nemohla nič urobiť, len ho morálne podporovať, veď si ju predsa videl, bol si s ňou v týme!" rozpravala Ino so sĺzami v očiach.
,,Ona sama vedela, že Narutovi ubližuje, povedala mi to v jeden den. A..."
,,Ino! Dost!" povedala Sakura, ale pri tom ležala, vôbec sa neotočila.
,,To, čo som ti povedala je medzi nami, tak to láskavo dodržuj!" hovorila mrazivým hlasom, pritom sa mi urobili zimomriavky po tele.
,, A ešte niečo," pokračovala, ,,len ja rozhodnem, kto bude Hokage, poverila ma tým Tsunade. Len ja mám právo zvoliť iného Hogake, nikto iný. A tým myslím aj to, že môžem kedykoľvek vyhodiť radu, ktorá tu vládla dosť dlho, a to znamená, že môžem zvoliť aj inú radu, ale to nechám na ,,Hokage." dokončila s dôrazom v hlase na meno Hokage.
,,To vážne?" vyskočili vsetči naraz.
,,Ach to je len dobre Sakura, čo? vzdychla si Ino.
,,Ale ako to, že teba poverila?" spýtal sa Shikamaru.
,,Vieš prečo?" otočila sa a sadla si na posteľ. Pozrela sa naším smerom a očami plným hnevom nás pozorovala. Mala oči, teraz už smaragdovejšie než predtým. Uchvátilo ma to. Do kelu, čo sa to so mnou deje?
,,Pretože ja som sannin! Ja som jej žiačka, ktorú mala rada. A taktiež mala rada Naruta, ako vlastného syna. My dvaja so Shizune sme boli pre ňu všetkým. A ešte k tomu, nie len ja som sannin, ale taktiež Naruto, chápete?" dopovedala a otočila sa smerom k oknu.
Pozrel som sa na ostatných. Boli v šoku. Pozorovali Sakuru s otvorenými očami, akoby to nebola tá Sakura, ktorú poznali. Usúdil som jedno; to čo som videl, to dievča nie je Sakura. Žeby mala v ten večer pravdu, keď som odchádzal?! Že sa naozaj zmení, nie to nie je ono, to nemôže byť ono!
Zrazu sa otvorili dvere a tam stála sestrička a začala nás prehliadať.

Od toho rozhovoru uplynul asi tak týžden. Naruto sa už sa zotavoval a taktiež vsetci sme už boli zdraví. Ale jedno ma trapilo. Sakura príliš s nami nekomunikovala, ani so mnou, ani s nikým, len s Narutom sa niekedy bavila, ale inak nič. Keď nás postupne prepustili z nemocnice, ona ani vtedy na mňa nepohliadla. Neviem prečo, ale chýbali mi jej pohľady, jej usmev, niekedy aj tie otravné keci, bože čo to tu hovorím, ja som fakt divný, neviem čo sa to so mnou deje?
Dnes je deň, keď sa má pochovať Hokage. Ja som býval spolu s Narutom, lebo mi ešte nedali vlastný byt.
Obliekli sme sa do čierneho a odkráčali sme na miesto, kde sme s mali stretnúť so Sakurou, ako za starých čias.
Dorazila práve včas. Ked sme ju zbadali, tak sme zalapali po dychu. Mala čiernu sukňu nad kolena, čierne tričko s polodlhými rukávmi, nič originalné, a topanky s malými potpatkami a zaiste som si všimol, že mala nahrdelnik s červeným kryštálom. Vlasy mala zopnuté do drdola a pár pramienkov vlasov nechane pozdĺž tváre. Podla mňa - nádherna. Nedal som na sebe nič znať, ale Naruto ten jej povedal, že jej to pristane. Len pokývla hlavou a nič nevravela. Mal som taký pocit, že mi pripomina mňa, keď sme boli genini.
Keď sme tam dorazili, začal sa obrad.
Po takej hodinke sa skončil, všetci pritomní sa rozchádzali, ale len dvaja tam zostali. Naruto a Sakura sa pozerali na hrob a niečo si hovorili, zrazu Naruto odtiaľ odišiel a nechal Sakuru samú. Obďaleč sme ju pozorovali - ja, Naruto,Kakashi.
Akoby na niečo, alebo na niekoho čakala a pozerala sa smerom hore na sochu Tsunade. Počas obradu veľa ľudí plakalo, najviac Shizune, ale Sakura bola celá z ľadu, hladela do neznáma, akoby tam v tej chvíli vôbec nebola.
Po chvíli čakania sa objavila rada a pozreli na Sakuru, ona na nich tak isto. Jeden z nich pokývol hlavou a zišli všetci po schodoch asi do kancelárie Hokage, ale Sakura sa vôbec nepohla a povedala:
,,Bez Uzumakiho a Uchihi sa vôbec nehnem." povedala mrazivým hlasom.
Zaskočilo ma to a to nie len mňa. Bol som prekvapený, keď rada povedala, že môžme ísť aj my.
Keď sme boli v kancelárii, všetci z rady tam boli. Sedeli okolo nás za stolmi a pozorovali nás. Jeden sa spýtal:
,,Tak Sakura Haruno, čo ti odkazala Tsunade, keď skonala?"
,,Že ja som tá, ktorá má právo na zvolenie Hokageho!" rozpravala kľudným hlasom.
,,Čožeeé!´´všetci vykrikli a samozrejme som cítil tú napatú atmosféru, a tie vražedné pohľady. Naruta to úplne uchvátilo, vôbec nevedel, že Sakura je tá, ktorá má zvoliť Hokaheho, vlastne sme mu to nepovedali.
,,To nepripustím! " povedal jeden z pritomných. Ale to nemal robiť.
,,Tak vy to nepripuštate? Hmm, zaujimavé!" začala Sakura, ale cítil som, že v jej hlase už je cítiť hnev.
,,Tak vy to nepripúštate, ha! Čo ste vy robili, keď dorazil Pein a zničil Konohu, čo ste vy urobili, keď bola Tsunade v kóme?! Č ste vy robili, keď Naruto potreboval pomoc, čo ste vy robili, keď ste nariadili, abyste zabili Uchihovcov, haa? Sedeli ste tu a nič nepodnikli, len ste sa pozerali, ako postupne zomierajú ľudia, ktorí za to nič nemohli, prečo?"
,,Ale veď nás to nezaujimalo, toto je rada!´´
Vtedy - na tú chvíľu nikdy nezabudnem - Sakura podišla k nemu a tresla rukou do stola a ten sa rozpadol na milión kúskov. Všetci zostali prikovaní a nič nevraveli a len pozorovali so strachom v očiach na Sakuru a nič nevraveli.
Po chvile Sakura začala:
,,No a ešte niečo... ja mám právo vyhodiť radu... takže von!"
Vtedy sa to udialo. Všetci sa postavili a odišli. Ja s Narutom sme sa len prizerali, ako odchádzaju tí, čo to vsetko zavinili. To bol koniec rady, ktorá vládla toľko rokov.
Keď sme zostali sami v kancelárii, tak sme pozorovali Sakuru s otvorenými ústami. Ona bola k nám otočena chrbtom a ťažko dýchala.
,,Aspoň to som urobila za tie roky, čo Naruto?" spýtala sa a pritom sa jej triasol hlas. Na jej pravej ruke, ktorou tresla po stole sa objavila rana a tiekla jej z nej krv. Nasledne sa zvalila, spadla na kolena a predklonila sa a začala tak plakať a kričať, že sme sa úplne zľakli. Naruto k nej podišiel a začal ju objimat. Naruto mi urobil znamenie, aby som prišiel aj ja. Podišiel som k nej a objal ju spolu s Narutom, kolísali sme sa dopredu a dozadu. Po chvíli sa upokojila, ale stále sme tak zostali. Citil som jej vôňu, cítil som, ako dýcha, neviem prečo ,ale upokojovalo ma to. Myslím, že to ten celý čas držala v sebe. To trápenie, ktoré zážila s Narutom, so mnou, s Tsunade, a so vsetkými. Ale teraz je už dobre.