Nedovolená láska 03

Začali sa k nám približovať a ja som tušila, že sa okolo nás nechystajú len tak prejsť. Kakashi ma odrazu zdrapil za ruku a otočil o 180° a akoby ,,náhodou´´ sme sa rozhodli zmeniť smer. Kráčali sme po ulici pozorne počúvajúc stále sa blížiace kroky za nami. Za pár minút za pred nami začali tvoriť tiene štyroch obrovských ninjov.
A vtom sa aj ozvali : ,,Hej moja, nechaj toho chmuľa a poď s nami, neboj sa bude sa ti to páčiť! Hahahahahahaha!´´ hurónsky sa rozrehotali. Ja som len sklonila hlavu s tvárila som sa, že som nič nepočula. Kakashi si ma pritiahol bližšie.
Tiene sa stále približovali a my sme sa snažili nenápadne zrýchliť. Teraz som už bola doslova nalepená na Kakashim. Z našej náhlej blízkosti sa mi zatočila hlava.
A vtom nás tí ninjovia obkľúčili zo všetkých strán a zaclonili nám výhľad.
,,Ale no tak, zlatko. Určite si chceš užiť? Neboj sa, ja nehryziem. Hahaha!´´ opäť sa rozrehotali.
,,Nedovoľuj si na ňu! Vidíš, že nemá záujem, tak nás prosím nechaj prejsť.´´ začal sa ma zastávať Kakashi.
,,Tak ty si ju chceš obraňovať hej?´´ opýtal sa ho drsným hlasom najväčší z nich. Odrazu mi bola zima, aj keď som mala na sebe svoju aj jeho bundu. Začal sa mi trochu rozmazávať zrak...
,,Áno, chcem.´´ odpovedal Kakashi sebavedome, ale jeho výraz už taký sebavedomý nebol.
,,Tak uvidíme ako vieš ochrániť sám seba!´´ zreval jeden z nich. A vtedy sa to začalo. Kakashi ma odhodil dozadu a ja som vletela do steny za mnou. Vyrazilo mi to dych a posledné na čo si pamätám je Kakashi stojaci predo mnou v obrannom geste...

Prebrala som sa ale neotvorila som oči, len som sa snažila spomenúť si, čo a stalo a kde asi som. No jediné na čo si spomínam je skupinka ninjov v čiernom a... potom až na tú hroznú bolesť hlavy, ktorú teraz cítim. Hmm.. a je to tu nejako príliš mäkké, dokonca mäkšie než moja posteľ.
Pomaly som otvorila oči a zbadala jeho ustarostenú tvár ako sa nado mnou skláňa. Keď zbadal, že som sa prebrala, jeho ústa sa roztiahli do milého úsmevu.
,,Dobré ráno, Šípková Ruženka, bolo na čase´´, povedal a stále sa usmieval: ,,už som si začínal myslieť, že sa snáď vôbec nepreberieš. Tri hodiny, hmm celkom dobrý medzičas.´´ začal si ma doberať.
,,Tri hodiny? Ó, nie a kde vlastne som?´´ opýtala som sa a samozrejme, som sa začervenala. Začala som sa zmätene obzerať. Bola som v malej izbe s béžovým kobercom a bledomodrými stenami pokrytými poličkami, skrinkami a obrazmi. Vedľa mňa bol nočný stolík z bledohnedého dreva, na ktorom stála malá lampička s modrým tienidlom a po mojej pravej strane bola vysoká vstavaná skriňa. Zmätene som sa na neho zahľadela.
,,V mojej izbe,´´ odpovedal s úsmevom.
,,O-ou, čo sa vlastne stalo?´´ až teraz som si všimla vytvárajúcu modrinu na jeho odhalenom oku, prasknutú peru a zlomený – teraz už napravený – nos: ,,Čo sa ti stalo? Nepobil si sa s nimi kvôli mne však nie? Ó nie.´´
,,No, hm...keď poviem áno nebudeš sa hnevať, však?´´ opýtal sa so zmučeným výrazom.
,,Hnevať? Prečo by som sa mala hnevať? No vlastne niečo mi napadá, ale ja tak sa určite nehnevám na teba..... a ďakujem.´´
Iba sa na mňa jemne usmial a prikývol.
,, A koľko je vlastne hodín???´´ chcela som vedieť, veď mu zaberám posteľ preboha! Musím čo najskôr vypadnúť. Zaslúži si pospať si, už som mu spôsobila problémov akurát tak dosť, takže ho nepripravím ešte aj o možnosť vyspať sa.
,,Pravdepodobne niečo okolo pol jednej nadránom, ale ak si myslíš, že ťa o takomto čase a v takomto čase pustím domov tak sa mýliš.´´
,,Ale veď ty sa musíš vyspať. Nie. nie odchádzam.´´
,,Ak sa nevzdáš dobrovoľne, tak ťa budem musieť prinútiť, ale to by som nerád robil. Mám pocit, že na dnešný deň mám bitiek akurát tak dosť.´´

A tak som u neho zostala a rozprávali sme sa dlho do noci, až kým som opäť nezaspala u neho na gauči, a konečne si nevypla mozog. Keď som sa ráno zobudila raňajky už boli na stole a on ma odprevadil až domov. Keď sme sa lúčili, nebola som si istá čo si môžem dovoliť, aj keď som mala pocit, že včera v noci som odkryla veľkú časť neznáma, tak som ho len objala. Trval na tom, že dnes tréning mať nebudeme, lebo vraj podľa neho by som to nezvládla, no nakoniec sa mi ho podarilo presvedčiť aspoň na večerný tréning. Takže dnes opäť nepôjdem spať tak skoro.
Väčšinu dňa som strávila v posteli a tak som sa večer ledva-ledva vytiahla z postele. Na tréning som teda prišla s párminútovým meškaním, čo znamenalo natiahnutie tréningu o niečo neskôr.
Skončili sme dosť neskoro, keď sme sa lúčili so Sasukem už dávno padol súmrak. Kakashi ma šiel opäť odprevadiť keďže to mal po ceste, no ja som mala malé podozrenie, že by to spravil aj keby mal ísť niekoľko kilometrovou obkľukou, no to som si určite len fandila.
Keď sme sa dostali pred môj dom nevedela som, čo povedať. Ja som išla prvá a tak som sa otočila, že sa s ním rozlúčim, no stratila som reč a vôbec som si nevedela spomenúť, čo som mu chcela povedať. Jeho tvár som mala totiž bližšie ako som čakala - vlastne len pár centimetrov od tej svojej. Bližšie, než kedykoľvek predtým. Dosť ma prekvapilo keď som v jeho nezakrytom oku zazrela niečo ako neistotu, akoby zvádzal vnútorný boj. Začala som zrýchlene dýchať a nebola som jediná. Pomaly som sa začala nakláňať bližšie a vážne som si myslela, že sa okamžite odtiahne a povie mi niečo v tom zmysle aby som nebláznila a tak. No mýlila som sa. A ako! Jednu ruku mi vplietol do vlasov a druhú mi vopchal pod tričko a horúcu dlaň mi položil na kríže a tlačil ma k sebe. Pery sme mali doslova pár milimetrov od seba a ja som tú vzdialenosť čo najrýchlejšie zotrela.
Najprv ma bozkával jemne no zrazu pritlačil, až bol skoro hrubý, v tom bozku bolo cítiť príchuť rozporu, boja, boja samého so sebou.
A vtedy ma náhle no veľmi jemne od seba odtlačil.
,,Kachiri, ja...nemôžem, nie ja...poznáš pravidlá...nemôžem ....nemôžem!´´
,,Ja viem, ale ja .... myslím, no....´´ teraz som zvádzala vnútorný boj ja. Pre mňa nebolo bolestivejšej predstavy, ako sa teraz od neho oddialiť, ale dobre som poznala pravidlá, za toto by ho mohli zabiť a to som nemohla dopustiť. Preto som sa veľmi bolestivo odtiahla. Musela som mu to povedať skôr než odíde: ,,Ja...myslím....nie viem..zaľúbila som sa do teba ....a.....milujem ťa.´´ pozrela som na neho prosebným pohľadom.